„Kriminálna fikcia je moje malé hriešne tajomstvo“ – Fiorella de Maria, autorka detektívnych románov, katolíčka a bojovníčka za nenarodené deti

Branislav Michalka
26. apríla 2025   Kultúra

Keď minulý rok vyšiel slovenský preklad hororovo-detektívneho románu Oči temnoty (This Things of Darkness), ktorého autormi sú Fiorella de Maria a K. V. Turley, asi málokto z jej slovenských čitateľov tušil, že priezvisko „de Maria“ je pôvodné dievčenské priezvisko súčasnej katolíckej spisovateľky životopisov svätých, bioetičky a prolife aktivistky Fiorelly Nashovej, už vydatej matky štyroch detí, manželky a majiteľky psa Montyho. Rovnako ako to, že je autorkou nielen tohto, ale viacerých detektívnych románov, ktoré dnes predstavujú pokračovanie tradície detektívnych a mysterióznych príbehov s katolíckym pozadím v anglickej literatúre, tak ako ju vybudovali Robert Hugh Benson a Gilbert Keith Chesterton.

https://www.martinus.sk/authors/fiorella-de-maria

Pôvodom z Malty, odišla ako malé dievča spolu s rodičmi do Anglicka, kam si priniesli so sebou z rodného ostrova tradičnú katolícku zbožnosť. Viera bola prirodzenou súčasťou ich života a Fiorella dnes spomína na to, ako ju pevná viera jej otca ochránila pred mladistvými pochybnosťami:

„Videla som ho na omši po mojom boku. Videla som ho modliť sa. Modlili sme sa spolu a myslím, že to bolo pre mňa najdôležitejšie, keď som ako tínedžer zápasila s pochybnosťami, ako to robí veľa tínedžerov. V spôsobe, akým reagoval na moje pochybnosti a námietky, bol veľmi pokojný. Hovorieval: To je v poriadku. Modlím sa za teba a budem sa za teba modliť ďalej. – Verím, že to boli jeho modlitby, ktoré mi zabránili v odpadnutí.“

Aj keď Anglicko, v detstve jej nový domov, síce Fiorelle nedalo vieru, tak poskytlo aspoň podnet k jej celoživotnej vášni pre detektívne a mysteriózne romány. Ako sedemročná vzala do rúk prvú knihu od Arthura Conana Doyla s príbehmi Sherlocka Holmesa a nevedela sa od nej odtrhnúť. Pre portál National Catholic Register so smiechom opisuje svoju fascináciu zločinom:

„Kriminálna fikcia je moje malé hriešne tajomstvo. Od detstva som bola posadnutá záhadnými vraždami. Myslím, že som mala 7 rokov, keď som čítala svoj prvý príbeh o Sherlockovi Holmesovi – Dobrodružstvo so škvrnitou páskou – a vystrašila som sa takmer k smrti! Odvtedy som vášnivo čítala krimi: Sir Arthur Conan Doyle, Agatha Christie, Chesterton, Dorothy Sayersová, P. D. Jamesová, Ellis Peters…“

Ako študentka internátnej školy sa rozhodla začať s písaním vlastných príbehov. Ukryla sa v knižnici za záves, začala chvatne písať a neprestala dodnes. Vytvorila postavu benediktínskeho mnícha, otca Gabriela, ktorý bol až do tohtoročného apríla hrdinom štyroch z jej detektívnych románov – Smrť učenca (Death of a Scholar), Nevidím zlo (See No Evil), Miznúca žena (The Vanishing Woman) a Spiaci svedok (The Sleeping Witness), odohrávajúcich sa v opátstve Saint Mary v období po II. svetovej vojne. A práve tento rok, pred niekoľkými dňami v marci vyšlo ďalšie pokračovanie série o otcovi Gabrielovi s názvom Prvý máj (May Day).

Škála jej románov je však širšia a nechýbajú v nej ani historické romány ako Úbohé vyhnané deti (Poor Banished Children), v ktorom opisuje moslimské otrokárstvo a obchod s kresťanskými deťmi, či román zaoberajúci sa z katolíckeho pohľadu morálnymi dilemami lekárskeho prostredia v 21. storočí – Neubližujte (Do No Harm).

Významnú položku v jej tvorbe predstavujú biografie svätcov. Napríklad svätého Maximiliána Kolbeho. Životopis anglického jezuitu, svätca, mučeníka a básnika Roberta Southwella, bol vôbec jej prvou publikáciou. V súvislosti s ňou a témou prenasledovania katolíkov v protestantskej Británii otvorene prehovorila, napriek politickej korektnosti a falošnému ekumenizmu o falšovaní anglickej histórie vo vzťahu ku katolíkom:

„Vždy sa hovorí, že dejiny píšu víťazi a v Anglicku sa vždy dosť falošne tvrdilo, že anglikanizmus bol veľmi tolerantný a že neexistovalo žiadne skutočné prenasledovanie – že všetko to bolo len politické.

Katolíci sa stali v Británii akceptovanejšími až po II. vatikánskom koncile, keď bol naratív týkajúci sa anglickej reformácie zmiernený, aby bol menej rozdeľujúci. Reformácia je však veľmi dôležitou súčasťou nášho dedičstva; je to niečo, čo si musíme oveľa viac uvedomovať, pretože represie voči katolíkom trvali stáročia. … Faktom je, že žiadny z týchto jezuitských kňazov nebol umučený z politických dôvodov. Boli umučení pre svoju vieru. V tejto krajine bolo v skutočnosti nezákonné byť katolíkom až do emancipácie katolíkov v 19. storočí.

