Augsburský biskup tvrdí, že Lutherova exkomunikácia bola zrušená jeho smrťou

5. januára 2021   Krátke správy

Augsburský biskup Bertram Meier, ktorý sa už mnoho rokov venuje ekumenizmu na rôznych úrovniach, vedie v súčasnosti pracovnú skupinu kresťanských cirkví v Bavorsku. Na 500. výročie exkomunikácie bývalého augustiniánskeho mnícha a heretika Martina Luthera komentoval iniciatívu ekumenickej skupiny, ktorá žiadala o sňatie exkomunikácie z otca protestantizmu. Augsburský biskup považuje formálny akt zrušenia za zbytočný: „Exkomunikácia reformátora bola zrušená jeho smrťou. Formálny akt teda už nie je potrebný.“

Veriacich vyzval, aby sa v ekumenizme pozerali dopredu. Vyjadril poľutovanie nad tým, že sú katolíci a protestanti stále rozdelení, ale zároveň uviedol, že zo strany posledných pápežov došlo k mnohým kladným hodnoteniam Martina Luthera: „Pápeži v nedávnej minulosti opakovane kladne hodnotili Martina Luthera – Ján Pavol II. uznal do tej miery Lutherove základné obavy ohľadom Božej milosti a ospravedlnenia, že podporil spoločné vyhlásenie o ospravedlnení, podpísané v Augsburgu roku 1999 a verejne označil text za míľnik na ekumenickej ceste. Benedikt XVI. v Erfurte potvrdil, že nemecký reformátor bol úprimným hľadačom Boha. Aj pápež František našiel slová chvály pre Martina Luthera. V roku 2017 tiež odcestoval do Švédska, aby si pripomenul 500 rokov reformácie v duchu ekumenickej jednoty.“

Podľa biskupa Bertrama, veľa prvkov, ktoré Martin Luther vo svojom čase požadoval na obnovu Cirkvi, medzitým katolíci prijali a začlenili do cirkevného života. (Tejto biskupovej informácii zaiste nechýba reálny základ, problémom zostáva, prečo by sa z tejto skutočnosti mali katolíci tešiť.) A pokračuje: „Katolíci a protestanti sa navzájom priblížili a navzájom si veľmi priblížili Ježiša Krista. Ekumenizmus sa nezaoberá iba históriou, ale predovšetkým sa pozerá dopredu. Sú tu úlohy do budúcnosti. Zrušenie exkomunikácie by bolo možno symbolickým aktom, ale akty tohto druhu nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľa ekumenizmu. Napriek všetkej vďačnosti za to, čo máme spoločné, sa musíme úprimne teologicky zaoberať otázkami, ktoré nás rozdeľujú a navzájom si láskyplne odhaľovať pravdu.“

Čiže, ak sme to správne pochopili, pokiaľ si máme navzájom „láskyplne odhaľovať pravdu“, tak katolícka Cirkev má asi nejaké nevedomosti ohľadom právd viery, ktoré nám musia protestanti „láskyplne odhaliť“.

V komentároch ohľadom zrušenia exkomunikácie sa mlčí o druhej časti žiadosti, ktorá bola adresovaná Svetovému luteránskemu zväzu, a ktorá požadovala odvolanie Lutherovho označenia pápežov ako „antikristov“. Máme tomu rozumieť tak, že luteráni chceli splniť túto požiadavku, či skôr, že na niečo také, v duchu ekumenizmu, ani nepomysleli? Každopádne komentátori sa vyjadrujú len k odmietnutiu zrušiť Lutherovu exkomunikáciu.

Podľa biskupa má jeho sídelné mesto Augsburg mimoriadny význam. V roku 2030 sa má konať oslava 500. výročia prijatia Augsburského vyznania viery a tá by mohla byť podľa biskupa „krokom vpred, aby sme na základe tohto protestantského vyznania trpezlivo a vytrvalo pokračovali v ceste hľadania úplnej jednoty. Témy, ktorým sa venuje Confessio Augustana, by mohli slúžiť ako základ pre ekumenický pokrok. Pretože tu ide o viac, ako len o Eucharistiu a Večeru Pána.“

BM

Zdroj: Kath.net

PDF (formát pre tlač)