Svetová Synoda v Ríme odkladá zverejnenie finálneho dokumentu. Podľa niektorých účastníkov hrozí kríza

24. októbra 2023   Krátke správy   Synodalita

Nemecký portál Katholisch.de, oficiálna stránka nemeckej cirkvi, priniesol informáciu, podľa ktorej je odklad zverejnenia finálneho dokumentu prvej časti svetovej Synody v Ríme spôsobený potenciálnou hrozbou krízy celého procesu. Svetová Synoda chcela pôvodne v pondelok zverejniť posolstvo pre celú Cirkev, ale ako uvádza portál Katholisch.de: „Pravdepodobne sa vedú spory o text, ako aj spory o právomoci Synody.“

Portál ďalej uvádza: „Hrozí, že zasadnutie svetovej Synody v Ríme skončí krízou kánonického práva.“

Ako oficiálne odôvodnenie odkladu uviedol riaditeľ komunikácie Paolo Ruffini niekoľko navrhovaných zmien zo synodálneho okruhu. Od účastníkov sa však portál Katholisch.de dozvedel, že niektorí kritizovali vytvorenie textu ako netransparentné. Okrem toho podľa kritiky chýbali podstatné prvky obsahu.

Iní spochybňovali legitimitu celého zhromaždenia. Nie je podľa nich jasné, čo to znamená, keď sa inštitúcia, ktorá bola vytvorená, aby dala slovo kolégiu biskupov, má rozšíriť aj o nebiskupov. Musí sa záväzne objasniť, o koho ide, keď sa na Synode hovorí o „my“.

Pápež František koncom apríla prekvapivo oznámil, že spolu s biskupmi sa na Synode s hlasovacím právom môžu zúčastniť aj početní kňazi, rehoľníci a laici – vrátane 54 žien. Poradný orgán, ktorý vznikol v roku 1965 ako Synoda biskupov, dovtedy poznal laikov len ako poradcov s právom prejavu, no bez hlasovacieho práva.

Jeden z priekopníkov cirkevného progresivizmu, dominikán Timothy Radcliffe, obhajca LGBT propagandy, ktorý je spolu s ďalším LGBT aktivistom, jezuitom Jamesom Martinom na Synode, komentoval v pondelok problémy na Synode tak, že prirovnal nasledujúcich jedenásť mesiacov, ktoré budú nasledovať do ďalšieho zasadnutia Synody v roku 2024 k tehotenstvu. Je to podľa neho, ako povedal s pravým modernistickým šarmom – „čas aktívneho čakania“ a dodal v duchu tých najlepších frazeologických nasladnutých bľabotaní:

„Ak zachováme svoju myseľ a srdcia otvorené pre ľudí, ktorých sme tu stretli, vnímavé k ich nádeji a obavám, potom ich slová vyklíčia v našich životoch a naše v ich. Bude bohatá úroda, plnšia pravda. Potom bude Cirkev obnovená.“

A ako naprotiveň všetkým odborníkom na nemeckú dialektickú filozofiu, ktorí ju študovali, ako spomína poručík Dub „s okresným hajtmanom už dávno pred vojnou“, a preto jej rozumejú najlepšie a možno aj jediní; talianska účastníčka Synody, matka predstavená Maria Ignazia Angeliniová vysvetlila, tvárou v tvár vyvstanuvším problémom, že „Synoda je povolaná, aby sa odvážila vytvoriť syntézu ako zárodok, ktorý by vytvoril cestu reforme v zmysle novej formy“.

Krajšie to ani nemohla formulovať. Logickými problémami sa takí ako ona zrejme netrápia, radšej referujú, že oni tomu rozumejú lepšie, lebo to študovali. Náuka, že vznik novej formy môže nasledovať len po zániku formy starej (detaily ohľadom matérie vynecháme, kto chce, si ich doštuduje) a teda nie dialektickou syntézou dvoch odlišných foriem do tretej syntetickej, ako veria evolucionisti, im zrejme nič nehovorí. Či lepšie povedané, oni to študovali…

A tak sa v tejto dialektickej atmosfére k slovu dostávajú aj fyzikálne termíny, ktorých definície síce visia vo vzduchu, ako barón Prášil držiaci sa za parochňu aj s koňom nad močiarom, ale ako aktivisticko-poetický motor vedia poháňať ľudí. Konkrétne dynamizmus. Portál Katholisch.de referuje:

„Najdôležitejší (?) teologický impulz na začiatok posledného týždňa synody poskytol profesor teológie Ormond Rush z Austrálskej katolíckej univerzity v Brisbane. Pripomenul rozhodnutia II. vatikánskeho koncilu (1962 – 1965). Toto zhromaždenie učilo dynamickému chápaniu cirkevnej tradície a prekonávalo statický koncept tradície.“

Následne priletel dávno vyhodený bumerang, ktorý sa vrátil Josephovi Ratzingerovi. Ten síce má dnes povesť konzervatívca, ale na koncile bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na revolúcii. Túto skutočnosť si mnohí jeho priaznivci radšej nechceli príliš pripúšťať, ale teraz im ju (evidentne natruc) pripomenul liberálny teológ-dynamik:

„Ako dôkaz Rush citoval vtedajšieho poradcu rady Josepha Ratzingera; neskoršieho pápeža Benedikta XVI. (2005 – 2013). V komentári na koncile napísal: „Nie všetko, čo v Cirkvi existuje, musí byť legitímnou tradíciou. Existuje skresľujúca aj legitímna tradícia, hovorí Ratzinger. V dôsledku toho sa na tradíciu treba pozerať aj kriticky. Máme Sväté písmo ako kritérium pre túto nevyhnutnú kritiku tradície.“

A budeme sa hýbať. Problém je, že všetko vo stvorenom vesmíre je stále v pohybe a zmene, takže čo až také nevídané sa vlastne bude diať? Keď už sme sa teda presunuli do sféry fyziky a dynamiky. Alebo sme ešte stále v metafyzike?

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)