Cirkev katolícka je svätá -

Cirkev katolícka je svätá


12. októbra 2025
  Cirkev

Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi.
(Rim 12,4–5)

Peter Paul Rubens (1577–1640), Svätá Rodina so svätými Františkom, Annou a dieťaťom sv. Jánom Krstiteľom
zdroj: wikimedia commons, MET DT370

Svätá Rodina včas dokončila svoju prácu; Mária chystá jedlo na sviatky, sv. Jozef odložil svoje nástroje, a malý Ježiško s radosťou pomáha svojej matke, už vopred sa teší, že teraz i on pôjde s rodičmi na sviatky do Jeruzalema. Zaiste nebola odbavovaná svätejšia modlitba v tom Jeruzalemskom chráme, ako keď sa Ježiš, Mária a sv. Jozef spolu modlili pri sviatočných Božích službách. Božské Srdce dvanásťročného Ježiška zahorelo láskou k ľuďom a v tomto plápolaní znova a znova obetoval sa svojmu Otcu nebeskému za vykúpenie ľudského pokolenia. Nuž a Najsvätejšia Panna, akú že modlitbu mohla konať od radosti, že spolu so svojím božským dieťaťom mohla sa modliť v dome Božom? A sv. Jozef? Sv. Jozef bol tak blažený, že mu na jazyk nemohlo prísť ani len jedno slovo k modlitbe, len srdce mu hovorilo, len duša mu oplývala vierou, nádejou a láskou.

Nuž ale načo išli oni do chrámu? Veď chrámom bol malý Máriin domček v Nazarete, s nimi bol Ježiš, to zázračné malé dieťa, ktoré v ľudskej prirodzenosti videli a Jemu ako Bohu sa klaňali. Táto rodina je nie taká ako iná ľudská rodina, ktorú dve srdcia vzbudzujú. Ani nepoznám jej podobnú! Ale predsa poznám jednu. Veľká rodina Kristom vykúpených kresťanov: Cirkev sv. katolícka je podobná Svätej Rodine v Nazarete. Áno, katolícka Cirkev je svätá, pretože jej zakladateľ je svätý; jej učenie je sväté, pretože svojich veriacich svätými prostriedkami vedie k svätosti a pretože sú v nej svätí po všetky časy.

Keď sa rozhliadneme po svete, koľko krajín, skoro toľko cirkví nájdeme, ktoré sa za kresťanské vydávajú. Je ruská, anglikánska, luteránska, kalvínska cirkev. Každá z týchto cirkví iného a iného uznáva za svojho zakladateľa, pôvodcu. Jedine o katolíckej Cirkvi nevedia povedať, ktorý pápež alebo biskup alebo mních by ju bol založil. Nevedia to povedať, pretože zakladateľom katolíckej Cirkvi je sám Ježiš Kristus. Ježiš Kristus vyvolil dvanástich mužov, ktorých menoval apoštolmi. Svojich apoštolov tri roky vyučoval a pri svojom Nanebovstúpení im prikázal, aby sa rozišli po celom svete, tí ktorí uveria, aby ich pokrstili a prijali do Jeho Cirkvi. Títo pokrstení ľudia, ako dietky jednej matky, tvorili jednu veľkú rodinu, týchto na celom svete žijúcich kresťanov Cirkvou volali.

Cirkev katolícka je svätá, pretože jej zakladateľ Ježiš Kristus je svätý, nevinný, nepoškvrnený, dôstojnejší nad nebesia (porov. Hebr 7,26), ktorého svätosť anjeli a svätí dňom i nocou ohlasujú: „Svätý, svätý, svätý Pán Boh všemohúci“ (Zjv 4,8). A čo tento najsvätejší Pán Ježiš založil, čo on zo svojho presvätého Srdca vyviedol: Cirkev katolícka mohla by byť iná než svätá? Nuž a keď k tomuto pridám, že Ježiš Cirkev nielen založil, ale že je On vždy s ňou v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej, Svojím Svätým Duchom Cirkev spravuje, vtedy musíme uznať, že tá Cirkev, ktorej zakladateľom je Ježiš, správcom Duch Svätý, je opravdivo svätou Cirkvou.

Cirkvi katolíckej nielen zakladateľ je svätý, lež i jej učenie je sväté. Pokúste sa, žite podľa toho, čo vám Cirkev katolícka káže, všetci sa stanete svätými. Otec jezuita, Alexander Rhodes Japoncov obracal na kresťanskú vieru. O týchto novoobrátencoch píše tento misionár, že natoľko milovali Ježiša, že plakali, keď obraz ukrižovaného videli, natoľko si ctili príkazy Cirkvi, že i 8 – 9 hodín cestovali, aby na sv. omšu dôjsť mohli.

