Varovanie z Akity: kardináli sa postavia proti kardinálom!

Jozef Domin
22. februára 2020   Cirkev   Zázračné zjavenia

predchádzajúca časť: http://christianitas.sk/tri-varovania-panny-marie-la-salette-fatima-a-akita/

Panna Mária vo Fatime

Vidíme, že posolstvo z La Salettu sa nestretlo s dostatočným pochopením a náprava nenastala. Panna Mária sa však vo svojom milosrdenstve rozhodla neprestať v napomínaní svojich dietok, podobne ako neprestáva prosiť svojho Syna, aby oddialil svoj spravodlivý hnev nad ľudstvom.

Ďalším varovaním, ktoré sa hlboko zapísalo do povedomia Cirkvi, bolo zjavenie v portugalskej Fatime. Písal sa rok 1917, ktorý bol presiaknutý krvou a utrpením. Prebiehala I. svetová vojna a zároveň sa schyľovalo ku komunistickej revolúcii v Rusku, hriechy a krv nevinných volali do Neba o pomstu. Celým fatimským zjavením sa vinie bolesť Matky Božej nad nespočetnými hriešnikmi, ktorí padajú do Pekla. Ľudstvo sa stále viac a viac vzďaľuje od Boha.

Panna Mária sa zjavovala od 13. mája 1917 do 13. októbra 1917 trom malým portugalským deťom: Lucii, Františkovi a Hyacinte. Zverila deťom tri tajomstvá, ktoré boli postupne zverejňované. V prvom Panna Mária ukázala deťom Peklo, ktoré by mnohí dnes tak radi spochybnili a jeho existenciu pred veriacimi zamlčali. Lucia ho popísala nasledovne:

„Panna Mária roztiahla ruky a z jej prstov vytryskla žiara, ktorá akoby prerazila hlbiny zeme. Zdalo sa, že odraz žiary prenikol do zeme a videli sme sťa more ohňa, diablov a duše, akoby boli priesvitným uhlím čiernej alebo bronzovej farby, ale s ľudským výzorom. Duše sa v tomto požiari vznášali, dvíhané do výšky s plameňmi, ktoré ale potom znovu padali na všetky strany, podobné iskrám vo veľkých požiaroch. Boli bez váhy a rovnováhy. Krik, stonanie od bolesti, zúfalstvo spôsobovali hrôzu a trasenie. Pod vplyvom tohto videnia som zúfalo vykríkla. Počuli to všetci okolostojaci. Diabli sa rozlišovali tým, že mali hrozné a škaredé črty strašných a neznámych zvierat. Ale boli priesvitní, ako to rozžeravené uhlie. Boli sme takí prestrašení, že sme dvihli oči k Panne Márii a prosili o pomoc.“

Toto potvrdenie existencie Pekla a potvrdenie množstva duší do neho padajúcich je varovaním pre tých, ktorí by chceli zľahčovať či dokonca popierať, že mnohé duše budú zatratené. Môže to byť zároveň chápané aj ako varovanie pre všetkých kňazov, ktorí nehovoria svojim ovečkám o hriechu a zatratení tak, ako to vždy učila katolícka Cirkev. Ak zároveň uznávajú zjavenie vo Fatime, tak potom je ich opovážlivosť neuveriteľná.

Druhé tajomstvo sa týkalo udalostí 20. storočia:

„Videli ste Peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Ak ľudia urobia, čo vám poviem, veľa duší sa zachráni a bude mier.
Vojna sa chýli ku koncu. Ak neprestanú urážať Boha, vypukne za pontifikátu Pia XI. nová, krutejšia vojna. Až uvidíte noc ožiarenú neznámym svetlom, vedzte, že to je veľké znamenie, ktorým Boh dáva najavo, že potrestá svet za jeho zločiny vojnou, hladom, prenasledovaním Cirkvi a Svätého otca.
Aby sa tomu zabránilo, prídem požiadať o zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu a o zmierne sväté prijímania počas prvých sobôt v mesiaci. Ak ľudia splnia moje želanie, Rusko sa obráti a bude mier. Ak nie, bude Rusko šíriť svoje bludy po svete a Svätý otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené.
Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce. Svätý otec mi zasvätí Rusko, to sa obráti a svetu bude dopriaty na nejakú dobu mier. Portugalsko si zachová svoju vieru.“

Panna Mária varovala, že ak ľudia neprestanú urážať Boha, tak bude nasledovať ďalšia vojna. Stalo sa, čiže evidentne Boha urážať neprestali, a to dodnes. Naopak, urážky sa neustále stupňujú. Čo je horšie: požiadavka Panny Márie, aby bolo Rusko zasvätené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, nebola nikdy skutočne splnená!!! A to aj napriek tomu, že Panna Mária si v súkromnom zjavení sestre Lucii v roku 1929 na to sťažuje!

„Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! Ako kráľ Francúzska (spomienka na nesplnenie požiadavky Božského Srdca Ježišovho) sa dajú na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale už bude neskoro! Rusko už medzitým rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý otec bude musieť veľmi trpieť.“

Všetci pápeži si našli nejaký dôvod, prečo nesplniť presne to, čo Panna Mária požadovala. Zasväcovali Nepoškvrnenému Srdcu „svet“, „ľudský rod“, „ľudí vo východnej Európe“ ale explicitné zasvätenie samotného Ruska sa nikdy neuskutočnilo. Panna Mária jasne hovorí, že „Boh … potrestá svet za jeho zločiny“. Toto varovanie je v príkrom rozpore s náladami v Cirkvi, ktoré sa vynorili v 50. a 60. rokoch, ktoré zosmiešňovali „prorokov skazy“, prinášali atmosféru kompromisu so svetom a sú v nej dominantné aj dnes.

