Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť (5. časť): O vzdávaní vďaky, povzbudenie svätých

Jakub Tužinský
22. apríla 2025   Cirkev Spoločnosť

Keďže slávime oktávu vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista, nebudeme dnes rozoberať ďalšie aspekty šomrania, ale práve naopak, ešte viac budeme rozjímať o vďačnosti. Opäť za pomoci našich drahých svätých bratov a sestier v Nebi. Bude nám to slúžiť ku cti, keď počas veľkonočnej oktávy budeme naozaj pestovať túto krásnu čnosť, ktorá je akosi prítomná aj v každej inej čnosti.

Nevďačnosť v každom hriechu a výzva ku vďačnosti

Na úvod sa však ešte na moment pristavíme pri nevďačnosti. Pretože sv. František Saleský píše: „Pomysli najmä na nevďačnosť voči Bohu. Tento hriech je akosi všeobecný, skrýva sa skoro v každom hriechu, ktorý si spáchala. Nevďačnosť voči Bohu ešte zväčšuje a zaťažuje hriechy.“ Inými slovami, keď budeme vykoreňovať nevďačnosť, tak budeme vyslobodzovaní postupne zo všetkých hriechov, pretože bude otrasený jeden z ich základov.

Je to aj jeden z dôvodov, prečo sa venujem téme vďačnosti aj v dnešnom článku. Možno i preto sv. Ambróz hovorí, že: „Žiadna povinnosť nie je tak naliehavá ako opätovanie (dobrodení) vďakou.“ Sv. Ján Zlatoústy dokonca vyzýva k neustálemu vďakyvzdávaniu: „Vzdávajme Bohu vďaky neustále. Je nehorázne, že keď si denne užívame jeho dobrodenia a neopätujeme ich vďačnosťou.“ Preto si vezmime k srdcu aj výzvu sv. Alfonza z Liguori: „Nezabúdajme ďakovať za to, čo nám bolo darované. Kto môže povedať, či sme boli lepšie obdarovaní, keby sme mali väčšie schopnosti alebo silnejšie zdravie?“

Sv. František Saleský pokračuje ešte ďalej a vyzýva dušu k nasledovnému vyznaniu a predsavzatiu: „Bože, koľké a nespočítateľné sú tvoje dobrodenia, ktorými si zahrnul moje telo a dušu, a aká nevďačná som bola k tebe! Teraz sa však vraciam zo svojej zlej a pomýlenej cesty. Nechcem viac zabúdať na teba, tvoje dary a milosti nikdy nechcem zneužiť a nimi pohrdnúť.“ Je to krásna modlitba, ktorá nech je, v čase veľkonočnej oktávy i obdobia, inšpiráciou aj pre nás. Totiž, aby sme si naozaj pripomínali mnohé dobrodenia, ktoré pre nás Boh vykonal a najmä to najväčšie, ktoré teraz oslavujeme, že nám skrze jeho dokonalú obetu a víťazstvo nad smrťou dáva možnosť zachrániť sa od večného trestu a získať večnú slávu. Myslime na to, že nič na zemi nie je také hrozné ako pekelné tresty, ktoré sú pre nás pripravené a nič na zemi nie je také slávne a dobré ako odmena, ktorá je pre nás pripravená v Nebi.

Ako na to?

A ako s tým všetkým začať? Sv. Ambróz odpovedá jednoducho a jednoznačne: „Musíme začať s vďačnosťou za všetko. Začiatok radosti je byť spokojný so svojou situáciou.“ Máme tu zároveň aj jednoduchý recept na radosť – pokorne prijať svoju aktuálnu životnú situáciu. Opäť sa tu tak dostávame aj k téme prijímania Božej vôle a zjednocovania sa s ňou, o čom majstrovsky píše sv. Alfonz Liguori vo svojom diele „O zjednotení s Božou vôľou“, kde okrem mnohých iných hlbokých myšlienok píše: „Tí, čo milujú Boha sú vždy spokojní, lebo celá ich radosť spočíva v napĺňaní Božej vôle aj v ťažkých chvíľach. Vtedy sa ich trápenie zmení na radosť, lebo veria, že keď ho prijmú, potešia svojho milovaného Pána.“

Sv. Ján Barreta Molla podobne hovorí o tajomstve šťastného života: „Tajomstvom šťastia je žiť moment za momentom a ďakovať Bohu za to, čo nám každý deň v jeho dobrotivosti posiela.“ Teda kráčať krok za krokom bližšie k Bohu a to tak, že mu budeme ďakovať za všetko, čo nám dáva, pretože on robí všetko len pre naše dobro a tým hlavným dobrom je spása našej duše.

Definície vďačnosti

V škole boli síce poučky často otravné a museli sme sa ich učiť naspamäť, na druhej strane, ak sú výstižné, tak nám dávajú možnosť skrze pár slov či viet preniknúť do podstaty vecí. Preto si aj my predstavíme niekoľko definícií vďačnosti od svätých.

