Liberáli (aj katolícki) sa boja katolíkov okolo Trumpa: Sú podľa nich konzervatívni a chcú vytvoriť kresťanský nacionalistický štát

Branislav Michalka
30. novembra 2024   Politika   Komentár

Donald Trump ešte nesedí v Bielom dome, ale panika okolo jeho nastávajúceho vládnutia graduje. S pribúdajúcim počtom ohlásených nominácií na vedenie jednotlivých ministerstiev, sa tváre progresívcov, ktorí si boli doteraz istí, že ich videnie sveta definitívne a navždy zvíťazilo, stávajú čoraz zvädnutejšie. Podobne ako na Slovensku, tak aj v USA žili pokrokové kruhy v predstave, že „tak ďaleko si predsa nikto nedovolí zájsť“.

Teraz majú pocit, že sa pred ich očami začínajú odohrávať politické nočné mory, aké si vedeli predtým predstaviť len pri čítaní Karla Poppera a Hannah Arendtovej. Zdá sa im, že celý svet je opäť jedným veľkým spolčením proti ich vysnívanej utópii „otvorenej spoločnosti“.

Panika a rozdelenie

Akoby toho nebolo dosť a nestačilo, že situácia je už aj tak dosť zlá, začali sa okolo Trumpa zhlukovať živly, ktoré sú v pokrokových kruhoch považované za členov ústredného zväzu zhasínačov svetla, čiže – katolíci. Samozrejme, pokiaľ by to boli to boli „katolíci“ typu Joea Bidena alebo Nancy Pelosiovej, ktorých katolicizmus sa dá rozoznať od bežného sekulárneho pohanstva len pod mikroskopom, tak by bolo všetko v poriadku. Avšak už z náreku svojich liberálnych súdruhov v katolíckej Cirkvi, si dokážu i sekulárni liberáli domyslieť, aj keď sa vôbec neorientujú vo vnútrocirkevných sporoch, že tu niečo s katolíkmi okolo Trumpa, z hľadiska ich všeľudského napredovania do bodu Omega, v poriadku asi nebude.

Prestížna hlásna trúba amerického katolíckeho liberalizmu National Catholic Reporter neprestáva od volieb v nárekoch, ktoré dokonale vystihuje článok s názvom spochybňujúcim, či vôbec možno označiť hlasy katolíkov, ktorí volili Trumpa za katolícky a nie rasovo, či ekonomicky motivované.

https://www.ncronline.org/ news/there-anything-catholic-about-so-called-catholic-vote

Zdá sa, že liberálni katolíci si už vo svojej odtrhnutosti od katolíckej doktríny vytvorili svojské vnímanie toho, čo to znamená byť katolíkom, čiže – podporovať liberálno-progresivistickú agendu, aspoň tak ako súčasní najvyšší cirkevní predstavitelia. Ergo, pokiaľ ju niekto nepodporuje, katolíkom vlastne ani nie je, aj keby (alebo práve preto?) žil striktne podľa cirkevných a Božích prikázaní.

Polarizácia nemôže byť dokonalejšia, pretože nový typ „katolicizmu“ vníma konzervatívnych katolíkov doslova ako odpadlíkov. Všetko sa nakoniec končí pri obligátnom konštatovaní, že Cirkev je rozdelená:

„Zatiaľ čo konzervatívni katolíci – najmä tí v politických organizáciách, ktoré viedli kampaň za Trumpa – oslavujú zisky dosiahnuté medzi katolíckymi voličmi, iní sa obávajú toho, čo môžu výsledky volieb znamenať, najmä pre už aj tak polarizovanú Cirkev.“

Novinár E. J. Dionne z Washington Post však pravdepodobne udrel klinec po hlavičke, keď ako liberál chladne určil, že problém ohľadom správneho vymedzenia katolíckej identity asi nebude na strane konzervatívcov:

„Naozaj si myslím, že to, ako sa katolícke hlasovanie stáva konzervatívnejším, je spôsobené tým, že veľa katolíkov, ktorí sú progresívni, sa už neidentifikujú ako katolíci. Teraz máte dva katolícke svety, ktoré sa rozchádzajú.“

A čo na to hierarchia?

Aby sme začali od najvyššieho poschodia: štátny sekretár Vatikánu Pietro Parolin po obligátnej gratulácii Trumpovi k víťazstvu vo voľbách varoval, aby sa pri riešení imigrácie „nezachádzalo do extrémov“. O tom, či už náhodou samotná nelegálna imigrácia nie je extrémom (navyše Vatikánom preukázateľne podporovaným), ktorý sa už nedá riešiť inak ako „extrémne“, Parolin zrejme ani neuvažuje.

