Turínske plátno: Tento týždeň zverejnené výskumy potvrdzujú, že pochádza z 1. storočia a je teda pravdepodobne autentickým pohrebným rubášom Spasiteľa

23. augusta 2024   Krátke správy

Turínske plátno, ktoré sa teší úcte miliónov katolíkov, je vďaka novým vedeckým postupom stále viac a viac potvrdzované ako pravdepodobne autentický doklad o spáse ľudstva a sveta skrze obetu Nášho Pána Ježiša Krista. Od posmešných skeptických konštatovaní, že ide o stredoveký falzifikát, sa postupne Turínske plátno, vďaka pokračujúcim výskumom, posúva čoraz bližšie ku kategórii relikvie.

Najnovšie skúmania talianskych vedcov z Národnej vedeckej rady (CRN) pomocou metódy širokouhlého rozptylu röntgenového žiarenia (WAXS) na preskúmanie celulózových vlákien plátna, umožnili získanie dát, na základe ktorých následne vedecká štúdia konštatuje, že „sú kompatibilné s hypotézou, že Turínske plátno je 2000 rokov starý relikt“.

Výskumný tím vedený Dr. Liberatom De Caro zistil, že celulóza v plátne má štruktúru rozpadu v súlade s inou bielizňou z Izraela, ktorá sa datuje do prvého storočia. Vedci skúmali osem malých vzoriek z rubáša.

„Profily údajov boli plne kompatibilné s analogickými meraniami získanými na vzorke plátna, nájdeného v izraelskej Masade, ktoré je podľa výskumov historikov datované do rokov 55 – 77 nášho letopočtu,“ píše sa v štúdii uverejnenej v časopise Heritage.

Štúdia je už druhou, ktorá bola publikovaná v tomto roku a potvrdzujúcou datovanie Turínskeho plátna do čias pôsobenia Ježiša Krista. Zároveň je to už štvrtá štúdia, ktorá potvrdzuje predpoklad autentickosti plátna.

Podľa vedcov povaha rozpadu celulózy naznačuje, že Turínsky plátno sa udržiavalo pri teplote asi 72,5 stupňov Fahrenheita a relatívnej vlhkosti 55 percent asi 13. storočí, kým sa dostalo do Európy.

To by potvrdzovalo hypotézu, že autentické pohrebné plátno Nášho Pána Ježiša Krista, ktoré bolo uchovávané ako relikvia vo východnej časti Rímskej ríše (Byzancia), bolo získané križiakmi počas krížových výprav a dovezené do Európy. V 50. rokoch 14. storočia bolo podľa dobových záznamov plátno uchovávané v Chambrey vo Francúzsku.

Od roku 1578 sa uchováva v kráľovskej kaplnke Katedrály svätého Jána Krstiteľa v Turíne. Niektorí historici sa domnievali, že bolo vyrobené v rokoch 1260 až 1390 a to na základe výskumov z roku 1988, pomocou rádiokarbónového datovania. Keď však vedecký tím porovnal rubáš s plátnom vyrobeným v rokoch 1260 až 1390 nášho letopočtu, ich röntgenom určený vek sa nezhodoval.

Okrem toho častice peľu, ktoré pochádzajú z Blízkeho východu, ktoré uviazli v ľanových vláknach, podľa Dr. De Caro zrejme vylučujú možnosť, že rubáš pochádza z Európy. Uviedol, že chyba datovania z roku 1988 je pravdepodobne spôsobená kontamináciou látky, čo je podľa neho normálny jav:

„Vzorky látok sú zvyčajne vystavené všetkým druhom kontaminácie, ktorú nemožno úplne odstrániť zo vzorky s dátumom,“ povedal pre noviny Daily Mail. „Ak sa postup čistenia vzorky nevykoná dôkladne, datovanie uhlíka-14 nie je spoľahlivé,“ dodal.

Predchádzajúca tohtoročná štúdia potvrdila, že ľan, z ktorého bolo plátno utkané pochádza zo západnej Levanty, čiže oblasti, na ktorej sa dnes nachádzajú štáty Izrael, Libanon, Jordánsko a Sýria.

William Meacham, americký archeológ, ktorý si túto štúdiu objednal, povedal:

„Vzhľadom na pravdepodobný blízkovýchodný pôvod musia vzniknúť nové pochybnosti o interpretácii rubáša ako jednoducho falošnej relikvie vyrobenej v stredovekej Európe a vyvstávajú nové otázky o tom, koho obraz je na plátne. Možnosť, že toto plátno je skutočne Ježišovým pohrebným rubášom, je posilnená týmto novým dôkazom. Podľa môjho názoru to zostáva najlepším vysvetlením rubáša.“

BM

Zdroj: LifeSiteNews. Catholic Herald, sprievodný obrazový materiál, zdroj – flickr.com, picryl.com

PDF (formát pre tlač)