Evolúcia smerujúca k zničeniu človeka, II. časť

Luis Dufaur
21. februára 2021   Cirkev   Evolúcia

pokračovanie I. časti

Darwinov učeník – Marx

Darwinov tzv. vedecký evolucionizmus vytvoril priaznivé podmienky pre rozvoj spoločenského evolucionizmu, ktorého jedným z hlavných ideológov bol Karl Marx.

Na zdôvodnenie svojich najviac dehumanizovaných téz marxizmus vypracoval teórie pozoruhodne blízke darwinizmu a „prirodzený výber“ druhov dodal leninsko-marxistickému „triednemu boju“ zdanie vedeckosti.

Na stránkach diela s názvom O pôvode druhov o „prírodnom výbere“, Darwin uvádza, že „ako priamy výsledok boja odohrávajúceho sa v prírode, ktorého prejavmi sú hlad a smrť, najviac udivuje vývoj vyšších zvierat.“

Marx uvažoval podobným spôsobom o „triednom boji“ a historickom vývoji, o čom svedčia jeho vlastné slová uverejnené v New York Daily Tribune: „Triedy a rasy, ktoré sú príliš slabé na to, aby zvládli nové životné podmienky, treba z cesty odstrániť.“ Predtým písal, že najsilnejšie (revolučné) rasy by mali splniť svoju úlohu, zatiaľ čo „hlavnou úlohou všetkých ostatných rás a národov, veľkých aj malých, je vymrieť v revolučnom holokauste.“ Výsledkom tohto boja mal byť nový človek, komunista, najpokročilejšie štádium vývoja hmoty. Dôsledkom týchto názorov bola najstrašnejšia genocída v histórii spáchaná z ideologických dôvodov, ktoré ašpirovali na vedeckosť.

Oficiálnym ideológom marxisticko-leninského evolucionizmu v stalinskom ZSSR bol Trofim Denisovič Lysenko, ktorý sa považoval za Darwinovho nasledovníka a v komunistickej doktríne uplatňoval darwinovský princíp boja všetkých proti všetkým. Takto „ospravedlňoval“ čistky, vyvražďovanie a vyhladzovanie celých tried a národov. V súlade s evolucionistickými postulátmi Lysenko uskutočňoval experimenty zamerané na modifikáciu rastlín a zvierat zmenou ich prostredia. Teória sa však neosvedčila a „sovietski roľníci sa už nikdy nespamätali z nočnej mory spôsobenej týmito inováciami“, poznamenáva vyššie citovaný profesor Lecourt.

Ruskí vedci, ktorí protestovali proti Lysenkovým podvodom, boli vyhostení na Sibír. Dnes je jeho symbolickým náprotivkom morálne a propagandistické vyhnanstvo, v ktorom evolucionisti odsudzujú všetkých, ktorí nesúhlasia s darwinovskou „dogmou“.

Eugenika – dcéra evolucionizmu

Pojem eugenika – odvodený z gréčtiny a znamenajúci genetické vylepšenie – vymyslel matematik a zástanca teórie evolúcie (bratranec Charlesa Darwina), Francis Galton (1822-1911), ktorý inšpirovaný chovom zvierat, sa pokúsil vytvoriť vedu slúžiacu zlepšeniu ľudskej rasy.

Spoločenská evolúcia si rýchlo osvojila a prispôsobila eugenickú utópiu. Bolo vyvinutých veľa metód na „typizáciu“ jednotlivcov, kategórií a rás „nižších“ či „podradných“, ktoré by bolo treba odseparovať, eliminovať alebo im zabrániť v reprodukcii – aby neboli prekážkou v sociálnej evolúcii.

Čelné miesto v tomto neľudskom projekte zaujali protestantské národy. V roku 1907 nariadil americký štát Indiana sterilizáciu psychicky chorých. O dva roky neskôr vstúpil zákon do platnosti v štátoch Washington, Kalifornia a Connecticut; v roku 1917 platil už v pätnástich štátoch a v roku 1955 v tridsiatich troch. Švajčiarsko ich nasledovalo v roku 1928; v roku 1933 Dánsko (nariadenie sa rozširuje na sterilizáciu zločincov), v roku 1935 Fínsko a Švédsko a v roku 1937 Estónsko.