Tesne po Trumpovom volebnom víťazstve pršali obligátne gratulácie aj od amerických prelátov. Predseda konferencie biskupov, arcibiskup Timothy Broglio, ako aj kardinál McElroy mu zablahoželali a vágne pritom upozorňovali na ľudskú dôstojnosť. 12. novembra potom vedenie biskupskej konferencie vyhlásilo v posolstve zo zasadania, že biskupi budú čakať akú „formu nadobudnú“ protiimigračné opatrenia, či náhodou Trumpova administratíva neporuší „základné ľudské práva“ a biskup Mark Seitz z Výboru pre imigráciu pri Konferencii biskupov USA (USCCB) povedal, že biskupi sú „znepokojení“ Trumpovou rétorikou.

V otvorenejšej emotívnej rovine vnímali situáciu pokrokové sestry dominikánky zo známeho centra Grand Rapids v Michigane, ktorých hlas si zrejme vybral portál Tablet ako reprezentatívny výraz zmučeného katolíckeho pokroku:

„V mnohých ohľadoch neexistujú slová, ktoré by vyjadrili bolesť tohto okamihu. Musíme smútiť, musíme nariekať, musíme plakať a kričať, musíme nariekať nad tým, čo je pred nami – návrat k starému, k izolacionizmu, k vyvolávaniu strachu a rozdeleniu.“

Tento týždeň sa napokon po dňoch opatrného vyčkávania a kuriálnej neutrality, rozhodol zdvihnúť zástavu pokroku kardinál Roger Mahony, ktorý už teraz ako bývalý arcibiskup významnej diecézy v Los Angeles, nemôže byť považovaný za aktívneho amerického biskupa, ale zároveň je kardinálom a preto sa na takýto krok hodí asi najlepšie. V rozhovore pre portál Crux Now sa otvorene postavil proti snahám Trumpovej potenciálnej administratívy:

https://cruxnow.com/church-in-the-usa/2024/11/mahony-calls-on-us-bishops-to-denounce-chilling-trump-plan-for-mass-deportations

Pripomeňme len, že kardinál má na svojom konte, okrem iného, aj zaujímavú a neošúchanú interpretáciu prepadu počtu kňazov v jeho diecéze po reformách II. vatikánskeho koncilu. Na rozdiel od iných si ani nepripustil, žeby to bol problém a vykonajúc kopernikovský obrat – vyrobil z katastrofy pozitívum:

„To, čo niektorí označujú ako tzv. krízu povolaní, to je skôr jedným z mnohých plodov II. vatikánskeho koncilu. Je to znak hlbokej Božej lásky k Cirkvi a pozvanie k tvorivejšiemu a efektívnejšiemu usporiadaniu darov a energie v Tele Kristovom.“

Avšak zdroj týchto úžasných „plodov“ trafil nepochybne presne, to mu musíme uznať. Popri tom sa preslávil aj odporom voči zákazu svätého prijímania pre verejných činiteľov, ktorí podporujú potratovú legislatívu. Toto nie sú slová politického agitátora liberálnej demokracie, ale kardinála:

„V prvom rade sme demokratická republika. (Kardinál hovorí za koho, ako „my“ – za Cirkev alebo za republiku?! Komu vlastne slúži?!; pozn. red.) Cesta našej krajiny je cestou odluky Cirkvi od štátu. A tak je veľmi ťažká pozícia pre politikov, katolíkov, na ktorých niektorí (Niektorí? A nie náhodou svedomie a učenie Cirkvi?!; pozn. red.) v Cirkvi tlačia, aby robili všetky rozhodnutia v súlade s doktrínou katolíckej Cirkvi.“

Je to do plaču, alebo do smiechu? Nie je snáď povinnosťou každého katolíka, robiť rozhodnutia v súlade s doktrínou Cirkvi? Od smetiara až po kráľa? Kardinál si ešte počas svojho arcibiskupstva trochu zabojoval proti cenzúre sexuálnych scén vo filme a televízii, proti zákonom regulujúcim imigráciu, v liturgii podporoval kreatívnosť natoľko, že ešte aj sestra Angelica z EWTN ho obvinila z porušovania liturgických smerníc Vatikánu a nakoniec ho nevďační veriaci ešte aj povláčili po súdoch za krytie sexuálneho násilia v diecéze.

