Dedičný princ Alois z Lichtenštajnska oznámil, že bude vetovať pokus o liberalizáciu potratov. Aj keby to ohrozilo jeho vládu…

23. júna 2026   Aktuality   Potraty

V súčasnosti prebieha v Lichtenštajnsku referendová kampaň za zavedenie tzv. úpravy termínu interrupcií. Dedičný princ Lichtenštajnska, Alois von und zu Liechtenstein však oznámil, že bude vetovať prípadný zákon, ktorý by zbavil trestnosti interrupcie počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva. Vyhlásil to v rozhovore pre noviny Liechtensteiner Vaterland.

Vo februári spustil jeden z výborov v kniežatstve „ľudovú“ iniciatívu, ktorá počíta so zavedením úpravy termínu tehotenstva, do ktorého môže byť prevedený umelý potrat. Táto úprava by umožnila beztrestné vykonávanie interrupcií počas prvých dvanástich týždňov tehotenstva. Iniciátori zároveň požadujú zrušenie zákazu informovania o interrupciách a tiež požadujú preplácanie nákladov na interrupcie zdravotnými poisťovňami.

Dedičný princ Alois, ktorý od roku 2004 vykonáva regentské povinnosti za svojho otca, kniežaťa Hans-Adama II., jasne uviedol, že takýto zákon by neakceptoval. Na otázku, či by využil svoje právo veta v prípade, že by referendum iniciatívu schválilo, odpovedal jednoznačne: „Áno“.

Svoj postoj odôvodnil tým, že úpravy termínu tehotenstva sú podľa jeho názoru pre Lichtenštajnsko zásadne nevhodné. Pri takomto modeli nie je podľa neho dostatočne zachovaný základný právny princíp ochrany života. Regulácia interrupcií by mala aj naďalej zostať zakotvená v trestnom práve a mala by vychádzať z indikačného modelu – teda byť prípustná iba v odôvodnených výnimočných prípadoch, napríklad keď je ohrozený život matky.

Zdôraznil, že ochrana nenarodeného života musí byť „explicitne viditeľná“ bez ohľadu na vek dieťaťa. Zavedením úpravy termínu by sa podľa neho štát vzdal svojej zodpovednosti poskytovať ochranu nenarodenému životu v tomto období. Jeho cieľom nie je všeobecný zákaz interrupcií, ale zásadné prihlásenie sa k ochrane života.

Ak by princ svoje veto uplatnil, neexistovala by právna možnosť, ako ho prehlasovať. Súčasná právna úprava interrupcií by tak zostala nezmenená.

V Lichtenštajnsku sú interrupcie v súčasnosti povolené len vo výnimočných prípadoch: pri znásilnení, ak je žena maloletá, alebo ak je ohrozený život matky. Od zmeny zákona v roku 2015 zostávajú ženy, ktoré podstúpia interrupciu vykonanú lekárom, bez trestného postihu. Lekár však môže byť potrestaný až jedným rokom odňatia slobody.

Už v roku 2011 oznámil dedičný princ Alois, že bude vetovať každý zákon legalizujúci interrupcie. Vtedajšia referendová iniciatíva bola v roku 2012 zamietnutá 52 percentami hlasov. Aj vtedy princ avizoval využitie veta. Následný pokus obmedziť právo veta kniežacieho rodu bol voličmi jednoznačne odmietnutý.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia vždy učila, že ľudský život sa začína okamihom počatia a že nenarodené dieťa je osobou obdarenou Bohom danou dôstojnosťou. Už ranokresťanský spis Didaché z 1. storočia po Kr. výslovne odsudzuje zabitie dieťaťa v lone matky. Cirkev preto nepovažuje interrupciu za otázku osobnej voľby či zdravotnej politiky, ale za základnú otázku ochrany nevinného ľudského života. Z tohto pohľadu predstavuje postoj dedičného princa Aloisa obranu princípu, že štát má povinnosť chrániť aj tých členov spoločnosti, ktorí sa sami nedokážu brániť.

Katolícka morálna teológia zároveň rozlišuje medzi tragickými výnimočnými situáciami a všeobecným právom na umelé ukončenie tehotenstva. Preto Cirkev tradične prijímala niektoré výnimočné riešenia v prípadoch bezprostredného ohrozenia života matky, nikdy však neprijala predstavu, žeby vek dieťaťa v maternici určoval jeho hodnotu alebo právo na život. Práve preto mnohí katolícki autori kritizujú zákony, ktoré stanovujú hranicu dvanástich či iných týždňov, pretože podľa nich ide o svojvoľné určenie okamihu, od ktorého sa má ľudský život považovať za hodný právnej ochrany.

Branislav Krasnovský

Zdroj: kath.net, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons, flickr.com/Werner Kratz

PDF (formát pre tlač)