Sv. Mamert, biskup

11. mája 2025   Svätec týždňa

Sv. Mamert, o ktorého mladosti nič nie je známe, pochádzal pravdepodobne zo vznešenej francúzskej rodiny. Po smrti svojej manželky stal sa kňazom a bol nakoniec, a síce v polovici 5. storočia, arcibiskupom v meste Vienne. Jeho brat, Claudian, bol vynikajúci a učený kňaz, a patril k tomu istému arcibiskupstvu.

Mamert bol muž významný nielen vo svojom úrade ako arcibiskup, ale i v nábožnosti a poníženosti. Dal podnet Cirkvi k zavedeniu trojdňovej pobožnosti krížových dní.

Počas skoro 50 rokov dve časti Francúzska, Dauphine a Savojsko, menovite však mesto Vienne, postretli mnohé nešťastné príhody. Veľmoži viedli medzi sebou ustavičné krvavé vojny a nivočili ohňom i mečom dediny a mestá. Požiare, zlostnou rukou zapríčinené, ničili ľudské príbytky. Zemetrasenie bolo skoro každodenným zjavom. Búrky a nedostatok vody strachom napĺňali roľníkov. Následkom neúrody rozmáhal sa hlad; za ním nasledovali nákazlivé choroby. Lúpežníci a divoké zvery znepokojovali obyvateľstvo už i tak dosť utrápené. Zdalo sa, že všetko obyvateľstvo musí zahynúť. Arcibiskup Mamert a jeho kňazstvo však povzbudzovali zúfajúcich veriacich k dôvere v Božie milosrdenstvo a ku oddanosti do svätej Jeho vôle.

Keď roku 469 večer arcibiskup Mamert so svojím kňazstvom a veriacimi vo svojom chráme v meste Vienne práve slávil pamiatku vzkriesenia Božieho Syna a Spasiteľa sveta, povstali výkriky, že v meste horí. Oheň vypukol v jednom veľkom dome na námestí. Požiar šíril sa strašným spôsobom a ľudia mysleli, že celé mesto ľahne popolom. Prestrašený ľud vybiehal z chrámu, aby si majetok chránil. Arcibiskup so svojím kňazstvom zostal pred oltárom. Dôveroval v Božie milosrdenstvo, že chrám a mesto zachránené bude od záhuby. Prelievajúc potoky slz, vzýval všemohúceho Boha, aby sa nad svojím ľudom zmiloval a tak mnohým a veľkým nešťastiam medze položil.

Dobrý pastier celú noc vytrval v chráme v modlitbách. A hľa, sotva brieždiť sa začalo, prestal požiar a väčšia časť mesta bola zachránená. Ľud, plný radosti a vďaky k milosrdnému Bohu, vrátil sa do chrámu, aby v službách Božích pokračoval. Keď sv. arcibiskup dokončil posvätné tajomstvo nekrvavej obety, obrátil sa k veriacim, i napomínal ich dojímavými slovami, aby sa polepšili a pokánie činili; lebo že jedine tým býva ukojený Boží hnev a dosiahnuť možno požehnanie od Boha. A oznámil, že keď sa v noci pred Božím oltárom modlil, sľúbil Pánu Bohu, že chce so svojím stádom po tri dni verejné prosebné procesie konať: aby teda všetci veriaci pôstami, almužnami a skrúšeným vyznaním svojich hriechov na tie verejné modlitby sa pripravovali.

K tej novej pobožnosti ustanovil sv. Mamert tri dni pred slávnosťou Nanebovstúpenia Pána. Keď ten čas prišiel, sv. arcibiskup vyznačil jeden kostol vnútri mesta za cieľ tohto sprievodu. A začala procesia v najkrajšom poriadku. Všetok ľud kráčal s plačom a modlitbou vzývajúc orodovanie všetkých Svätých. Potom ustanovil ešte dva iné kostoly, do ktorých ľud s tou istou horlivosťou a pobožnosťou procesie konal.

