Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, V. časť: Otec, živiteľ rodiny -

Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, V. časť: Otec, živiteľ rodiny

vdp. Ľubomír Urbančok
10. septembra 2023
  Cirkev

Každý z nás vníma postavenie otca rodiny ako úzko späté s prácou. Posledné desaťročia sme boli svedkami toho, ako sa zmysel ľudskej práce pretransformoval vplyvom myslenia, ktoré je kresťanskej viere cudzie. Z tohto dôvodu počas uplynulých, takmer dvoch storočí, dávali pápeži za vzor kresťanskej práce hlavu Nazaretskej rodiny, svätého Jozefa.

Zdroj: flickr.com / Royal Griffin

Blahoslavený Pius IX. vyhlásil sv. Jozefa za patróna a ochrancu Cirkvi, mimoriadna úcta k nemu je však veľkou zásluhou svätej Terézie Avilskej. Medzi karmelitánmi sa svätý Jozef s titulom „Patrón Cirkvi“ oslavoval už oveľa dlhšie. Pre nástupcu Pia IX., pápeža Leva XIII., ktorý si bol vedomý následkov industrializácie, bola práca jednou z ústredných tém jeho pontifikátu. Na jednej strane sa bál, že zamestnávatelia inšpirovaní kapitalizmom by mohli zabudnúť na dobro a dôstojnosť pracujúcej osoby, a tak podnietiť presadzovanie nadradenosti práce na úkor rodiny. Na druhej strane si bol vedomý, ako socialisti na úkor spravodlivosti ničia to, čo nazývame domov, a snažia sa nahradiť koncept domova rodiny – štátom.

Na tieto ťažkosti bola riešením práve postava svätého Jozefa, pretože napriek skutočnosti, že bol pestúnom Božieho Syna a pochádzal z Dávidovho kráľovského rodu, rozhodol sa stráviť svoj život namáhavou prácou remeselníka, aby tak zabezpečil obživu svojej rodiny. „Práca robotníka nielenže nie je hanebná, ale môže byť, ak sa k nej pripojí cnosť, mimoriadne zušľachtená“, píše pápež Lev XIII. Na druhej strane vzor svätého Jozefa v jeho prijímaní chudobného životného údelu poukazuje na jeho trpezlivé prijímanie reality a na skutočnosť, že naša práca nemá byť modloslužbou a cieľom samým osebe.

V roku 1955 ustanovuje Pius XII. sviatok svätého Jozefa, robotníka. Koná tak okrem iného preto, aby nahradil komunistický sviatok práce a poukázal na jej kresťanský zmysel. Žiaľ, o niekoľko rokov neskôr skrze liturgickú reformu po II. vatikánskom koncile sa z tohto sviatku stala len ľubovoľná spomienka.

Neblahý vývoj pohľadu na ľudskú prácu je ovocím modernej filozofie, ktorá dáva na rozdiel od klasického pohľadu na realitu dôraz z „byť“ na „konať“. Pre svätého Benedikta je však kľúčový pohľad na svet ten, v ktorom je priorita na „bytie“, pretože na prvom mieste sa nachádza bytie Boha. Preto je pre Benedikta primárne Božie dielo – svätá liturgia, ktorá je vzorom každej kresťanskej modlitby.

Z tohto dôvodu je aj v prípade každého kresťanského otca rodiny na prvom mieste jeho duchovný život, ako aj duchovný život rodiny, ktorému sa musí jeho práca podriadiť. Práca človeka je preto, aby sme mohli žiť. Nežijeme preto, aby sme mohli pracovať, ako nám to podsúva marxistické myslenie. Ako hovorí veľký duchovný autor a kartuzián Dom Polien – cieľom ľudského života je Božia sláva. Ona má byť životným cieľom každej jednej kresťanskej rodiny. 

Z napísaného nevyplýva, že práca je niečo naviac, niečo, čo nemá zmysel. Naopak, je úzko spojená s modlitbou. Jestvuje známe heslo, ktoré je nesprávne pripisované Benediktovi, i keď náleží neskoršej benediktínskej tradícii: „Ora et labora“ „Modli sa a pracuj“. Tieto dve činnosti sú v skutočnosti komplementárne, navzájom sa dopĺňajú. Modlitba nás privádza k činnosti, k posväteniu našej práce. V prípade, že naša práca je ťarbavá a nedokonalá, je to obraz našej modlitby a nedostatočného duchovného života. Ak je modlitba zjednotením sa s Bohom, zdrojom poriadku a dokonalosti, tak sa to musí preniesť aj do našej práce – sme viac a viac zjednotení s tým, ktorý je Poriadok a Dokonalosť sama.