Kardinál Mahony, s neomylným čuchom liberála, nasáva nebezpečnú atmosféru okolo Trumpa, bije na poplach v Crux Now a vyzýva katolíckych biskupov, aby pozdvihli svoj hlas proti novej politickej línii:

„Prebiehajúca zlovestná iniciatíva zadržať a deportovať asi jedenásť miliónov nelegálnych imigrantov z celej krajiny je mrazivá a desivá realita,“ a dodáva: „Ak by som bol dnes aktívnym arcibiskupom/biskupom diecézy, neváhal by som pozdvihnúť svoj hlas a pozvať našu katolícku komunitu, aby sa ku mne pripojila a pochopila úlohu Cirkvi a zvážila určité princípy voči snahe vlády.“

K týmto údajným „cirkevným“ princípom počíta následne kardinál Mahony aj „spojené úsilie o vytvorenie komplexnej reformy prisťahovalectva s cieľom ukončenia aj čiastočných snáh o kontrolu nelegálneho prisťahovalectva.“ Inými slovami: kardinál chce otvoriť hranice dokorán!

Reakčná katolícka infiltrácia?

O tom, čo sa podľa liberálneho predvoja katolíkov v skutočnosti dnes údajne odohráva v USA a v Bielom dome, sa však dozvieme najlepšie z hlásnej trúby nemeckého cirkevného progresivizmu, portálu Katholisch.de. Tam majú jasno v tom, kam vývoj smeruje. Vo štvrtok sa na portáli objavila štúdia Bernda Tenhagena, ktorý prispieva aj do rovnako pokrokového kolínskeho portálu (rozhlasu) Domradio. Názov článku maľuje desivú víziu: Konzervatívni katolíci vytvárajú nové centrum moci v Bielom dome.

https://katholisch.de/artikel/57850-konservative-katholiken-bilden-neues-machtzentrum-im-weissen-haus

Ich cieľ? Je ním podľa Tenhagena a jeho bližšie nešpecifikovaných „pozorovateľov“ – „pokus premeniť USA na kresťanský nacionalistický štát“. A z nejakého záhadného dôvodu sa Tenhagen domnieva, že práve toto by malo väčšinu katolíkov vydesiť.

Donald Trump chce podľa neho v rámci tohto procesu vymenovať na kľúčové pozície vo svojom kabinete početných konzervatívnych katolíkov. Hlavným podozrivým z tejto konštelácie je Trumpov viceprezident J. D. Vance, ktorý si už stačil medzi liberálmi urobiť povesť ultrakonzervatívneho katolíka, a to aj napriek tomu, že jeho manželka je praktizujúca hinduistka. Stačilo k tomu to, čo bolo kedysi medzi katolíkmi normálne – prihlásenie sa k viere a katolíckej morálke (aj to ešte limitované ohľadmi na americkú realitu) – a niekoľko politicky nekorektných výrokov, pri ktorých sa liberálom perlila pena na perách. Jeden z nich cituje aj Tenhagen, ako dôkaz ultrakatolíckej ofenzívy v Bielom dome:

„Bez kresťanskej renesancie Amerika zomrie. Naša krajina musí nájsť cestu späť k Bohu.“

Po tejto hlave údajnej katolíckej konzervatívnej infiltrácie nasleduje persóna, ktorá určite privádza katolíckych slniečkárov do mrákot. Ide o katolíka Thomasa Homana, ktorý bude poverený tým, čo predstavuje pre väčšinu liberálov zločin a pre neokatolíkov priam novohriech: deportáciou nelegálnych prisťahovalcov. Jeho nepriatelia ho už nazvali „hraničným cárom“ (asi, aby sa naznačila mentálna príbuznosť so zvrhlým Putinom) v Bielom dome. Homan bol už počas prvej Trumpovej vlády zodpovedný za riešenie prisťahovaleckej otázky, avšak dnes je, podobne ako väčšina z Trumpovho okolia podstatne viac nabrúsený, aj pod dojmom narastajúcej progresívnej ofenzívy počas vlády progresívneho katolíka Bidena.

Homan na stretnutí Národnej konzervatívnej konferencie v júli 2024 povedal na rovinu nevyberavým slovníkom, že ak sa „Trump v januári vráti, budem mu v pätách a budem riadiť najväčšiu deportačnú akciu, akú táto krajina kedy videla. Ešte zatiaľ nevideli ani hovno. Počkajte do roku 2025.“ Bidenovu imigračnú politiku nazval „národnou samovraždou“ a odkázal prisťahovalcom, aby si rovno „začali baliť veci“. Drogové kartely budú podľa neho označené za teroristické organizácie a „zmazané z povrchu zeme“.

