Duchovný odkaz kardinála Jána Chryzostoma Korca

Beáta Katrebová Blehová
3. apríla 2025   Cirkev História   Slovenské dejiny, Slovenské osobnosti

Tohto roku si pripomíname okrúhle výročie úmrtia velikána slovenského kresťanstva, kardinála Jána Chryzostoma Korca. Napriek jeho mimoriadnej osobnosti, obsiahleho pastoračného, literárneho a organizačného diela a vysokej cirkevnej hodnosti sa nám zdá, že jeho osobnosť a dielo upadajú do zabudnutia. Deje sa to či už zámerne alebo v dôsledku vyprázdňovania slovenských dejín, keď sa vyzdvihujú osoby menej známe a významné a naopak osobnosti, ktoré by si zaslúžili všeobecný obdiv a úctu sa vytláčajú na okraj spoločenskej diskusie.

Ján Chryzostom Korec nie je zaujímavý iba pre jeho obdivuhodný súboj s komunizmom, ktorý „biskup v montérkach“ veľkú časť svojho života viedol ako tajne vysvätený biskup v čase, keď za tento počin hrozili vysoké tresty. Napokon jeho kniha spomienok Od barbarskej noci, ktorá pôvodne vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Lúč, je azda najznámejšou slovenskou knihou v zahraničí; v rokoch 1992 až 2007 vyšla v siedmich prekladoch a čítal ju každý, kto chcel bližšie spoznať osudy katolíckej Cirkvi a kresťanov prenasledovaných komunistickým režimom. Ján Korec bol prvý, kto v roku 1988 v zbierke dokumentov priblížil pozadie a priebeh Bratislavského Veľkého piatku, ako sa Sviečková manifestácia pôvodne oveľa výstižnejšie nazývala. Zbierka vyšla vo Viedni ako tamizdat (literatúra vydaná v zahraničí, pozn. red.) a potajomky sa pašovala na Slovensko.

Literárne dielo kardinála Korca bolo obrovské už v období minulej totality. Jeho samizdatová Knižnica viery – „encyklopédia kresťanskej viery“ s  náboženskými, biblickými, historickými a filozofickými titulmi (Július Pašteka) – obsahuje dovedna 68 titulov, nepočítajúc diela, ktoré vyšli vo vtedajšom, tzv. slobodnom svete ako tamizdaty. Jeho odvážny otvorený list československej televízii na margo zmanipulovaného obsahu propagandistického dokumentárneho filmu Kríž v osídlach moci sa stal známy aj v zahraničí a stal sa súčasťou memoranda Svetového kongresu Slovákov americkému Štátnemu departmentu, ktoré táto významná ustanovizeň združujúca Slovákov v zahraničí predložila americkej vláde v novembri 1989.

Zásadné texty z pera kardinála Korca vychádzali aj po páde komunizmu, čiže v čase, keď si mnohí mysleli, že nastala „zlatá doba“, či „koniec dejín“ s víťazstvom liberálnej demokracie. Vyzdvihnúť by sme chceli homíliu na slávnosť svätých Cyrila a Metoda v Nitre na Kalvárii dňa 5. júla 2005 s názvom Žijeme či umierame, ktorú možno vnímať aj ako kardinálov duchovný odkaz. Skúsime si rekapitulovať, čo v nej odznelo, pretože je hlboko aktuálna aj dnes ako odpoveď na problémy súčasnej mravnej a hodnotovej krízy. V deň sviatku solúnskych vierozvestcov, keď si pripomíname „tiché zrodenie nášho národa, našej kultúry, nášho mravného a duchovného života“ si kardinál kladie kľúčovú otázku nášho chápania slobody. Sloboda môže byť tvorivá, keď z nás vytvára zrelých a zodpovedných ľudí, môže však byť naopak deštruktívna, „ak ňou šliapeme po pravde života“ a deštruujeme seba i život okolo nás.

Už Štefan Náhalka, vedúca osobnosť slovenského katolíckeho exilu, svojho času písal, že človek odtrhnutý od reality a prirodzenosti dokáže vymyslieť aj tie najdesivejšie ideologické konštrukty. Podobne vnímal Ján Korec deštrukciu slobody prameniacu z nesprávneho ponímania zmyslu života. V tomto zmysle nahradila kultúra pôžitku kultúru totality a útlaku: „Kultúra pôžitku ničí naše životy, rodiny, výchovu, spravodlivosť a sociálny život.“ Kardinál – citlivý na sociálnu otázku – vnímal ako hlboko ponižujúce, keď hŕstka zbohatlíkov vystavuje na verejnosti svoje narýchlo nadobudnuté bohatstvo bez ochoty podeliť sa s chudobnými a pohoršoval sa, keď „zábava na verejnosti prehlušovala chudobu a biedu“. Veľmi ostro sa vyhranil voči médiám: „Niektoré masmédiá pritom tak sugestívne vnucujú ľuďom pravdy s nepravdami a lžami, že ubíjajú v ľuďoch akýkoľvek prejav slobody a ovládajú ich. Manipulujú informáciami a tzv. verejnou mienkou, ktorú znetvorujú anketami aj zákerným kladením otázok, zamlčiavaním vážnych okolností pri udalostiach a riešení problémov.“

Toto zneužívanie a „rozširovanie slobody až do nepríčetnosti“ sa v konečnom dôsledku obráti proti slobode samotnej, a na konci nastúpi „totalita demokracie“: „Zvonka budeme spracúvaní masmédiami, aby sme jednotne mysleli. (…) Triedené a denne dávkované informácie z nás utvoria jednomyseľných ľudí – aj v pohľade na zločiny a neresti, všetkému budeme veriť, všetko prijímať ako stádo.“ Varoval, že ak sa národ týmto trendom nepostaví, zostane z neho bezduchá masa, ktorá síce bude mať „plné žalúdky, ale prázdne hlavy, srdcia i svedomia.“

Veľkú časť svojej tvorby Ján Chryzostom Korec venoval dejinám, ktoré pokladal za základnú orientačnú kategóriu. Varoval, že človek bez dejín, je človekom strateným. Bol si vedomý dlhodobého historického manipulovania a veľkej neznalosti vlastných dejín zo strany väčšiny Slovákov. V spomínanom liste československej televízii napísal: „Máloktorý národ si dnes tak vie mrzačiť a hanobiť svoje dejiny a tak ubíjať v nových generáciách národné sebavedomie, ako to vieme robiť my na Slovensku.“ Dejinám venoval podstatnú časť svojho diela. Najznámejšie sú knižné vydania Cirkev v zápase stáročí (Lúč, 1990, druhé vydanie), Cirkev v dejinách Slovenska (Lúč, 1997, druhé vydanie), či Tisíc rokov Slovenska s Cirkvou (Lúč, 2004, tretie vydanie). Vyšli v niekoľkých vydaniach a sú súčasťou mnohých slovenských knižníc, súkromných aj verejných.

Čítajú sa však vôbec? Je kardinálovo dielo a jeho odkaz reflektované vo verejných diskusiách na v súčasnosti populárnych konzervatívnych fórach, debatách, prednáškach? Odvolávajú sa na neho, alebo čerpajú z neho súčasní politici a intelektuáli, ktorí sa považujú za konzervatívnych? Sotva. Zostáva teda len dúfať, že spomienka na desiate výročie úmrtia kardinála Jána Chryzostoma Korca aspoň čiastočne sprítomní jeho duchovný odkaz.

PDF (formát pre tlač)