Darwinov učeník – Hitler

Evolúciu a eugeniku nacistického hnutia prijal s veľkým nadšením, a čo je zaujímavé, preukázal väčšiu vernosť darwinovským zásadám ako marxizmus. V roku 1933 nacisti nariadili sterilizáciu osôb trpiacich deviatimi typmi chorôb, medzi ktorými sa ocitli aj slepci, alkoholici i schizofrenici. Odhaduje sa, že v Tretej ríši a na územiach, ktoré okupovala, sa uskutočnilo štyristotisíc sterilizácií. Tajný dekrét z roku 1940 nútil ženy „podradných rás“ k potratu. Exterminácia „nižších rás“ a úsilie o vytvorenie „vyššej rasy“ – „čistého árijca“ sú dobre známe.

Samozrejme, Darwinovi nasledovníci dnes vyjadrujú veľkú ľútosť nad strašnými následkami, aké zrodil nacizmus inšpirovaný evolucionizmom. Nie je však isté, či by ich postoj bolo rovnaký, keby Nemci boli vyhrali druhú svetovú vojnu… V skutočnosti sa eugenika založená na evolucionizme významne rozvinula po vojne a dnes predstavuje základ kampane proti životu. Zámienka je stále rovnaká: zabrániť narodeniu detí s vážnymi vadami; detí predstavujúcich finančnú záťaž, či jednoducho nechcených detí.

Nový, úžasný svet?

Po eugenickej utópii nasleduje genetické inžinierstvo, ktoré sľubuje, že „vyprodukuje dokonalé dieťa“ bez akýchkoľvek chýb alebo chorôb. Navyše, toto dieťa má mať neobvykle vysoké IQ, bezchybné povahové vlastnosti a krásny zovňajšok. Podľa doktora Jacquesa Testarta, priekopníka v používaní metód oplodnenia in vitro a obhajcu evolúcie, táto tendencia pripravuje pôdu pre vypestovanie „nového ľudstva“ v laboratóriu. Homo sapiens, súčasná provizórna fáza evolučnej kozmovízie vývoja človeka, bude nahradený novým človekom, ktorý by sa mohol volať homo geneticus.

Ako poznamenal vedecký novinár Michel Alberganti, sen o „dokonalom dieťati“ vedie k pokusom o vytvorenie života od začiatku do konca. Prokreácia by teda mala byť v gescii laboratórií, a matka i otec by na nej už nemali účasť. Takáto situácia by bola smrteľnou ranou pre rodinu, pretože by bola zbavená svojho primárneho účelu. Materstvo by prestalo existovať a Vtelenie Slova by sa stalo mýtom. Čím bude človek, ktorý takým radikálnym spôsobom poruší Boží zákon? Na koho sa budú obracať v čase núdze alebo v hodine úzkosti? Tieto vyhliadky sú „pre jedných desivé a pre druhých fascinujúce“, hovorí Alberganti.

Filozof vedy Jean-Pierre Dupuy na základe zistení austrálskeho výskumníka Damiena Brodericka z univerzity v Melbourne predpovedá, že príde deň, keď bude „náhoda riadiaca evolúciu nahradená ľudskou kontrolou“. Tu prichádzame ku krajnému rozporu: na základe „evolúcie“ sa Boh odmieta, ale na vrchole evolučnej teórie má človek ambíciu povzniesť sa nad svet a zaujať Jeho miesto.

Nočná mora miešania živočíšnych druhov

Život vynájdený od začiatku do konca by nám podľa evolucionistov, ktorí nepoznajú nijaké zábrany, umožnil ponoriť sa do raja biodiverzity. Mal by pozostávať z rovnostárskej utópie, v ktorej by boli zrušené hranice medzi človekom a ostatnými živými organizmami, čo by malo priniesť na svet všetky možné druhy hybridov: ľudo-opov či rastlino-zvieratá.