Skutočnosť, že aj práca má byť vždy nasmerovaná k modlitbe, je u svätého Benedikta zdôraznená tým, že v Regule nariaďuje svojim mníchom, aby si brali ofícium – knihu, z ktorej sa modlia, aj na pracovisko, a aby aj tam, keď príde čas modlitby, mohli sa pomodliť náležité žalmy. 

Napokon má práca vždy za cieľ sebestačnosť kláštora, podobne ako práca otca rodiny má za cieľ zabezpečenie rodiny – manželky a detí, tých, ktorých mu Boh zveril do opatery. Takéto rodinné zázemie vytvorí prostredie, v ktorom bude možno čo najhorlivejšie hľadať to, čo je zmyslom jestvovania každého človeka – Božiu slávu. 

Samozrejme to neznamená, že okrem práce má byť predmetom domáceho spolunažívania len modlitba. Tá však má byť jeho stredobodom. Na prvom mieste má byť spoločná účasť celej rodiny na svätej omši ako aj pravidelné prijímanie sviatostí. Dnes sme svedkami toho, že vplyvom vyššie zmieneného dôrazu na „konanie“, miesto toho, aby sme v prvom rade „boli“ – jeden pre druhého, miesto spoločného času, dlhých rodinných rozhovorov a modlitby nahradilo trávenie času pred televízorom či počítačom.

Stačí si však prečítať o životoch mnohých svätcov, aby sme videli, aké kľúčové bolo pre nich zotrvávanie v rodine s rodičmi či starými rodičmi a následne spoločná modlitba či účasť na svätej omši. Práve v duchu spomienok na takto prežité detstvo odpovedal aj Benedikt XVI., keď sa ho pri jednej príležitosti na Námestí svätého Petra deti pýtali, ako vyzerá život v Nebi. Podľa emeritného pápeža je život v Nebi ako jeho detstvo prežité so súrodencami a rodičmi. Vrcholným bodom jeho spomienok bola nedeľná účasť na svätej omši, či spoločná modlitba ruženca po nedeľnom čaji a zákuskoch s rodičmi. 

Slávny patriarcha, svätý Jozef, pokorný a spravodlivý tesár z Nazaretu, dal si všetkým kresťanom, no zvlášť nám, príklad dokonalého života oddaného práci a obdivuhodnej jednoty s Máriou a Ježišom. Pomôž nám, aby sme v našej každodennej práci našli účinný spôsob, ako osláviť Pána, posvätiť seba a byť užitočný pre spoločnosť, v ktorej žijeme.

Milovaný ochranca, vypros nám u Pána pokoru a jednoduchosť srdca, lásku k práci, zhovievavosť k tým, ktorí s nami pracujú, poddajnosť Božej vôli v ťažkostiach tohto života a radosť z ich znášania, vedomie zvláštneho spoločenského poslania a cit spoločenskej zodpovednosti, ducha disciplíny a modlitby, poslušnosti a rešpektu k nadriadeným, bratstva so seberovnými, podporu v čase stresu, lásku a zhovievavosť k tým, čo sú na nás odkázaní.

Pomôž nám nasledovať tvoj príklad, aby sme mali zrak stále upretý na Máriu, našu Matku, tvoju nežnú manželku, ktorá potichu tkala v rohu tvojho skromného obchodu, sladko sa usmievajúc. Nech nikdy neodvrátime oči od Ježiša, ktorý s tebou pracoval v stolárskej dielni, aby sme aj my mohli viesť pokojný a svätý život na Zemi, tú predohru večného šťastia, ktoré nás naveky čaká v Nebi.“ (pápež Pius XII.)

***

predchádzajúce katechézy:
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, I. časť: Dom postavený na skale
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, II. časť: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“ – Priorita Boha v rodinnom živote
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, III. časť: Otec – hlava rodiny
Katechézy o živote rodiny v duchu svätého Benedikta, IV. časť: Viera a spravodlivosť – dve kľúčové čnosti každého otca

***

Text vyšiel pôvodne ako súčasť knihy Nákazlivá viera II, na portáli Christianitas.sk je zverejnený so súhlasom autora.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, VI. časť

Nový dokument o pápežskom úrade: I. vatikánsky koncil sa má nanovo interpretovať, dogmy nanovo vyložiť, funkcie pápeža prehodnotiť. Čo nás ešte čaká?

Brazília: V parlamente bol predložený návrh zákona, ktorý prirovnáva interrupciu k vražde

Protestanti radi opisujú Luthera ako žiaka sv. Augustína. Luther však v skutočnosti sv. Augustínom pohŕdal