Že možno nepôjde len o rétoriku nasvedčuje fakt, že konzervatívny portál Catholicvote pred niekoľkými dňami už ohlásil, že „nový katolícky hraničný cár navštívil hranice“. Čiže, už si obzerá terén akcie.

Ďalším katolíckym zakukleným ultrakonzervatívcom má byť floridský senátor Marco Rubio, ktorý sa chystá na post ministra zahraničných vecí. Otec štyroch detí a praktizujúci katolík má za sebou mladícku apostázu od viery a návrat do Cirkvi. Bol teda kedysi liberálom a aj Trumpovým odporcom. Avšak arogancia liberálneho vývoja ho dohnala do Trumpovho náručia.

Pre portál Florida Politics samotný Rubio potvrdil, že „katolíci prechádzajú k Trumpovi ako k odporcovi demokratického sekularizmu“ a dodáva: „Naša viera nám, dúfajme, vštepuje súbor hodnôt, ktoré sú staré, overené a osvedčili sa pre úspešné spoločnosti po tisíce rokov. A teraz žijeme v dobe, kedy nám skutočne vplyvní ľudia, skutočne mocní ľudia hovoria, že tieto hodnoty nie sú len nesprávne, ale sú dokonca nenávistné.“

Týchto mocných ľudí označil za bláznivých profesorov, ktorí sa správajú „arogantne a urážlivo, pôsobia kazateľsky a blahosklonne, pretože si myslia, že sú lepší ako vy kvôli ich pokrokovým hodnotám a oproti vášmu zaostalému mysleniu.“ Nie je ťažké si predstaviť pod týmto vyobrazením práve ten typ katolíckych liberálov (ala Mons. Halík), ktorých musí nová Trumpova administratíva neuveriteľne iritovať.

Za Marcom Rubiom nasleduje John Ratcliffe, ktorý sa má stať riaditeľom CIA. To, že sa v jeho oficiálnom životopise nachádza poznámka o tom, ako „zatkol 300 nelegálnych cudzincov za jeden deň“, keď pracoval ako prokurátor, naznačuje, že aj pri jeho osobe je zrejme progresívna panika namieste. Tak v správach NBC ako aj v hodnotení Heritage Foundation, čiže zľava aj sprava bol Ratcliffe označený za „najkonzervatívnejšieho texaského zákonodarcu v Kongrese“ a v hlasovaní Fox News za druhého najkonzervatívnejšieho v celej krajine.

Veľvyslankyňou pri OSN sa má stať Elisa Stefaniková, katolíčka, ktorá je podľa Katholisch.de „prísnou odporkyňou potratov“ a spája podľa portálu „katolícku vieru s americkým nacionalizmom“. Pri pohľade na realitu však práve v jej prípade vidíme, do akej miery núti katolíckych liberálov ich panika vidieť podobne ako kocúrkovských mešťanov, v tieni zajaca strašidlo. Stefanikova vôbec nie je až takou prísnou odporkyňou potratov, pretože je za zákaz potratov až po 15. týždni tehotenstva, navyše s výnimkou znásilnenia, incestu alebo ochrany života ženy.

Rovnako je treba brať s rezervou aj „ultrakatolícke“ postoje ostatných kandidátov katolíckej infiltrácie. Ani J. D. Vance v konečnom dôsledku úplne nekorešponduje s touto predstavou, a to nielen kvôli svojmu zmiešanému manželstvu, ale aj kvôli niektorým etickým otázkam, najmä ohľadom potratov a tzv. potratovej tabletke.

V prípade takého katolíka ako je Robert F. Kennedy je progresívne podozrievanie z katolíckeho ultrakonzervativizmu doslova smiešne, aj keď v jeho prípade je panika slniečkárov možno oprávnenejšia ako pri ostatných. Má totiž vyšetrovať okolnosti Covidu-19 a vakcinácie, čo je téma, v ktorej sú kruhy sekulárnych aj cirkevných liberálov namočené až po uši, takže im možno zostáva sa len modliť, aby nemal na vyšetrovanie dosť času alebo sily.

O tom, že hystéria ohľadom katolíckeho ultrakonzervativizmu sa nezastaví ani pred takou hlúposťou, akou je zaradenie protestanta do šíku katolíckych tmárov, svedčí v Katholisch.de zmienka o Petovi Hegsethovi, ktorý má údajne stáť na čele Pentagonu ako minister obrany.