Richard Dawkins – najuznávanejší súčasný obhajca evolúcie – narieka nad skutočnosťou, že naša morálka a politika predpokladajú (…) úplné oddelenie človeka od zvieraťa. Kriticky sa vyjadroval o pro-life aktivistoch, ktorí sa stavajú proti potratom a eutanázii na základe etických kritérií, ako obzvlášť odsúdeniahodných nasledovníkov tohto mylného uvažovania.

Katolíkom vyčíta aj vieru, podľa ktorej človek má v sebe nemennú podstatu. Burcuje,že „tento esencializmus je v hlbokom rozpore s evolúciou“. Predstavuje si perverzný raj, v ktorom by všetky zvieratá mali medzi sebou sexuálne vzťahy a ľudia by sa mohli „rozmnožovať spolu so šimpanzom“. Pripúšťa, že tento „raj“ – nazvali by sme ho pandemonium – neexistuje, ale v budúcnosti biologické vedy dokážu vypracovať reťazce vzájomného oplodňovania, logického pokračovania evolúcie.

K tomu predpokladá prvý krok: vytvorenie chiméry v laboratóriu zloženej z približne rovnakého počtu ľudských a šimpanzích buniek. Verejná prezentácia takejto „chiméry“ by mala vyvolať škandál a polemiku, vďaka ktorej by si ľudia zvykli na myšlienku spoločného života so stvoreniami, ktoré sú prirodzenému poriadku cudzie. „Priznávam, že cítim vzrušenie mysliac na okamih, keď budeme spochybňovať to, čo sa dovtedy javilo ako nespochybniteľné“ – dodáva súčasný don Quijote darwinizmu.

Homo sapiens – vyhynutý druh

Za predpokladu splnenia uvedených hypotéz uvažuje evolučný tábor o možnosti blízkeho „zániku“ ľudstva v jeho súčasnej podobe.

Americký ekológ Jared Diamond to odôvodňuje odkazom na základné „dogmy“ evolucionizmu, podľa ktorých boli v nasledujúcich etapách histórie postupné typy hominidov nahradené druhmi na vyššej úrovni evolúcie. Teraz by malo dôjsť k šiestemu vymretiu, čiže skončením druhu „homo sapiens. Všetky ukazovatele biologickej diverzity ukazujú, že vlak k šiestemu vyhynutiu sa už plnou parou pohol vpred“, tvrdí profesor Philippe Bouchet z Národného prírodovedného múzea v Paríži.

Darwinizmus sa rozvíjal na základe nepravdepodobných, ale optimistických hypotéz. Na konci svojho rozvoja však prináša morbídnu a rúhačskú perspektívu exterminácie. Nie je to vízia neľútostného šialenstva – najväčšieho zločinu, akým by bola eliminácia človeka, ktorého Boh stvoril na svoj obraz a podobu?

„Postčlovek“

Darwinisti si predstavujú, že človek zničí sám seba vlastnými rukami. Podľa ich názoru však nepôjde o ťažko predstaviteľnú kolektívnu samovraždu – ako to tvrdia „evolučne zaostalí“ – ale o kvalitatívny skok. Čo to znamená?

Podľa evolucionistov by sa vďaka pokroku v biotechnológiách na Zemi pred „kolektívnym zánikom ľudstva“ objavil tzv. „postčlovek“.

