Pravidlá o bludnom svedomí

13. mája 2021   Pokladnica viery

3. Keď je naše svedomie pochybné, tzn. keď vážne pochybujeme, či je niečo dovolené a či nie, tak nesmieme konať podľa neho, lebo sa vydávame nebezpečenstvu hriechu. „Quod dubitas, ne feceris – V čom pochybuješ, to nerob“ – hovorili už starí Rimania. V takomto prípade sa musíme usilovať zbaviť sa pochybnosti; najlepšie je poradiť sa so skúsenejšími. Avšak ak nemáme príležitosť zbaviť sa pochybnosti a treba nám hneď konať, tak sa máme riadiť pravidlom: „In dubiis pars tutior eligendaest – V pochybnosti voľme vec istejšiu.“ Odstrániť pochybnosť nám pomáhajú niektoré právnické pravidlá. Takéto sú napríklad:

a) Lex dubia obligat – Pochybný zákon neviaže. Keď nie je isté, že predstavený niečo prikázal konať, nemusíme to konať.

b) In dubio melior est conditio possidentis – V pochybnosti je lepšie položenie držiteľa. Napríklad: Keď niekto pochybuje, či vec, ktorú má, právom mu prináleží alebo je azda cudzia a nemôže sa dopátrať pravdy, smie si ju ponechať.

c) In dubio omne factum presumdtur recte factum – V pochybnosti sa každý čin pokladá za správne vykonaný. Napríklad: V pochybnosti o platnosti sľubu. Poučenie. „Svedomie je hlas, ktorým sa Boh hlási ako zákonodarca a sudca“, píše sv. Tomáš Akvinský. Svedomie za vykonané dobro nás odmeňuje pochvalou. Je to najväčšia odmena dobrého skutku na zemi (dobré svedomie). Ale za hriech nás tresce svedomie stálymi výčitkami (hryzenie svedomia), to je najväčší trest a zlo na tomto svete. Sv. Bernard hovorí: „Svedomie dobré a spokojné je predtuchou nebies, zlé a nespokojné svedomie je hotové peklo.“

Katolícka mravouka

PDF (formát pre tlač)