Biskup Wilmer chce priniesť do Ríma na stretnutie zvolané pápežom k 10. výročiu Amoris laetitia skúsenosti LGBT párov a znovu zosobášených rozvedených

5. októbra 2026   Cirkev   Synodalita

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK), Mons. Heiner Wilmer, oznámil, že na pripravované stretnutie v Ríme venované Amoris laetitia prinesie skúsenosti získané počas rozhovorov s rôznymi typmi párov vrátane homosexuálnych párov a rozvedených osôb žijúcich v druhom civilnom zväzku.

Ako informuje nemecký portál Katholisch.de, Wilmer po skončení jesenného plenárneho zasadnutia vo Fulde uviedol, že sa na rímske stretnutie pripravoval rozhovormi s „veľmi rozdielnymi pármi“. Výslovne potom spomenul aj páry rovnakého pohlavia a ľudí, ktorí po rozvode uzavreli druhé civilné manželstvo. Ich skúsenosti chce priniesť teraz do Ríma.

Stretnutie pri príležitosti 10. výročia publikovania dokumentu Amoris laetitia zvolal do Ríma pápež Lev XIV. Toto stretnutie s dôsledne vybranými účastníkmi má zhodnotiť, čo všetko prinieslo desaťročie s Amoris laetitia katolíckym rodinám a manželstvu. Pripomeňme, že to bolo desaťročie sprevádzané relativizovaním tradičnej katolíckej morálky a otváraním tém, ktoré boli dovtedy tabu – sv. prijímanie pre rozvedených a znovu zosobášených, akceptovanie homosexuálnych párov a pod.

V tomto kontexte sa rozhodnutie biskupa Wilmera nezdá ani príliš kontroverzné či prekvapujúce. Je treba počítať s tým, že podobných poslov tam bude viac.

Rím ešte musí odpovedať vo veci Synodálnej konferencie

Predseda DBK sa vyjadril aj ku kontroverzným a Vatikánom kritizovaným stanovám budúcej nemeckej Synodálnej konferencie, ktorých recognitio, teda rímske schválenie, stále čaká na rozhodnutie. Odpoveď Vatikánu sa očakáva do konca roka alebo začiatkom roku 2027.

Wilmer informoval, že Nemecká biskupská konferencia zároveň vytvorila národný synodálny tím, ktorý má sprevádzať ďalšiu fázu procesu do roku 2028. Harmonogram počíta s diecéznymi zhromaždeniami do júna 2027, národným zhromaždením na jeseň toho istého roka a kontinentálnou fázou v prvých mesiacoch roku 2028.

Plenárne zasadnutie vo Fulde tak ponechalo otvorených niekoľko tém: rímske stretnutie o Amoris laetitia, rozhodnutie Vatikánu o Synodálnej konferencii i diskusiu o evanjelizácii, sekularizácii a verejnom pôsobení Cirkvi.

AfD a dialóg s jej voličmi

Prelát zopakoval aj štandardnú mantru pokrokových nemeckých biskupov – kritický postoj Nemeckej biskupskej konferencie k strane AfD. Biskupi podľa neho so znepokojením sledujú rast jej volebnej podpory (a zrejme preto nemajú čas na pokles pravovernosti, morálky a počtu katolíkov), pričom za problematické považujú niektoré časti programu, rétoriky a politickej orientácie strany, ktoré podľa nich údajne odporujú kresťanskému chápaniu ľudskej dôstojnosti.

Nárast krstov dospelých

Wilmer sa venoval aj nárastu počtu krstov dospelých v niekoľkých európskych krajinách medzi rokmi 2019 a 2025. Podľa ním uvedených údajov zaznamenalo Francúzsko nárast o 210 %, Švédsko o 140 %, Belgicko o 119 % a Nemecko o 28 %.

Hildesheimský biskup však odmietol chápať tieto čísla ako obrat v sekularizácii. „Výrazný nárast neznamená zvrátenie sekularizácie,“ uviedol s tým, že ho treba posudzovať spolu s prudkým poklesom počtu krstov detí. Rast podľa neho nemožno priamo pripísať ani novej evanjelizácii.

