Vodca francúzskych ultra-ľavičiarov chce premenovať francúzsky jazyk na kreolčinu, pretože „už dlho nepatrí Francúzom“ (!)

25. júna 2025   Krátke správy

„Kreol“ je historicky označenie európskych prisťahovalcov v Južnej a Strednej Európe. Samotný výraz má však aj temnejší podtext. Jean-Luc Mélenchon, ktorý s „nápadom“ prišiel, je vodcom silnej politickej strany La France Insoumise (LFI), čo je akási kombinácia našich progresívcov a neomarxistov blahovského strihu.

Už sme sa vo viacerých príspevkoch venovali tomu, ako chce britský establišment zničiť britský národ, avšak príliš nezaostáva ani ten francúzsky. Dlhoročný francúzsky poslanec, vodca silného progresívno-marxistického krídla a častý prezidentský kandidát, Jean-Luc Mélenchon tvrdí, že Francúzsko ani francúzština už Francúzom „dlho nepatria“, že je vlastne výsledkom „miešania“ a to by sa malo odzrkadliť aj v názve jazyka – ktorý by sa mal premenovať na „kreolčinu“. Informáciu priniesli viaceré miestne médiá ako Valeurs Actuelles či Le Soir (druhé v poradí sú belgické noviny).

Koho za „kreolov“ vo Francúzsku samotnom vníma Mélenchon – či rodených Francúzov alebo prisťahovalcov – to už poslanec nevysvetlil.

Mélenchon svoju „víziu“ predniesol na prednáške „O budúcnosti francúzsky hovoriaceho sveta“, ktorá sa konala 18. júna v budove francúzskeho parlamentu. Súhlasí s názorom, že francúzština je svetovým jazykom, ale takým sa stala „len v dôsledku kolonializmu“.

„Francúzsky jazyk je výsledkom kreolizácie (miešania),“ uviedol ďalej Mélenchon. „Kreol“ je historicky označenie európskych prisťahovalcov, medzi ktorých sa, samozrejme, radia aj Francúzi, v Južnej a Strednej Európe.

Lenže výraz créolisation má aj temnejší podtext. Znamená to premiešavanie rás a kultúr. A je to práve Mélenchon, kto je dlhodobým zástancom premiešavania francúzskej populácie s prichádzajúcou neeurópskou a historicky nekresťanskou masou. „V roku 2050 bude 50 % francúzskej populácie zmiešanej. My sme tí ľudia, ktorí sú práve teraz kreolizovaní,“ uviedol pri jednom z mnohých politických vystúpení, pričom to vníma ako niečo pozitívne.

Na zničenie francúzskeho národa však treba asi najprv národ presvedčiť, že vôbec nie je „francúzsky“.

„Vzhľadom na to („medzinárodnosť francúzštiny“) sa bývalý kandidát na prezidenta domnieva, že jazyk bol „majetkom a korisťou tých, ktorí ho používali a ktorí ho niekedy používali proti Francúzom“. Vyzval preto na prehodnotenie slov používaných na označenie tohto jazyka: „Musíme nájsť iné slovo ako „francúzština“ na jeho označenie. Iné pomenovanie by bolo vítané,“ píše Valeurs Actuelles.

Francúzština je podľa neho teda „zmiešaninou“ jazyka Francúzov a podobných jazykov iných národov, a je teda výsledkom spomenutej „kreolizácie“. Preto podporuje premenovanie francúzštiny na „kreolčinu“.

„Bol by som radšej, keby sme mohli povedať, že všetci hovoríme kreolsky, pretože by nám to vyhovovalo viac ako povedať, že hovoríme francúzsky. Pravdepodobne by to bolo pravdivejšie,“ uviedol neúspešný prezidentský kandidát.

Vzhľadom na jeho tézy o miešaní francúzskeho národa s neeurópskymi etnikami prichádzajúcimi do Francúzska je zrejme len otázkou času, kedy bude požadovať aj premenovanie samotných Francúzov na „Kreolov“.

Jeho vyjadrenia o premenovaní francúzskeho jazyka sú hlbokou urážkou celého národa a kultúry, ktorú tento národ vytvoril. Až do konca II. svetovej vojny bola vo svete francúzština tým, čím je dnes angličtina. Tolstoj v epose Vojna a mier o Napoleonovej invázii do Ruska píše, ako sa ruská šľachta medzi sebou rozprávala výhradne po francúzsky.

Mélenchonov útok na francúzštinu, ktorý je len predstupňom útoku na samotných Francúzov a Francúzsko, a nedostatočná reakcia naň, len ukazujú až apokalyptický úpadok národa, ktorý kedysi viedol celý katolícky svet k nebývalému rozkvetu a sláve. Frankovia kedysi od moslimov oslobodili sväté mesto Jeruzalem. Ich potomkovia dnes už nie sú schopní brániť ani samých seba – až tak veľmi sa nenávidia, že sa ešte aj pridajú k tým, čo ich prídu ovládnuť a zničiť.

Matej Gavlák

Zdroj: Valeurs Actuelles, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)