Pri týchto trojdenných procesiách spievané boli, okrem litánií o všetkých Svätých, i žalmy; hriešnici boli kázňami k pokániu napomínaní, a veriaci postili sa a dávali chudobným hojné almužny; ďakovali Bohu za prijaté nebeské požehnanie, modlili sa za požehnanie pozemskej úrody a za odvrátenie nešťastia a každého zlého navštívenia.

Tieto pobožnosti začali sa konať i po susedných biskupstvách. Roku 574 zaviedol ich biskup Sidonius Apollinaris v Clermonte. O krátky čas potom boli usporadúvané po celom Francúzsku a Španielsku.

Pápež Leo III. pri konci 8. storočia zaviedol ich v Ríme a nariadil, aby sa po celom kresťanskom svete vykonávali. Sv. Mamert zomrel roku 477 a bol ctený ako svätý hneď po smrti. Jeho pozostatky boli prenesené z mesta Vienne do Orleansu.

Vyobrazuje sa v biskupskom rúchu.

Poučenie

Sv. Mamert žil v časoch, v ktorých Boh hriešnych ľudí veľkými trápeniami navštevoval. Svätý veľkňaz konal všetko, aby prinavrátil svojim veriacim pokoj a mier duše. Pretože vedel, že Boh len pokáním zmierený býva, napomínal svoje stádo k pokániu; a učil, že, kto pokoj a Božie požehnanie chce mať, musí Boha svojím pokáním uspokojiť. Preto zaviedol i pobožnosť, zvanú krížové dni.

Aj my konávame kajúcne pobožnosti po tri dni pred Nanebovstúpením Pána a nazývame ich krížovými dňami. Preto ich tak nazývame, že na procesiách nosieva sa popredku svätý kríž, ako znamenie spásy proti všetkým trápeniam a krížom, ktoré aj my musíme znášať a trpieť. Tieto sprievody majú veľký význam. Procesia na krížové dni, ako aj ostatné procesie, sú verejné vyznanie viery v Ježiša ukrižovaného. Preto sa nesie na čele sprievodu sv. kríž.

Kristus Pán je pôvodca viery. On je i verný pastier svojho stáda, ktoré za Ním kráča a pri Ňom vždy zotrvávať chce. Sprievod ďalej dobre vyobrazuje i náš život. Veď život človeka je ustavičné putovanie, ktoré v spoločnosti s druhými konáme k jedinému cieľu, k večnej nebeskej vlasti. Kto sa zúčastňuje na sprievode, ten ďalej verejne vyznáva, že Bohu náleží chvála, poďakovanie a poklona, a že jedine od Boha pomoci, ako aj úrody pozemskej, zachránenie od búrky, krupobitia, hromového blesku, moru, hladu a vojny – očakávať máme.

A napokon procesie sú znamením víťazstva kresťanského nad bludným pohanstvom. Preto nosievajú sa popri sv. kríži i vlajúce zástavy, ktorých červená farba nám pripomína vycedenú krv svätých mučeníkov, ktorí zvíťazili nad pohanskou zlosťou.

Kristus Pán povedal «Kde dvaja alebo traja zhromaždení sú v mene mojom, tam som ja medzi nimi». Keď teda, kresťan, na procesiách spoločne s druhými veriacimi sa modlíš: modlitba tvoja skorej bude vyslyšaná, lebo Kristus Pán je blízko pri tebe. Preto nikdy nezanedbávaj verejné nábožné procesie!

Modlitba

Ó Bože, ktorý si nás skrze sv. Mamerta, svojho svätého vyznávača a biskupa, naučil, ako Tvoje milosrdenstvo vzývať máme, daj nám skrze jeho príhovor takú horlivosť v pokání, žeby sme sa spravodlivosti trestajúcej ruky Tvojej vyhnúť mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána Nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)