Tretie tajomstvo bolo prorocké a týkalo sa budúcnosti veľmi temnej pre Cirkev a pápeža:

„Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!“
– „A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú’ biskupa oblečeného do bieleho ,mali sme predtuchu, že je to Svätý otec’. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu.

Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia.“
„Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú krhlu a do nej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“

Napriek tomu, že sa našli optimisti, ktorí vykladali toto proroctvo ako symbolický popis atentátu na Jána Pavla II., tak text očividne o ničom takom nehovorí. Popisuje masovú popravu pápeža, biskupov, kňazov i laikov. Môžeme sa teda oprávnene domnievať, že tieto udalosti nás ešte len čakajú.

To, že Boh nemá dôvod zmeniť svoj spravodlivý hnev, sa presviedčame každý deň. Neuveriteľné spustenie sa ľudstva pod úroveň biblickej Sodomy nám jasne ukazuje, čo môžeme očakávať.

Zjavenie Panny Márie v Akite

Pokračujúce prehlbovanie odpadlíctva od Boha sa prejavilo aj na ďalšom varovnom zjavení Panny Márie, tentoraz v japonskom meste Akita. Panna Mária sa zjavila prvýkrát 6. júla 1973 rehoľnej sestre Agnes Katsuko Sasagawovej. V prvom posolstve sa Panna Mária zaoberala skôr individuálnymi radami pre sestru Agnes, avšak v druhom posolstve z 3. augusta sa už Panna Mária vyjadruje k stavu ľudstva a k Božiemu hnevu na ľudstvo:

V treťom posolstve sa varovanie opakuje:

„Ako som ti povedala, keď sa ľudia nebudú kajať a nepolepšia sa, Otec dá dopadnúť strašný trest na celé ľudstvo. Bude to väčší trest ako potopa, taký, akého nikdy nebolo. Oheň spadne z neba a zničí veľkú časť ľudstva, dobrých ako aj zlých, neušetrí ani kňazov, ani veriacich. Tí, ktorí prežijú, budú takí skľúčení, že budú závidieť mŕtvym.“

Pozoruhodné je, že slová tohto posolstva pripomínajú slová posolstva z La Salette, ktoré sa niektorí modernisti snažia spochybňovať. Zdá sa, že niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Panna Mária aj v Akite upozorňuje na veľký úpadok kléru a viery, ale pokrokári v Cirkvi sa snažia Cirkev ešte viac „zmodernizovať“. Čo na to Panna Mária v Akite?

„Modlite sa ruženec za pápeža, za biskupov a kňazov. Diablovo dielo prenikne dokonca do Cirkvi takým spôsobom, že sa kardináli postavia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú predmetom pohŕdania a iní kňazi im budú klásť prekážky. Chrámy a oltáre budú plienené. Cirkev sa naplní tými, ktorí prijímajú kompromisy a diabol zvedie mnoho kňazov a zasvätených duší, aby opustili službu Pána. Démon bude zvlášť neúprosný voči dušiam zasväteným Bohu. Pomyslenie na stratu toľkých duší je príčinou môjho smútku. Ak sa hriechy ešte rozmnožia čo do počtu aj závažnosti, nebude pre nich odpustenia.“

Nebude pre nich odpustenia – zdá sa, že toto varovanie by roztopilo aj ľadovec a ak k nemu pripočítame aj zjavenia v La Salette a vo Fatime, v ktorých sa neustále opakujú tie isté varovania a tie isté popisy úpadku kléru a viery, tak je skutočne ťažké pochopiť, kde sa berie onen optimizmus a nadšenie pre svet, ktorý nachádzame v súčasnej Cirkvi.

Jedna vec je však istá: pápež Ján XXIII. síce nikdy nespresnil, koho mal vlastne na mysli, keď hovoril o „prorokoch skazy“, ktorým odmieta načúvať, ale jeden prorok skazy je však ľudstvu dostatočne známy – je to Panna Mária.

Tá už 150 rokov úpenlivo napomína a prosí Cirkev a ľudstvo, aby sa obrátili, inak Boh nechá na nich dopadnúť svoj hnev. Zdá sa, že celé ľudstvo nechce načúvať tomuto „prorokovi skazy“ a ľahkovážne sa oddáva dráždeniu Božej trpezlivosti.

Zaslepenosť ľudstva už pokročila veľmi ďaleko, snáď by sa dalo povedať, že tak blízko pri priepasti sme ešte netancovali. Je len jediný spôsob ako sa do nej nezrútiť: prestať tancovať a rozdávať kŕčovité úsmevy a padnúť na kolená. A potom sa pomaličky, aby sa nám nezatočila hlava z poznania toho, kam sme sa to rútili, odplaziť naspäť.

Panna Mária La Salettská,
Panna Mária Fatimská,
Panna Mária Akitská,
oroduj za nás!

PDF (formát pre tlač)