Týmto nechceme povedať, že v Cirkvi katolíckej všetci sú svätými, dobre vieme, že medzi pšenicou je dosť i buriny. Veď len v chráme Božom, keď sa rozhliadneme, koho tu v laviciach vidíme? Najviac žien! Nuž a chlapi sú kde? Mohli by si za príklad vziať Sv. Rodinu, že sviatky všetci pospolu majú zasvätiť, otec, matka a dietky. A či Bohu sa klaňať, sv. omšu počúvať sa nesluší na chlapa? Či neboli mužmi králi, ktorí zákonmi prikazovali svätenie sviatkov? Či terajší bratia z mokrej štvrti sú dačo viac než hrdinskí vojaci, ktorí sa nehanbili brať účasť na službách Božích. Zdá sa mi, že chlapi boli i pastieri, ktorí sa Ježiškovi klaňali; mužovia boli i svätí králi: Gašpar, Melichar a Baltazár. Mužom bol i Zachej, ktorý vyliezol na strom, aby mohol vidieť Spasiteľa. Áno, vieme, že ani v katolíckej Cirkvi všetci nie sú svätými, veľa je buriny medzi pšenicou. Dobre vieme, že dobrí od zlých len v Nebi sú oddelení, zlí od dobrých len v Pekle sú odlúčení, v Cirkvi pospolu sú, aby dobrí skrze prenasledovanie zlých vždy sa čistili a zlí, aby sa príkladom dobrých obrátili. Každý člen Cirkvi katolíckej môže byť svätý, len nech si vieru zachováva a sviatosti prijíma.

Americký misionár Venninger hovorí, že po jednej jeho kázni prišiel k nemu istý pán, lekár. „Pane, čo odo mňa žiadate“, pýtal sa misionár. „Potreboval by som útechu“, odvetil ten pán, „pretože ja v mojom luteránskom náboženstve, v kázaní suchého slova a v spievaní žalmov žiadne potešenie nenachádzam!“ – „Verte po katolícky, prijímajte sviatosti, v tom zaiste útechu nájdete.“ Poslúchol slová, obrátil sa na katolícku vieru, vyspovedal sa, prijímal a v ten deň, podľa jeho vlastného vyznania, tak blažený, spokojný a veselý bol ako nikdy predtým.

Príklad Krista Pána, jeho sväté učenie vychovalo Cirkvi slávnych svätých; nájdu sa svätí Františkovia Serafínski, ktorí všetok svoj majetok rozdajú chudobným, oni však na vyžobranom chlebe živoria, len aby ich v obrane duší nič nehatilo. Nájdu sa sv. Františkovia Xaverskí, ktorí s krížom v ruke ďaleko za more medzi pohanské divé národy idú, istotne vedia, že buďto nezvyklému podnebiu, buďto divokému národu v obeť padnú, lež všetko toto ich neodstraší, jediné nosia v mysli, totižto ohlasovať evanjelium a zaň i mučenícku smrť podstúpiť. Nájdu sa sv. Vincentovia de Paul, ktorí výchove osirotených dietok, náprave padlých dievčat venujú celý svoj život. Najošklivejšia nevyliečiteľná nemoc na svete je malomocenstvo, keď človek zaživa zhnije, údy mu po kuse padajú s tela, a predsa sa nájdu hrdinskí kňazi, ktorí bývajú spolu s týmito hnijúcimi ľudmi, ich oduševňujú, ich potešujú. Takýchto svätých mimo katolíckej Cirkvi nenájdeš nikde.

Poviem ešte viac. Svätosť Cirkvi katolíckej dokazujú nespočetné zázraky. Máme sv. Jána Nepomuckého, jeho jazyk viac sto rokov neporušený zostal, pretože mlčaním chránil spovednú pečať a bránil česť Božiu. V Ríme v krypte kapucínov možno vidieť jedného staručkého mnícha, už je tomu vyše sto rokov ako zomrel, vlasy, bradu má snehobielu, oči má spolovice otvorené, tvár červenú, ústa sa mu usmievajú, v sotva ochabnutej ruke drží kríž a ruženec, akoby spokojne spal, človek skoro čaká, že sa hneď prebudí. – V meste Neapol je v chráme uschovaná v dvoch nádobkách krv sv. Januára mučeníka. Vo výročný deň smrti tohoto svätého koná sa procesia so zvyškami tejto jeho stvrdnutej krvi a pri pobožnosti zázračnou Božou mocou táto krv každoročne sa rozpustí, stane sa tečúcou. – Snáď niekto z vás už počul niečo o Luise Lateau, ktorá sa každý piatok krvou potila, v piatok po poludní o druhej hodine umierala všetky muky skonávajúceho Ježiša Krista pretrpela, až konečne okolo tretej hodiny jedným zdĺhavým, tupým chrčaním oznámila Ježišovu smrť, alebo v životopise Palmy Matarelliovej čítame, že na boku, rukách a nohách tejto panny javili sa Ježišove rany, z ktorých v piatok tiekla krv a kde z nej kvapka padla, tam sa nástroje umučenia Ježiša: kríž, klince a tŕňová koruna ukázali.

Áno, drahí moji, hlavnou známkou našej Cirkvi je, že je ona svätá, pretože jej zakladateľ je svätý, pretože jej učenie je sväté, pretože ona svojich veriacich svätými prostriedkami vedie ku svätosti života a pretože sú v nej svätí po všetky časy. Pravdu som povedal teda, keď som Cirkev katolícku pripodobnil Sv. Rodine z Nazaretu, vzdávajte vďaky Bohu, že tejto Sv. Rodiny, Cirkvi katolíckej údmi byť môžete. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať