Zdravotníctvo bez kresťanskej morálky v spoločnosti nikdy fungovať nebude. Môžeme ho reformovať pokojne aj každý rok a nič to nepomôže
Branislav Michalka
21. decembra 2024
Spoločnosť
Komentár
Odborná zdravotná starostlivosť pre masy v Európe má svoj pôvod v rehoľných stredovekých organizáciách. Tie začali na masovej báze ošetrovať a liečiť v špitáloch chorých, ktorí si nemohli inak liečbu zaplatiť. Celý tento systém špitálov bol založený na kresťanskom étose, z ktorého vyplývali dva primárne postoje: obetovanie sa a nezištnosť.
Na to, aby niečo také vôbec mohlo vzniknúť, musel sa zreťaziť tento sled príčin a následkov:
1) Transformácia mentality z egoistickej na altruistickú, čiže taká zmena mentality, ktorú prinieslo kresťanstvo a ktorá pod prísľubom spásy a večnej blaženosti v Kráľovstve Nebeskom vnútorne motivovala tých najzapálenejších veriacich, aby sa obetovali pre druhých, aj tých najbiednejších, a to nielen materiálne, ale aj morálne najbiednejších.
2) Celospoločenský konsenzus, ktorý preferuje takúto mentalitu, pričom tá je štátom podporovaná, propagovaná a uctievaná.
3) Dlhodobá kontinuita takejto mentálnej transformácie, ktorá umožnila vplyv kresťanskej viery na celé storočia a dosiahla tak postupnú zmenu, ktorá nemohla prebehnúť okamžite.
4) Vnímanie ziskuchtivosti, chamtivosti, hedonizmu, lakomstva a nemilosrdnosti ako negatívnych vlastností, ktoré sú v rozpore s kresťanským étosom a z toho vyplývajúca rezignácia na tzv. „úspešnosť“, čiže sebapresadenie sa v tomto živote, dnes tak adorovanú.
Na konci zreťazenia týchto základných príčin a následkov stáli potom také zjavy, ako svätý František Xaverský, ktorý keď išiel ošetrovať do špitála (on, z významného šľachtického rodu) tých najsmradľavejších, najšpinavších a najodpornejších chorých žobrákov, dostal výčitky svedomia, a to nie preto, žeby ich odmietol ošetrovať (čiže začal štrajkovať), ale preto, že pocítil voči ich smradu a špine v duši hnus. Ako vyriešil tento svoj prirodzený „prehrešok“? Sklonil sa k najodpornejšiemu žobrákovi, ktorý mal na nohe desivý hnisavý vred, a aby sa potrestal za nedostatok lásky k Bohu a utrpeniu Nášho Pána, ktoré sa pred ním zjavilo v osobe žobráka – vlastnými ústami vysal jeho vred a hnis v ňom!
To je samozrejme len ukážka tej najradikálnejšej transformácie duše, ktorá je výnimočná, dokonca aj pre mnohých svätcov. Avšak ako finálna podoba určitej tendencie v uvažovaní je dobrým dokladom, ktorý nám umožní rozpoznať priepastný rozdiel medzi súčasnou – liberálno hedonistickou a novopohanskou tendenciou v mentalite spoločnosti a mentalitou kresťanskou.
Nedávne pandemické opatrenia nám zreteľne ukázali, ako sme sa po všetkých stránkach vzdialili od toho morálneho zdroja, ktorý umožnil, aby sa niečo také ako verejné masové zdravotníctvo vôbec mohlo uskutočniť. Stačí letmé porovnanie správania sa ošetrovateľov – zdravotníkov počas kresťanskej éry, po úspešnej transformácii mentality v Európe, od cca 12. po 19. storočie a správanie sa zdravotníkov súčasných. Pripomeňme si len niektoré zaujímavé zjavy počas covidovej hystérie:
– v niektorých krajinách západnej Európy ošetrovatelia opustili hospice a ponechali starých a opustených ľudí napospas, nie však mediálne nafúknutej pandémii, ale stareckej bezmocnosti a reálnym chorobám;
– zdravotníci odmietali kontakt s nakazenými, odmietali ordinovať, komunikovali cez telefón;
– kňazi (!), ošetrovatelia duší a kedysi reálne aj fyzicky chorých, sa zamykali na farách a odmietali poskytovať sviatosti;
– elementárny výkon zdravotnej služby bol motivovaný zapojením sa do covidového biznisu: znásobenie miezd zdravotníkov, boj nemocníc o dotácie na covid-pacientov, obchodovanie s testami a vakcínami.