Keď som začala písať o Robertovi Southwellovi, narazila som na veľmi silnú opozíciu. Zistila som, že je veľmi ťažké byť braný vážne. Negatívne aspekty anglickej reformácie sú stále veľmi bagatelizované, pretože sú škaredou súčasťou anglickej histórie a možno o nej ľudia radšej nehovoria, ale musíme o nej hovoriť.“

Jej kniha, ktorá vyvolala najsilnejší odpor, bola štúdia o radikálnom feminizme – Zrušenie ženy (The Abolition of Woman) s podtitulom: Ako radikálny feminizmus zrádza ženy. Fiorella v nej opisuje skutočný výsledok súčasného feminizmu. Namiesto plánovaného a propagovaného povznesenia žien, ich poníženie, popretie ich identity a zneužitie. Samotná autorka problém v skratke komentovala pre portál Messenger of Saint Anthony:

„S radikálnym feminizmom je množstvo problémov. Po prvé, radikálny feminizmus prijal interrupcie, zatiaľ čo prvé feministky neboli vôbec za interrupcie. Vnímali to ako znak toho, že spoločnosť využíva ženy. Až v 60. rokoch sa feminizmus zradikalizoval a osvojil si myšlienku interrupcií ako niečoho, čo má byť pre ženy oslobodzujúce. Od toho momentu nastal rozkol vo feministickom hnutí a radikálne feministky začali predávať myšlienku, že potraty sú zbraňou na ochranu žien.

Radikálny feminizmus veľmi rýchlo začal ignorovať mnohé spôsoby, akými sa potraty využívajú na vykorisťovanie žien. Takže napríklad je takmer úplné ticho o selektívnom potrate podľa pohlavia, pri ktorom boli a stále sú zabíjané státisíce dievčatiek len preto, že sú to dievčatá. Toto je konečný útok na ženy. … Radikálny feminizmus nevedie kampaň na pomoc ženám ako matkám, ale namiesto toho navrhuje interrupciu ako rýchle riešenie namiesto podpory materstva a dôležitosti materstva.

Napokon, radikálny feminizmus postavil mužov a ženy proti sebe a v mužoch vidí nepriateľa, proti ktorému treba bojovať, namiesto toho, aby sa zameriaval na komplementárnosť pohlaví a nabádal mužov a ženy, aby spolupracovali pre spoločné dobro.“

Avšak vráťme sa zo zločineckej reality 21. storočia, ku kriminálnej fikcii Fiorelly de Maria a načrtnime jej štýlové zaradenie. Radí sa do širokého a úctyhodného prúdu „klasickej detektívky“, v ktorej kriminálna zápletka predstavuje intelektuálnu výzvu pre riešiteľa záhady a ktorá má svoje zaužívané pravidlá. Napriek tomu a napriek úcte ku gigantom tohto žánru sa Fiorella snaží pridať do štýlu niečo svoje – realistický opis dopadu zločinu na komunitu i jednotlivca:

„Christie má naďalej obrovský vplyv na autorov kriminálnych románov: malý zoznam potenciálnych podozrivých, často izolované prostredie, ako napríklad majestátny dom, rozuzlenie. Tu a tam falošné stopy, skryté tajomstvá, ale ja tiež chcem, aby čitatelia zvážili hrôzu, ktorú komunite spôsobil násilný zločin, a hroznú realitu jednotlivca, ktorý čelí poprave. Žiadna z mojich kníh sa nekončí čajovými večierkami na trávniku v štýle slečny Marpleovej. Po krviprelievaní, to nie je až také bežné.“

V neposlednom, alebo skôr v prvom rade je Fiorella de Maria aj matkou štyroch detí. V roku 2017, keď ešte boli malé a ich počet ešte nezodpovedal súčasnému, opísala svoj pracovný deň nasledovne:

„V bežný pracovný deň vstávam tesne po piatej, aby som zobrala jedno zo svojich detí na miestne klzisko. Kým trénuje, ja sa schúlim do deky s termoskou kávy a zvyčajne mám hodinu/hodinu a pol na písanie alebo čítanie. Takto, ak sa aj zvyšok dňa stratí ako rozmazaný, aspoň viem, že mám niečo na papieri. Po chaose pretekov do školy môžem pracovať, až kým už doslova nedokážem udržať oči otvorené, potom si trochu zdriemnem a potom znova pracujem, kým nepríde čas začať vyzdvihovať deti zo školy. Ak som veľmi zaneprázdnená, niekedy môžem opäť pracovať, až keď je rodina v posteli. Jedným z mojich cieľov je pokúsiť sa vyhnúť plytvaniu časom. Notebook alebo tablet si beriem všade so sebou pre prípad, že by som mala chvíľku na to, aby som si uložila pár nápadov.“

Súčasný počet románov, ktoré napísala táto mierne zaneprázdnená manželka a žena, sa vyšplhal na 31 položiek vo vydavateľstve Ignatius Press.

https://ignatius.com/authors/fiorella-de-maria/

Pokiaľ sa budeme cítiť vyťažení a prepracovaní, skúsme si niektorú z jej kníh otvoriť a spomenúť si za akých okolností vznikala. Toto sú totiž tie skutočne mysteriózne záhady, ktoré nevyrieši žiaden z detektívov, čo ich len svetová literatúra vyronila.

PDF (formát pre tlač)