Je Kristus prítomný celý v každej jednej malej čiastočke konsekrovaného chleba a vína?

16. júna 2022   Cirkev   Eucharistia

(Úvaha sv. Tomáša Akvinského prevzatá z jeho Sumy teologickej. Je napísaná spôsobom otázok a tvrdení a následným odpovedaním – prvé tri body sú tvrdenia, na ktoré sv. Tomáš odpovedá a nakoniec vyjadruje svoj postoj. Medzi jednotlivými tvrdeniami, na ktoré reaguje, nemusí byť zhoda. Môžu zahŕňať aj protikladné stanoviská. Argumentuje na každé zvlášť. Pozn. red.)

Je Kristus prítomný celý v každej malej čiastočke konsekrovaného chleba a vína?

Zdá sa, že nie, pretože:

1. Chlieb a víno možno deliť donekonečna. Keby bol Kristus celý v každej jednej malej čiastočke chleba a vína, znamenalo by to, že Kristus sa v chlebe a víne vyskytuje nekonečnekrát. A pretože nekonečno je v rozpore s prírodou alebo milosťou, nemôže sa Kristus nekonečnekrát vyskytovať v každej čiastočke chleba a vína.

2. Telo Krista Pána – pretože je organizmom – pozostáva z častí usporiadaných určitým spôsobom. Dôležitým znakom organizmu je to, že každá jeho časť je oddelená od ostatných a vzdialenosť medzi nimi je presne vymedzená, ako je napríklad vzdialenosť medzi jedným okom a druhým okom alebo medzi okom a uchom. Prítomnosť celého Krista v každej čiastočke chleba a vína by vylučovala takúto možnosť. Celý Kristus teda nie je prítomný v každej malej časti chleba a vína.

3. Telo Kristovo sa nikdy nestane duchom, vždy si udržiava pravú podstatu tela. Telo je v podstate „tvar zaberajúci konkrétne miesto“, charakteristickým znakom tohto tvaru je to, že jeho rôzne časti sú usporiadané na rôznych miestach v priestore. Zdá sa preto, že niet pochýb o tom, že celý Kristus môže byť prítomný v každej malej čiastočke.

Ako hovorí sv. Augustín, každý kto prijíma Krista Pána, prijíma ho v každej čiastočke celého, nielen jeho časti.

Odpovedám nasledovne: vo sviatosti Eucharistie je podstata Kristovho Tela z moci sviatostnej, preto je Telo Kristovo v tejto sviatosti na spôsob podstaty. Preto je zrejmé, že celý Kristus je v ktorejkoľvek čiastke chleba a vína, aj keď hostia ostáva celistvá a nielen vtedy, keď sa láme, ako hovoria niektorí, keď tvrdia, že obraz sa odráža v celom zrkadle, v rozbitom zrkadle sa však zvlášť objaví v každej časti. Nie je tu žiadna podobnosť. Množstvo obrazov vo fragmentoch rozbitého zrkadla nastáva z rôznych odrazov k rôznym častiam zrkadla, tu však je len jedno posvätenie, skrze ktorého je Telo Kristovo v tejto sviatosti.

Ad 1.: Pre Kristovo Telo v podobe chleba platí, že sa nebude deliť donekonečna, ale vyskytuje sa toľkokrát, na koľko častí bol chlieb rozdelený.

Ad 2.: Špecifické vzdialenosti medzi jednotlivými časťami tela sú podmienené jeho merateľnou veľkosťou, ktorá je zase determinovaná povahou látky v tele. A pretože premena podstaty chleba dosahuje svoj účel priamym uvedomením si podstaty Kristovho tela vo sviatosti, toto telo existuje v Eucharistii špecifickým spôsobom. Tieto vzdialenosti charakterizujú pravé telo Kristovo, ale ako vieme, nie z hľadiska merateľného množstva, ale z hľadiska podstaty.

Ad 3.: Uvedený argument vychádza z povahy orgánov z hľadiska ich rozmerov. Vieme však, že Kristovo telo je vo sviatosti Eucharistie nie prostredníctvom dimenzií, ale prostredníctvom podstaty.

Sv. Tomáš Akvinský, Suma teologická

PDF (formát pre tlač)