Advent je čakaním na Toho, kto zachránil rodiny, obce, národy a štáty z objatia pekelného hada

Martin Húska
23. decembra 2023   Cirkev

1. Dvaja nerovní bratia a ich rodiny

V jednej rodine zomrel otec, a po smrti jeho dvaja synovia, už ženatí, rozdelili si gazdovstvo. Bývali na jednom dvore oddelení. Jeden brat bol bohabojný, pracovitý, striezlivý; druhý sa oddal po smrti otcovej pitiu, záhaľke, bohapustému životu. Tak žili na jednom dvore do roka. Po roku zrazu, na podiv celej dediny, zanechal statočný brat svoju dedovizeň, odišiel z domu otcovského a vzal si inde hospodárstvo.

Opýtaný, ako to mohol urobiť, odpovedal: „Môj brat urobil z nášho domu peklo, kde som ja už dlhšie vydržať nemohol. Zavčas rána, večer, neskoro v noci, celý deň ozýval sa náš dom len samým preklínaním, zlorečením, zvadami a bitkami, plačom dietok a krikom švagrinej alebo hulákaním, rozpustilými rečami a spevmi. Od kedy brat môj nechodí do kostola, ale len do krčmy, Pán Boh a svätí anjeli nebývajú v našom dome, ale zlí duchovia. Ja chcem zachrániť moje dietky od týchto zlých duchov; nemôžem dopustiť, aby vyrástli medzi nimi a aby ich príkladom vychované boli; preto som utiekol z otcovského domu, dal som radšej moje bývanie do prenájmu a vzal som si inde hospodárstvo.“

2. Hriechy rodinné, spoločenské a národné

V niektorej rodine, v dome alebo v obci sa môže tak udomácniť a zahniezdiť hriech, napríklad opilstvo alebo krádež, hnevy, bitky, zlorečenie alebo smilstvo, nečistota, lakomosť a chtivosť po peniazoch, že široko-ďaleko je tá obec alebo ten dom známy len podľa toho hriechu, a dosť je, len aby dakto povedal: ja som z tej a z tej obce, alebo z toho domu, už ho ľudia hneď majú aj za zlodeja alebo za opilca, za necudníka alebo za bitkára, vulgárneho človeka, ktorému každý rád sa vyhýba.

Tieto hriechy sa volajú hriechy rodinné, spoločenské a národné. Občania v tej obci bývajúci tie hriechy nepovažujú ani za hriechy, ale za niečo obyčajné, každodenné, nad čím sa už nikto nepozastaví, ba naopak, tým sa ešte ľudia pýšia, na tom si zakladajú, v tom hľadajú svoje víťazstvo. Hriech zaujal panstvo a vládu v tej obci, v tej rodine, v tom dome; cíti sa tam ako doma, zostal tam domácim, rodinným, obecným, dedinským hriechom.

V daktorej obci opilca držia ľudia za celkom statočného človeka, nech aj rodinu svoju navnivoč obracia; nepozastavia sa nad tým, nezhrozia, nezhnusia, nezošklivia si to, nezalamujú rukami, nehíkajú; nerobia krik a poplach, keď vidia opilca váľať sa v blate, smejú sa a hovoria: zaškodilo mu, chudákovi! Prečo je to tak? Lebo privykli už k tomu všetci. – V inej obci, keď žandári zlodeja vlečú do temnice, druhí ľudia ľutujú ho, ako nešťastného chudáka. Prečo? Lebo skoro všetci už boli v temnici zatvorení pre krádež; v tretej sa ľudia na necudnostiach, nehanebnostiach len smejú a zabávajú; a padlé dievky, keď len majú majetok, sú držané vo veľkej vzácnosti tak, že mladý človek, keď sa chce ženiť, o chudobnú dievčinu sa ani len neobzrie, a čo by bola nevinná ako anjel, a čo by sa vznášal nad ňou Duch Svätý na znak jej nevinnosti; za nehanebnou, spustnutou dievkou však uteká, len keď ma veľký majetok a mnoho peňazí!