Predstava, že s takouto morálnou výbavou niekto bude obetavo, pretože inak to skrátka nejde, keďže ide o obetu, ošetrovať nepríjemných chorých ľudí, je krajne naivná. Nepomôže tu ani desať diplomov z prestížnych univerzít, veď tie majú pravdepodobne všetci, ktorí sú dnes zapletení do vedenia farmaceutického a zdravotníckeho biznisu.
Celé liberálne vnímanie zdravotníctva ako obchodu a chamtivého hromadenia ziskov, nie je len z kresťanského hľadiska obrazom tej najúbohejšej nízkosti, ale je (ako celý liberalizmus) fatálnou neznalosťou základov ľudskej povahy, od ktorej liberalizmus očakáva paradoxne hedonizmus aj altruizmus zároveň. Ľudská povaha, po „oslobodení sa“ od kresťanských predsudkov a škrupúľ, uvažuje v takomto reťazci:
1) Boh neexistuje, alebo Ho aspoň nie je možné dokázať. Ergo, takzvané Božie prikázania sú len fikciou.
2) Žijem tu na svete a po smrti nič nie je.
3) Mám rád to, čo mi je príjemné a neznášam to, čo sa mi protiví. Ergo, chcem maximalizovať to, čo je mi prirodzene príjemné a minimalizovať to, čo je mi prirodzene nepríjemné.
4) Ľudia vždy zomierajú, je ich veľa, väčšinu nepoznám.
S takýmto základným mentálnym nastavením, ktoré dominuje momentálne v euro-atlantickej spoločnosti, sa dokáže zdravotnícky pracovník v rámci biznisu ešte chvíľu pretvarovať, avšak akonáhle príde na lámanie chleba, ako napríklad pri pandemickom cvičení, alebo keď ide o materiálnu stránku jeho vlastného zabezpečenia, masky padajú a hedonistická mentalita sa neúprosne derie na povrch.
Ľudí s týmto nastavením skrátka vnútorne nič nemotivuje, aby sa obetovali kvôli smradľavému dedkovi, ktorý vylučuje pod seba a babke so zapáchajúcimi preležaninami. Prečo by aj malo? Pozerajúc okolo seba sa pýtajú: Prečo ja nemôžem sedieť v peknej kancelárii pri počítači a pozerať si tajne nový katalóg parfumov, tak ako moja sesternica? Čo ja mám z toho, že tu utieram starým ľuďom zadky? Tú žobračenku?
Avšak, kde končí „žobračenka“ a začína skutočná satisfakcia, pri výkone povolania, ktoré je vykonávateľovi protivné? Koľko by musel dostať, aby sa pri porovnaní s tými, ktorí vykonávajú povolania pekné a voňavé čoskoro opäť nesťažoval? Koľko by musel dostať, aby sa s agnostickým liberálnym nastavením nechcel celého problému nejako – zbaviť?
A tým sa už blížime do civilizačného finále. Cieľom moderného zdravotníckeho biznisu (ako každého biznisu) je maximalizácia ziskov a minimalizácia nákladov. Skrátka, väčšia efektívnosť. Zatiaľ ešte, aby sa obyvateľstvo príliš nenaplašilo, pod stáročnou maskou charity. Avšak táto maska charitatívneho rázu v zdravotníckom biznise je s každým rokom deravejšia a deravejšia. Nad jeho argumentami a výkazmi sa vznáša neodbytná otázka efektivity: Čo s tými všetkými ľuďmi budeme robiť?
Zdravotníkov máme čoraz menej. Akoby aj nie, veď kto by chcel robiť také nepríjemné veci za žobračenku? Nasľubovali sme ľuďom, že budú „mladí“ a vitálni do neskorého veku, zobrali sme od nich za túto víziu peniaze. Na Nebeské Kráľovstvo sa už netešia, pretože to už neexistuje. Čo s nimi budeme robiť?