Nemecká cirkev je podľa Wilmera pri skúmaní tohto fenoménu zatiaľ iba na začiatku. Téma bude výzvou pre diecézy i novú biskupskú komisiu pre „misijnú pastoráciu a cirkevné služby“. Cieľom podľa neho nemá byť čo najrýchlejšie získanie čo najväčšieho počtu nových členov, ale primerané sprevádzanie ľudí prichádzajúcich do Cirkvi z rozličných osobných, spoločenských a kultúrnych prostredí.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície nie je problémom, že biskup Heiner Wilmer hovorí s homosexuálne orientovanými ľuďmi alebo rozvedenými žijúcimi v novom civilnom zväzku. Cirkev nikdy neučila, že hriešnik má zostať za dverami kostola – keby to tak bolo, zostali by kostoly prázdne. Problém nastáva vtedy, keď sa osobná skúsenosť začne stavať vedľa Zjavenia ako kritérium, podľa ktorého sa má meniť morálne hodnotenie ľudského konania. Katolícka pastorácia má človeka privádzať ku Kristovi a obráteniu, nie prispôsobovať Kristovo učenie každej životnej situácii.

V otázke manželstva pritom nejde o nejasnú oblasť náuky. Kristus hovorí: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje“ (Mt 19,6). Svätý Ján Pavol II. vo Familiaris consortio pripomenul, že Cirkev nemôže nový zväzok rozvedeného človeka uznať za platný, pokiaľ trvá predchádzajúce platné manželstvo. Súčasne však požadoval, aby sa títo ľudia nepovažovali za odlúčených od Cirkvi, ale zúčastňovali sa na jej živote a boli vedení cestou obrátenia. To je tradičná katolícka pastorácia: ani vyhnanie hriešnika, ani premenovanie hriechu na čnosť, ale pravda spojená s milosrdenstvom.

Podobne Katechizmus žiada zaobchádzať s homosexuálne orientovanými ľuďmi so súcitom. Zároveň však nemení tradičné morálne hodnotenie homosexuálnych úkonov a povoláva kresťanov podľa ich životného stavu k čistote. Katolícke učenie teda jasne rozlišuje medzi úctou k človeku a schválením jeho konania.

Preto je podstatné, načo majú byť Wilmerom zozbierané „skúsenosti párov“ použité. Ak majú pomôcť Cirkvi lepšie pochopiť zlyhania konkrétnych ľudí a účinnejšie ich viesť ku Kristovi, nemožno proti tomu nič namietať. Ak by však mali slúžiť na reinterpretáciu katolíckej sexuálnej morálky alebo sviatostného manželstva, poradie autorít by sa obrátilo: namiesto toho, aby skúsenosť človeka posudzovalo evanjelium, začalo by sa evanjelium posudzovať podľa skúseností človeka.

O to zaujímavejšie pôsobí Wilmerovo hodnotenie krstov dospelých. Vo Francúzsku ich počet podľa ním citovaných údajov vzrástol o 210 percent, on však upozorňuje, že to nemožno automaticky chápať ako koniec sekularizácie ani výsledok novej evanjelizácie. Štatisticky môže mať pravdu. Z katolíckeho pohľadu by však tento jav mal byť predovšetkým dôvodom na radosť a na otázku, prečo mladí a dospelí Európania znovu hľadajú krst, vieru, sviatosti a Cirkev.

Možno práve tu spočíva jedna z irónií súčasnej západoeurópskej cirkevnej krízy. Desaťročia sa hľadajú nové pastoračné modely, štruktúry, komisie a formy dialógu, ktoré majú Cirkev priblížiť modernému človeku. A moderný človek možno prichádza ku kostolu práve preto, že už má moderného sveta dosť. Nehľadá ďalšiu kópiu spoločnosti, ktorú pozná zvonka, ale to, čo mu táto spoločnosť nedokáže dať: transcendenciu, pravdu, odpustenie, morálny poriadok, sviatosti a napokon samotného Krista.

Amoris laetitia nemôže anulovať predchádzajúce magistérium o manželstve a sexualite. Nijaká synodálna metóda, „načúvanie“ či zhromažďovanie životných skúseností nemôže zmeniť Kristovo učenie o manželstve ani základné normy prirodzeného mravného zákona. Pastoračná metóda sa môže meniť; pravda, ktorej má slúžiť, nie.

Možno by preto bolo vhodné priniesť do Ríma popri skúsenostiach homosexuálnych párov a rozvedených v nových zväzkoch aj skúsenosti novokrstencov. Opýtať sa mladého Francúza, Belgičana či Nemca, prečo v sekularizovanej Európe žiada krst, čo našiel v katolicizme a čo od Cirkvi očakáva. Možno by sa ukázalo, že ľudia prichádzajúci ku katolíckej viere zvonka netúžia predovšetkým po ďalšej synodálnej konferencii. Možno jednoducho túžia po katolíckej Cirkvi.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)