1. Znak mysliaceho človeka

Začneme mierne prekvapujúcou definíciou sv. Solana Caseyho, ktorá je však veľmi hlboká: „Vďačnosť je prvým znakom mysliaceho a racionálneho stvorenia.“ Ako môže byť prvým znakom rozumu človeka? No tak, že skutočne rozumný človek si uvedomuje, že si nedal život, nestvoril svet, nedal si talenty a vidí ako funguje príroda či ľudská myseľ a to ho nevyhnutne vedie k tomu, že tu musí byť niekto múdrejší a k vďačnosti voči nemu, presne tak ako mnohých poctivých vedcov a mysliteľov (napr. Blaise Pascal či Isac Newton).

2. Cnosť, uznanie dobra a jeho opätovanie

Ďalšia definícia, z pera sv. Tomáša Akvinského, nás posúva aj k opätovaniu dobier, ktoré nám Boh dáva: „Vďačnosť je cnosť, ktorá nás vedie k uznaniu dobra, ktoré sme prijali, a k jeho opätovaniu podľa našich možností.“ Teda už nielen vidíme, ale aj uznávame Božie dobrá a ďakujeme za ne, ale usilujeme sa aj o ich opätovanie, ktoré sa stelesňuje azda najmä v službe Bohu.

3. Pamäť srdca

Mária od sv. Eufrázie Pelletierová veľmi výstižne definuje vďačnosť ako „pamäť srdca“. Nevďačný človek robí prese to isté – zabúda na prijaté dobrá. Zabúda na ne buď úplne, alebo zabúda na ich darcu, prípadne zabúda na ich dôležitosť a berie ich ako samozrejmosť. Pokiaľ ich však verne prechováva živé v pamäti svojho srdca, tak nikdy nemôže z neho vymiznúť vďačnosť. Podobne, ale inými slovami, ktoré to rozvíjajú o aspekt vzťahu, to vyjadruje aj sv. Augustín: „Vďačnosť je cnosť, čo prejavuje vôľu nezabúdať na dobrodenie a na priateľstvo.“ Teda skrze vďačnosť nielen nezabúdame na dobrodenia, ale živí to aj náš vzťah voči dobrodincovi.

4. Najvyššia forma lásky a získavania Božích milostí

Poslednú definíciu predstavíme z pera sv. Ignáca z Loyoly, ktorý hovorí o vďačnosti ako o najvyššej forme lásky: „Vďačnosť je najvyššia forma lásky, pretože uznáva Božiu dobrotu vo všetkom.“ Teda vyjadruje presvedčenosť človeka o tom, že Boh robí naozaj všetko pre naše dobro a tým, že mu dáva túto vieru, mu vzdáva aj úctu. Prijíma teda dobré aj zlé resp. ťažké. Sv. Ján z Avily sa zameriava na prijímanie ťažkého, keď vysvetľuje, aké je to vzácne v Božích očiach: „Jediné „Požehnaný buď Bože“ v čase protivenstiev a ťažkostí je hodnotnejšie ako tisíc prejavov vďakyvzdania v čase prosperity.“ A sv. Terézia z Lisieux dokonca hovorí o tom, že skrze vďačnosť za všetko dostávame najviac milostí: „Vďačnosť najviac priťahuje Božie dary milosti. Lebo keď Boh vidí dušu, ktorá je vďačná za každú milosť, vylieva na ňu ešte viac požehnaní.“

U sv. Terézie z Avily nachádzame v týchto princípoch aj definíciu modlitby: „Modlitba je inšpiráciou srdca. Je to jednoduchý pohľad smerovaný do Neba. Je to výkrik vďačnosti a lásky uprostred skúšky rovnako ako v radosti.“

V tomto všetkom vidíme, aká dôležitá a vzácna je vďačnosť v Božích očiach. Veď predsa aj my vnímame inak ľudí, ktorí sú vďační za dobrá prijaté od nás a ktorí nie. No neoplatí sa byť vďačným? Nazdávam sa, že niet lepšieho „obchodu“. Veď len pomyslime na to, koľko milostí nám to prinesie. A Pán Ježiš od nás ani iné nepožaduje okrem vďačnosti a odovzdania sa, ako to opäť nachádzame v slovách sv. Terezky Ježiškovej: „Ježiš od nás nevyžaduje veľké skutky, ale iba jednoduché odovzdanie sa (jeho vôli) a vďačnosť.“

A tak nás povzbudzujem, aby sme každodenne pestovali vo svojich srdciach vďačnosť voči nášmu Pánovi, veď predsa od neho máme všetko, on je toho hoden a o ňom a o jeho obdivuhodných skutkoch je aj slávenie veľkonočných sviatkov.

***

predchádzajúce časti:
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (1. časť)
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (2. časť): O vzdávaní vďaky vo Svätom Písme a Eucharistii
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (3. časť): O šomraní
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (4. časť): O šomraní, výroky svätých

PDF (formát pre tlač)