Portálu Katholisch.de prekáža, že tento protestant má vytetovaný na tele jeruzalemský kríž a nápis križiackeho zvolania Deus vult! – Boh to chce!, ktoré kričali prví križiaci, keď ich pápež prišiel vyzvať na krížovú výpravu. A samozrejme nielen portálu Katholisch.de, ale aj jeho americkému dvojčaťu, portálu National Catholic Reporter. Tu máme celý „škandál“ ako na dlani:

https://www.ncronline.org/news/hegseth-controversy-compounds-vatican-institutions-concerns-over-religious-symbols-misuse

No a čo by to bolo za spiknutie, pokiaľ by v ňom chýbala skutočná šedá eminencia, zlý katolícky Moriarty a inkvizítor Tomáso Torquemada v jednej osobe – Kevin Roberts, šéf nadácie Heritage Foundation, ktorý má byť architektom Trumpovho Projektu 2025, 900-stranovej „autokratickej reštrukturalizácie USA“. Je kamarát s vodcom infiltrácie J. D. Vanceom a napísal aj predhovor do jeho knihy. Má za manželku katolíčku z kreolskej rodiny, Michelle La Fleur a štyri deti.

Na záver už len najspodnejší pistolero katolíckeho gangu, z väzenia práve včas (29. októbra) vypustený Steve Bannon, ako píše Katholisch.de „pravicový katolík“, ktorý „fandí kresťanským nacionalistom“. Objavil ho svojho času práve Kevin Roberts. Vo väzení sedel za strašný zločin: za pohŕdanie Kongresom. Teraz je na slobode a katolícki liberáli dobre vedia načo: aby zase konšpiroval, dezinformoval a nenávistnil. To, že bol trikrát ženatý a rozvedený, mu v očiach katolíckych progresívcov zjavne nijako neuberá na aureole ultrakonzervatívca. Možno je to aj preto, lebo toto sú už otázky, ktoré katolícki liberáli absolútne neriešia.

Bude teda USA kresťanským nacionalistickým štátom?

Keď už teraz reálne poznáme katolícku úderku okolo Trumpa, zostáva konštatovať tri veci:

1) Je to lepšie ako to bolo doteraz. A to znamená len jedno – je to lepšie.

2) Do integrálneho katolicizmu majú katolíci okolo Trumpa ešte veľmi ďaleko, a to tak názorovo, ako aj niektorí osobnými životmi.

3) Americkí katolíci, ako skupina obyvateľstva, nemali zásadný vplyv na charakter USA ani v čase, keď predstavovali homogénnu a po stránke doktrinálnej aj morálnej pevnú skupinu obyvateľstva. Nie je príliš pravdepodobné, žeby sa to malo stať práve teraz, keď sú väčšinovo v rozklade.

Avšak zmienená progresívna panika sa týka samozrejme vágneho, „kresťanského“ štátu nie katolíckeho, takže by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že aspoň v kvázi „ekumenickom“ spojení s protestantmi, by sa niečo také mohlo približne podariť. Lenže stále nám uniká to podstatné: Spojené štáty dnes nie sú v skutočnosti riadené kresťanmi, ale globalistickou klikou, v ktorej dominuje bratstvo sekulárnych osvietencov, nových pohanov, slobodomurárov, židov všetkých odtieňov, ale aj sekulárnych moslimov, či pohanov starých náboženstiev.

Navyše, sila katolíkov vždy závisela na sile, ktorá vyžarovala z ich centra. Dnes je toto ich centrum fatálne oslabené a rozvrátené. Predstava, žeby sa niekoľkým katolíkom okolo prezidenta, ktorého dcéra konvertovala na judaizmus podarilo zaviesť niečo také ako „kresťanský štát“, aj v konfesionálne nevyhranenej podobe je krajne nepravdepodobná.

V každom prípade, vďaka Bohu aj za to, čo nadelil aspoň v tejto podobe svojim zúfalým katolíckym dietkam. Predstava, žeby sa museli ďalšie štyri roky pozerať na progresívne príšery je natoľko zdrvujúca, že pokiaľ si katolíci okolo Trumpa (a ich priaznivci) chcú nárokovať na titul „ultrakonzervatívcov“ a urobí im to radosť, tak im to pre ich radosť tolerujme. Naše nuansy už aj tak nikoho, alebo len málokoho zaujímajú. Hlavne, nech tam aspoň chvíľu vydržia a nech si progresívni katolíci poplačú.

PDF (formát pre tlač)