Či je to nie hrozná vec, bývať s ľuďmi v jednom dome, v jednom dvore, v jednom susedstve, v jednej obci, kde ľudia majú v úcte opilstvo, zlorečenie; kde za víťazstvo platí podarená krádež, kmínstvo a sedenie v žalári; kde vážnosť mládencov rastie podľa toho, ako sa vie ktorý biť, opíjať, a čím väčšie necudnosti, nehanebnosti a bezbožnosti páchať; kde moc a vláda bohatého a jeho ženy sa meria podľa toho, ako vie a vládze chudobnejším ľuďom nadávať, ubližovať, škodiť, potupovať ich, preklínať, kriky robiť po dedine? Nie je to hrozná vec, bývať v takom dome, v takej obci, kde sa pobožnosť, modlitba, striezlivosť, čnosť kresťanská musí do kúta schovávať, a naopak, kde opilstvo, rozkošníctvo, zlorečenie, krádež, úcta a modloslužba peňazí a majetku, nehanebnosť a smilstvo sa môže pyšno rozkladať po celej obci, v celom spoločenstve?

Skutočne statoční kresťania, ak sú tam nejakí, vzdychajú v úkryte a volajú, tak ako anjeli volali veľkým hlasom v chráme pred skazou mesta Jeruzalema: „Odíďme odtiaľto preč! Utečme preč odtiaľto!“

3. Domáci bôžikovia. Pohanské modlárstvo pri ohnisku domácom

Aká hrôza by vás však pojala, keby ste videli, ako v jednom dome natoľko sa rozmohla bohaprázdnosť a opilstvo, že si vystavili tam i modlu, bôžika opilstva, a k úcte tej modle (bôžika menom Bakchus) sa ľudia opíjajú, smilstvu a obžerstvu oddávajú? V druhom dome zase majú modlu zlata a peňazí (bôžika menom Merkúr) a k nej sa modlia, aby im pomáhala, keď idú kradnúť; v treťom dome ctia modlu smilstva a necudností (bohyňu menom Venuša), v štvrtom modlu pomsty, hnevu a zlorečenia (bôžika menom Mars zvaného). Aká hrôza by vás pojala, keby ste bývali v kraji pohanskom, kde sa ľudia nemodlia ku Stvoriteľovi Neba a Zeme, ale kde si svoje vlastné mrzké náruživosti zosobnili a vyobrazili v zlatých sochách, tieto si doma pri ohnisku vystavili na oltáre domáce, a týmto s celou rodinou svojou božskú úctu, tymian, sviece, obety vzdávajú, pod ich ochranu seba a celý dom oddávajú a ich ako domácich, rodinných bozkov ctia?!

Cez štyri nedele adventné a počas rorátov, ktoré sa ešte za tmy pred východom slnka odbavujú, Cirkev svätá nám pred oči ducha nášho stavia smutný stav pohanského sveta počas 4000 rokov, až kým neprišiel na svet Vykupiteľ a Spasiteľ pokolenia ľudského, a ako slnko spravodlivosti zahnal tmu hriechu zo srdca, z rodín ľudských, rozlomil putá a jarmo otroctva hriechu, vyviedol zo žalára diablovho zajaté človečenstvo, zlomil moc hada pekelného nad rodinami a založil Cirkev svätú katolícku, kráľovstvo nebeské na Zemi, svätú rodinu dietok Božích.

Kým neprišiel Vykupiteľ na svet v Betleheme, až do vtedy sa hriech tak rozmohol na svete, že sa stal hriechom rodinným spoločenským, národným, krajinským, štátnym. I rodina i spoločenskosť, i štát boli obvití, obkrútení, otrávení hadom pekelným modlárstva, a tento had mliaždil, dlávil, zožieral rodiny, národy, štáty pred Kristom.

