Synoda v Ríme diskutuje už o štvrtom module: Zapojenie laikov, najmä žien do rozhodovania. Boj proti klerikalizmu. Autorita v Cirkvi -

Synoda v Ríme diskutuje už o štvrtom module: Zapojenie laikov, najmä žien do rozhodovania. Boj proti klerikalizmu. Autorita v Cirkvi


19. októbra 2023
  Krátke správy  

Účastníci rímskej Synody o synodalite, ktorá sa už prehupla za svoju prvú polovicu, začali včera diskutovať o otázkach súvisiacich s uplatňovaním autority v Cirkvi, o zapájaní laikov a najmä žien do rozhodovacích štruktúr a o „zavádzaní synodality ako štandardného spôsobu cirkevného života na všetkých úrovniach“.

Ilustračný obrázok, zdroj: flickr.com

Podľa tohto opisu, ktorý zverejnil portál LifeSite News, by išlo o komplexnú prestavbu (perestrojku) celej cirkevnej riadiacej štruktúry, do novej „synodálnej“ podoby.

Ústrednú tému predstavil generálny relátor Synody, kardinál Jean-Claude Hollerich, a tá znie:

Účasť, riadenie a autorita. Aké procesy, štruktúry a inštitúcie existujú v misijnej synodálnej Cirkvi?

Pripomeňme len, že predchádzajúcim diskusným modulom bolo skúmanie otázok súvisiacich s homosexuálnymi vzťahmi, svätením žien, ženatými kňazmi a dokonca polygamiou.

Kardinál Hollerich pri štvrtom module vyzval účastníkov, aby nielen „teoretizovali“, ale predložili „konkrétne návrhy na posun vpred“.

Keďže ústrednou témou bolo uplatňovanie autority a riadenie, kardinál uviedol, že nechce spochybňovať autoritu, ale že „sme pastieri mužov a žien, ktorí prijali krst a ktorí sa chcú zapojiť a byť spoluzodpovední za poslanie Cirkvi.“ Odraziac sa od tejto základnej myšlienky, prešiel rovno k veci a vymedzil sa voči nepriateľovi najstrašnejšiemu – voči klerikalizmu, pričom za hlavné zlo ním spôsobené označil absenciu pohybu Cirkvi:

Tam, kde vládne klerikalizmus, tam je Cirkev, ktorá sa nehýbe, tam je Cirkev bez poslania.“

Ťažko povedať, čo myslel tým, že sa Cirkev ako organizácia „nehýbe“. V poetickej rovine by to mohlo znamenať, že Cirkev ideologicky ustrnula, ako to stojí v slovníku sekulárneho pokrokového myslenia.

Vzhľadom na to, že za ovplyvnené tzv. klerikalizmom je považované pokrokármi takmer celé obdobie existencie Cirkvi, potom by to zrejme znamenalo, že Cirkev bola vlastne celé stáročia „nehybná“. Záhadou potom zostáva, ako mohla táto „nehybná“ Cirkev expandovať v minulosti do celého sveta? Ďalšou záhadou je, že čím viac sa chce Cirkev „hýbať“ a bojovať so strnulým a rigidným klerikalizmom, tým menej sa jej darí hranice tejto expanzie aspoň udržať a naopak – neustále sa jej vplyv vo svete zmenšuje.

Kardinál Hollerich však pred klerikalizmom ďalej varoval:

Klerikalizmus môže zasiahnuť duchovných a aj laikov, keď tvrdia, že sú vo vedení navždy.

Skutočne? Niekto vo vedení toto tvrdí? Pokračuje dokonca obvinením klerikálov, ktoré nám pripomína marxistické argumenty z husákovských škôl o tom, že „farárom“ ide len o moc nad ich ovečkami:

Klerikáli chcú iba zachovať „status quo“, pretože iba „status quo“ upevňuje ich moc. To je nemožná misia!

Aby sa do budúcnosti zabránilo takýmto údajným mocenským ambíciám, spomína sa v pracovných synodálnych textoch aj náležitá a nová formácia duchovných, aby si budúci kňazi „osvojili spôsob uplatňovania autority, ktorý je vhodný pre synodálnu Cirkev.

Pracovné texty v Instrumentum laboris, časť B3.3 obsahuje aj výzvu na zmenu kánonického práva v súvislosti so zapojením laikov do riadenie a služby, čím sa „vyváži vzťah medzi princípom autority, ktorý je v súčasnej legislatíve silne potvrdený, a princípom participácie“.

BM

Zdroj: LifeSite News titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Prirodzeným stavom človeka s dedičným hriechom je otroctvo. Sloboda (osobná aj politická) je možná len z nadprirodzených príčin

Kardinál Zuppi a Mons. Crociata posunuli cirkevný aktivizmus na novú úroveň: napísali EÚ list, v ktorom ju oslovujú „Najdrahšia Európska únia…“

Russell Brand: „Nikto nedôveruje vláde. Nikto nedôveruje médiám. Prečo sa teda čudujeme, že sa čoraz viac z nás obracia k Bohu?“

Má rozum miesto v teológii?