Počatím a narodením Ježiša Krista sa zmenili celé dejiny ľudstva

Matej Gavlák
20. decembra 2023   Cirkev Spoločnosť

Ježiš Kristus je Kráľ celého ľudstva a všetkých pokolení, je osloboditeľ ľudí od reťazí hriechu a vlády démonov, je Ten, ktorý nám otvoril brány Neba. Jeho príchod medzi nás predstavuje najväčší obrat v celých dejinách sveta.

Svet v područí démonov

Svet pred narodením Ježiša bolo brutálne a prekvapivo neľudské miesto. Všetky najväčšie a najvyspelejšie civilizácie tej doby, od Babylonskej po Rímsku ríšu, by sme dnes vnímali ako úplne barbarské. Boli to ríše, kde silní nielenže vládli nad slabými, ale kde ich legálne zneužívali a zabíjali. Tretina obyvateľov Rímskej ríše boli otroci. Lenže byť otrokom neznamenalo len pracovať na poli od rána do večera. Byť otrokom znamenalo tiež byť sexuálnym otrokom pre svojho pána. Zneužívanie žien, dievčat a chlapcov prebiehalo v Rímskej ríši na dennej báze v neuveriteľných počtoch. Samotní cisári často patrili k najväčším pedofilným egomaniakom. V historickom románe Nepriatelia ľudstva od fínskeho spisovateľa Miku Waltariho o prenasledovaní prvých kresťanov, sa nachádza i takáto časť:

„Starý cisár Claudius si nechával do svojej postele vodiť mladé dievčatá. Čím mladšie, tým lepšie. Orgie bývali v domoch zámožných Rimanov normálnou vecou.“

Medzi ďalšie veľké neduhy starého Ríma patrilo zabíjanie novorodencov a, samozrejme, gladiátorské zápasy. Keď sa rodičia rozhodli, že dieťa nechcú – zväčša, keď sa im narodilo dievčatko – tak ho jednoducho zanechali na nejakom opustenom mieste, aby tam zomrelo. Išlo o úplne bežnú prax. Čo sa týka spomenutých gladiátorských krvavých zápasov, dnešní historici odhadujú, že za 400 rokov existencie týchto „hier“ zahynulo v amfiteátroch okolo 400-tisíc ľudí.

A to bolo Rímske impérium ešte veľmi „pro-ľudskou“ ríšou. Kým v Ríme tvorili otroci „len“ tretinu obyvateľstva, v toľko ospevovaných starých Aténach bolo 20-tisíc slobodných občanov, ktorým slúžilo 400-tisíc otrokov! Pre rodeného otroka bolo pritom takmer nemožné stať sa slobodným občanom. Ale ešte ani tie Atény nevyznievajú až tak zle v porovnaní s inými nekresťanskými kultúrami.

V dejinách bolo mnoho šialených kultúr, ktoré vznikali a zanikali bez toho, aby sme my dnes o nich mali nejaké väčšie povedomie. Jednou z kultúr, o ktorej máme celkom dobré záznamy vďaka misionárom, je určite pohanská ríša Aztékov. Predtým, než Kristovo svetlo prišlo na Americký kontinent, diali sa tam neuveriteľné veci. V roku 1487 dokončili Aztékovia nový obrovský pohanský chrám. Na vrchole v svätyni boli sochy dvoch modiel: jednou bol boh vojny a druhou mal byť dokonca samotný satan.

Keď Aztékovia tento chrám „slávnostne otvárali“, obetovali za štyri dni na jeho vrchole 80-tisíc ľudí. Veľkňazovi trvalo len 15 sekúnd, kým žijúcej obeti rozrezal hruď a vybral z nej ešte bijúce srdce. Zaujímavosťou je, že veľkňaz bol starý, už 80-ročný muž, ktorý vydržal na vrchole vraždiť celé 4 dni bez prestávky; ešte i vládnuca rodina sa po pár hodinách tejto hrôzy stiahla späť do svojho paláca.

Teda takýto bol svet pred Kristom. Bolo to miesto, kde vládlo právo silnejšieho; bolo to miesto, kde o láske a dobrote k blížnemu nikto nikdy nepočul. Bolo to miesto, kde vládli démoni.

Osloboditeľ

Počatie a narodenie Pána Ježiša z Nepoškvrnenej Panny je počiatkom veľkého dejinného obratu. Je to príchod veľkého Kráľa-Osloboditeľa, ktorý vymanil zbedačené ľudské pokolenie z reťazí hriechu a tyranie démonov.