Filozof Jean-Michel Besnier zo Sorbonny vysvetľuje, že idea „postčloveka“ „sa zrodila s predstavou nutnosti vymaniť sa z determinizmu narodenia a s objavením sa pilulky a dieťaťa zo skúmavky“. Medzi príčinami tohto javu taktiež uvádza asistovanú prokreáciu, množenie embryí v laboratóriu a klonovanie človeka. „Posthumánna utópia predstavuje koniec prirodzenej histórie ľudstva, ktoré sa evolúciou vyvinulo. Táto utópia chce v skutočnosti (…) prevziať úlohu prírody.“ Besnier dodáva, že prototyp („postčloveka“ – L. D.) „je kyborg, ktorý sa objavil v 60. rokoch, (…) biomechanický organizmus vybavený protézami, žijúci v mimozemských podmienkach, vybavený schopnosťami presahujúcimi ľudské obmedzenia. Kyborg – nový tvor, ktorý sa už nebude vyvíjať podľa zákonov živých bytostí.“

Autori, ktorí sa zaoberajú experimentmi v laboratóriách nanotechnológií, umelej inteligencie a kybernetiky, „si kladú otázky, aké že to neľudské tvory budú nasledovať po človeku, a predstavujú si mimoriadne zvláštne formy života.“ Ale celý tento dav polobiologických robotov nepochybne zanikne, keď budú chýbať ľudia, ktorí by ich opravovali. Iba keby sme predpokladali, že do nich vstúpi nejaký duch, ktorý bude plniť funkciu umelej inteligencie.

Je ťažké odolať myšlienke, že tieto vynálezy sú snom zrodeným v pekelných priepastiach na prekazenie plánu, ktorý pre ľudstvo určil jeho Stvoriteľ.

Abyssus Abyssum invocat (Hlbina hlbine sa ozýva) – hovorí Sväté Písmo slovami 42. žalmu (verš 8). Táranie o „postčloveku“, najvyššom produkte evolúcie, maskuje strach z predstavy zničenia ľudského druhu kvôli tomu, že odmietol Boha – logický dôsledok „kultúry smrti“.

Prirodzený pokrok

Keď som vo svojej predstave absolvoval túto deprimujúcu cestu, cítil som, že musím nájsť útechu pre svoju dušu v čomsi, čo by odkazovalo na harmonický vývoj, ktorý Božia Prozreteľnosť stanovila pre človeka a vesmír. Našiel som ju rozjímaním nad sochami zdobiacimi francúzske gotické katedrály: Beau Dieu z Amiens, Panna Mária z Chartres, Smejúci sa anjel z katedrály v Reims – nespočetné množstvo svätcov a anjelov, ktorých vyobrazenia tesané do kameňa v čase vrúcnej viery zdobia tieto obdivuhodné miesta, ktoré sú umeleckou syntézou katolíckej vízie vesmíru.

Tieto postavy, tak úplne ľudské a zároveň také nadprirodzené, bolo možné vytvoriť preto, lebo ich tvorcovia v každodennom živote dokázali pozorovať ľudí, ktorí boli živým príkladom takého bohatstva osobnosti. Tieto tváre – vážne a usmiate, prísne a jemné – odhaľujú plný rozvoj možností duše i tela, ktoré sú vlastné ľuďom na ceste k nebeskej sláve pri hľadaní toho, čo je najušľachtilejšie na tejto zemi, smerujúc k budúcej dokonalosti v Nebi. Takto v priebehu stáročí víťazne napredovalo kresťanstvo.

Keď opustila temnoty pohanstva, prekonajúc prekážky a slabosti, napraviac omyly a bludy, viedla kresťanská civilizácia k tomu, že sa v dušiach hromadili nevýslovné poklady pokoja, šľachetnosti, krásy, harmónie a morálnej dokonalosti. Tieto poklady navyše poukazovali na smer plnej realizácie najušľachtilejších túžob duše.

Tento stredoveký pochod bol náhle prerušený revolučným procesom, postulovaním gnózy, rovnostárstva a zmyselnosti, ktorý priniesol zvrátené javy, medzi nimi deštruktívny darwinizmus.

Sú to dve opačné cesty, dva radikálne odlišné smery.

Počas zjavení vo Fatime Panna Mária prosila ľudí, aby zišli z cesty vedúcej do priepasti, do ktorej spadnú, pokiaľ sa nespamätajú.

Stredoveké postavy ukazujú veľkú radosť, ktorá čaká tých, ktorí si zvolia opačnú cestu: cestu pokánia, modlitby a víťazstva Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

PDF (formát pre tlač)