Na scénu preto prichádza eutanázia – milosrdná smrť, tak ako ju predikovali Robert Hugh Benson v Pánovi sveta a Aldous Huxley v Krásnom novom svete. Načo sa trápiť na tomto svete, keď sa dá odísť ešte zachovalý, relatívne pekný, obklopený príjemným a usmievajúcim sa kolektívom? To bude, resp. už je, finále európskej civilizácie.
Medzitým, na pozadí tejto veľkej mentálnej transformácie, môžeme sledovať rôzne žabomyšie vojny okolo zdravotníckeho biznisu, najnovšie opäť aj na Slovensku. Nie je tu čas ani priestor na dôkladnú analýzu všetkých paradoxov, ktoré najmä mladej generácii unikajú, vzhľadom na to, že tzv. reforma zdravotníctva prebieha vlastne už takmer 30 rokov a ona si nemôže vôbec pamätať jej začiatky a perepúte. Dnes sa opäť dozvedáme, po toľkých rokoch neustálych reforiem, že zdravotníctvo je pred kolapsom.
Ktože si už teraz spomenie na to, ako sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi malo to naše zdravotníctvo úspešne transformovať a reformovať:
https://domov.sme.sk/c/566159/reformatorom-zdravotnictva-2002-sa-stal-rudolf-zajac.html
Čas letí, vlády a ministri sa striedajú, vzájomne sa obviňujú a ten čo ešte pred dvoma rokmi sedel na reformnom tátošovi a ozdravoval zdravotnícky sektor s predvolebným heslom: S kvalitným programom a tímom odborníkov vieme slovenské zdravotníctvo nielen zachrániť, ale aj ho posunúť vpred, teraz vyčíta novému ministrovi, že zdravotníctvo je v dezolátnom stave:
https://www.sas.sk/clen/518/mudr-tomas-szalay-phd/zivotopis
https://www.hpi.sk/2013/04/szalay-tomas/
Tak ako? Nebolo ani posunutie vpred a dokonca ani tá záchrana? Odrazu sa dozvedáme o kolapse?
Je však zbytočné sa rozčuľovať a čudovať sa, ako je to všetko možné. Príčina marazmu celej civilizácie, nielen Slovenska, bola uvedená vyššie. Rovnako je zbytočné sa dohadovať, či bola dostupnosť zdravotnej starostlivosti lepšia za socializmu alebo dnes. V spoločnosti, ktorá nemá u svojich obyvateľov vnútorné pudenie k obetavosti a altruizmu, ako aj očakávanie, že sa nimi človek zapáči a zavďačí Bohu, je logické, že totalita dokáže lepšie donútiť zdravotnícky kolektív k službe a dokázal to aj socializmus. Načo sa budeme pretvarovať.
Rovnako je zbytočné sa čudovať, že štát chce autoritatívne nútiť zdravotníkov (ktorí mimochodom študovali zadarmo, za peniaze daňových poplatníkov) do obetavosti. On ich totiž nemá ako inak motivovať. Nemôže apelovať na ich vnútorné náboženské presvedčenie, pretože ho ako liberálny a hedonistický štát neustále popiera, sabotuje a chce zničiť. Musí túto prechodnú fázu, medzi hrou na demokraciu a obnovením efektívnej totality nejako prečkať.
Postupne na to prídu všetky štáty, tak ako sa budú postupne transformovať do totalitných technicko-efektívnych režimov. A je v podstate jedno, či sa táto totalita bude tváriť ako totalita štátu, alebo gigantických „súkromných“ korporácií a koncernov. Vízia altruistickej spoločnosti, bez vnútorného presvedčenia o potrebe obetavosti a odriekania pre finálnu spásu v Kráľovstve Nebeskom, je paródiou, ktorá musí časom tak či tak skončiť.
To, čo zo súčasnej kŕčovitej snahy o liberálnu kvadratúru kruhu pretrvá, je snaha o efektívnosť, ktorá sa, či už v štátno-totalitnej alebo korporatívno-totalitnej sústredí na to podstatné, čo je predmetom záujmu vládcov a zdravotníckych koncernov a korporácií aj dnes – ako udržať pri efektívnej výkonnosti čo najväčší počet ľudí do relatívne vysokého veku, ako ich efektívne využiť a ako sa ich potom efektívne zbaviť.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!