Keď dnes počúvame Ježišove podobenstvá a čítame listy sv. Pavla, je pre nás ťažké si uvedomiť, o aké nezvyčajné a prevratné učenie v tých dobách išlo. Vezmime si len podobenstvo o milosrdnom samaritánovi. Pre nás je ľahko pochopiteľné. Je správne podať núdznemu človeku pomocnú ruku. Dnes existujú hospice, rôzne organizácie, neziskové či katolícke organizácie, ktoré sa venujú výhradne pomoci najbiednejším. Za vzor mnohých sa kladie Matka Tereza z Kalkaty. Avšak v časoch otrokov, gladiátorských hier a ľudských obiet muselo ísť o absolútne nezvyčajnú myšlienku; niečo, čo by bežnému človeku zrejme ani len nenapadlo. Bežný človek by núdzneho nechal tak, špekulant by ho predal do otroctva a ešte na ňom zarobil. Tak hlboko bol svet ponorený v démonickej temnote.

A sú tu aj ďalšie motívy. Zoberme si napríklad také odpustenie hriechov. Pre katolíka úplne bežná vec. Keď sa človek vyspovedá ešte aj na konci života, ešte aj vtedy sú mu odpustené všetky hriechy, nech by sa dopustil čohokoľvek! My si neuvedomujeme, aký obrovský dar nám v svätej spovedi Pán dal. Aj židia pred Ježišom vedeli, čo sú to hriechy. Keď však žid zhrešil, už nikdy tento hriech zo seba nezmyl. Bol ním poškvrnený do konca svojich dní. Takisto i mnohí pohania vnímali strašnú nehodnosť svojej existencie kvôli veciam, ktoré v živote spáchali. Myšlienka, žeby mohli byť niekedy očistení, im ani len na um neprišla.

Najväčším Darom, aký nám Pán mohol dať, bolo však otvorenie Nebeského kráľovstva pre ľudí. Tento náš život nie je jediný. Je len prechodným životom a vedie do večnosti. Po tom, čo naša duša opustí naše telo, náš život bude pokračovať na inom mieste. Na konci sveta dokonca znova obdržíme telá, ktoré však budú mať iné fyzikálne vlastnosti, ako majú tieto naše pozemské. Pred Ježišom ľudia nemohli ísť do Neba. Tí spravodliví sa dostali do akéhosi „predpeklia“, kde síce netrpeli, ale Raj to tiež ešte nebol. Až Pán Ježiš otvoril človekovi – po tisícoch rokoch od stvorenia prvých ľudí! – bránu do Neba, do „našej skutočnej vlasti“.

Podstata Vianoc je skutočná

Narodenie Syna Božieho, Jeho život, Smrť i Zmŕtvychvstanie sú najväčšími udalosťami v dejinách ľudstva. Nikdy predtým a nikdy potom sa už nič také nestane. Boh už príde len v oblakoch a v sprievode miliárd anjelov na konci sveta. Kto by to bol povedal, že malé dieťatko zabalené v plienkach a uložené v jasličkách má až takú moc? A predsa!

Prišli sa mu pokloniť nielen miestni pastieri, ale aj traja mudrci z ďalekých krajín. Dokonca sám kráľ Herodes bol z narodenia dieťatka tak prekvapený, ba vydesený, že ho chcel dať prakticky okamžite po jeho narodení zavraždiť.

Celý svet očakával narodenie Syna Božieho. Rímski mudrci dávno hovorili, že niekto taký má prísť na svet, aby ho vytrhol z područia zla, chaosu a anarchie; žiaľ, Rimania si zamenili príchod Krista so vzostupom cisára Augusta, ktorý prišiel len pár desiatok rokov pred Ježišom po sérií občianskych vojen a už za života bol pokladaný za „boha“. Vieme i to, že asi okolo roku 60 poslal dokonca čínsky vladár na západ delegáciu, ktorá mala zistiť, „či už sa ten Spasiteľ sveta narodil“. I čínski mudrci, podobne ako tí židovskí a perzskí, očakávali príchod Syna Boha na Zem.

A to je to najkrajšie na Vianociach: že sú skutočné, že to nie je len nejaký „folklór“ založený na „legendách“. Boh nám skutočne poslal svojho jednorodeného Syna narodeného z Panny, ktorého celý svet očakával, aby svet očistil od moci démonov, ktorí v ňom zavládli už vtedy, keď Adam a Eva jedli zo stromu poznania. Oslavou Vianoc si teda nepripomíname len narodenie Božieho dieťatka v Betleheme, ale aj naše vlastné oslobodenie, roztrhnutie pút a reťazí, ktorými nás diabol už na počiatku sveta zotročil.

Počatím a narodením Ježiša Krista sa skutočne zmenili celé dejiny ľudstva.

PDF (formát pre tlač)