Je jeden had obrovský, ktorý obkolesí vola, stisne ho, kosti mu rozláme, na hrče rozmliaždi a zožerie. Tak mliaždil a dlávil diabol a hriech rodinu, národ, štát vo svete, kým neprišiel Vykupiteľ, Syn Boží v Betleheme, a nevykúpil rodinu (otca, mať, dietky) a štát od moci a panstva hriechu, hada pekelného! Vykúpenie a spasenie človečenstva skrze Ježiša Krista tak sa previedlo, že nás Ježiš Kristus oslobodil od civilného, pohanského manželstva a od pohanského štátu a že založil sviatosť rodiny kresťanskej, stavu manželského kresťanského, a štát (vrchnosť) kresťanský; Cirkev a sviatosť posvätenia kňazstva.

Pohania pred Kristom Pánom mali nespočetných bohov a bohyne, ktorých ctili a vzývali, len na Stvoriteľa Neba a Zeme úplne zabudli. Boha slnka a svetla preto ctili, lebo ten vraj v noci ich nevidí, v noci môžu vraj slobodne bezbožnosti páchať.

4. Panstvo a tyranstvo hada pekelného

Katechizmus spomína, že kým neprišiel Vykupiteľ na svet, celé pokolenie ľudské v modlárstve a vo všetkých neprávostiach hlboko pohrúžené bolo, jedine Židia poznali pravého Boha, a títo túžili, očakávali Spasiteľa sveta skrze svojich patriarchov a prorokov.

Toto modlárstvo, táto bohaprázdnosť bol a je posiaľ ten had pekelný, ktorý je obkrútený okolo zemskej gule a v tlame má jablko Evino; tento had je ten drak pekelný, ktorého Panna Maria Nepoškvrnená pošliapala, ako nám to Cirkev svätá z počiatku adventu predstavuje vo sviatok jej Nepoškvrneného počatia.

Tento had pekelný ešte posiaľ dlávi a zožiera rodiny kresťanské, otcov, manželov, matky, manželky, synov, dcéry rodín kresťanských, a to tým spôsobom, že sa mu podarí v tej rodine odtrhnúť od Pána Boha, od kostola, od modlitby, od svätých sviatostí, od spovede otca, alebo matku, alebo syna alebo dcéru, alebo všetkých údov tej rodiny.

Ako túži a vzdychá chorý za lekárom, ako túži a dychtí chorý za dlhej tmavej noci po svitaní; ako túži uväznený v temnici; ako túži otrok v jarme zapriahnutý po slobode: tak túžili proroci Starého zákona po Vykupiteľovi a tak máme i my túžiť cez advent po Vykupiteľovi v betlehemských jasličkách. Ako roľník počas dlhej suchoty volá k nebu o rosu, tak volali proroci, volal celý národ židovský k nebu počas 4000 rokov: „Rosu vydajte nebesia a zem otvor sa a vydaj kvet Spasiteľa!“ Tak volajme i my cez advent na rorátoch, v pôstne dni adventné, v stredu a piatok, pri svätej spovedi a prijímaní adventnom: „Bože, k Tebe voláme v Nebi, prídi, prídi, Spasiteľu!“, „Ukáž nám cestu k večnému mestu, prídi, prídi, Spasiteľu!“

Advent je svätá doba túžby po vykúpení a spasení človečenstva skrze Dieťatko betlehemské a jeho svätý kríž. Advent je svätá doba pokánia, skrúšeného skúmania svedomia; keď sa máme dať preniknúť povedomím svojej hriešnosti a potrebou vykúpenia, potrebou rozhrešenia vo svätej spovedi a spojenia sa s Vykupiteľom, s jeho božským Telom a presvätou krvou. Toto naznačuje katechizmus, keď hovorí: Žiaden človek nebol by mohol byť spasený, keby sa Boh nebol zmiloval a Vykupiteľa nám nebol poslal!“

Článok vyšiel pôvodne v časopise Svätá rodina č. 12/1909, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)