Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (záver): Kostol Il Gesù

Branislav Krasnovský
29. júla 2025   Cirkev

predchádzajúce časti:
Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (prvá časť): San Giuseppe dei Teatini
Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (druhá časť): Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

***

Skončila sa naša dovolenka na Sicílii, z ktorej mám množstvo zážitkov a vďaka ktorej som spoznal viaceré nádherné sicílske katolícke chrámy. Na záver minisérie o troch najkrajších barokových kostoloch Palerma by som rád predstavil kostol Il Ghesù, ktorý ja osobne považujem za jeden z najkrajších barokových chrámov sveta. Práve vďaka kombinácii farebného mramoru a plastickej barokovej ornamentiky, ktorú nikde inde v Európe v takej miere nenájdeme.

Baroková katedrála Il Gesù patrí medzi naj barokové chrámy i preto, že jeho výzdoba patrí k najlepším a najkrajším príkladom barokového štýlu v Európe. Interiér chrámu je pokrytý farebnými intarziami z mramoru (marmi mischi), ktoré sú typické pre sicílsky barok. Marmi mischi vytvára dojem živej tapisérie z kameňa.

Marmi mischi (doslova „zmiešané mramory“) je špecifická technika dekoratívneho barokového umenia, ktorá vznikla v Taliansku v 16. stor. a svoj vrchol dosiahla v 17. – 18. stor. najmä na juhu Talianska a Sicílii. Označuje intarziu z farebných mramorov, často doplnenú polodrahokamami alebo lazuritom (lapis lazuli), ktorou sú vytvárané obrazce, ornamenty či celé figurálne scény.

Technika je príbuzná inej technike, pietra dura, nie je však až tak precízna, využíva sa pri plastickejšom modelovaní väčších plôch. Čo sa týka techniky pietra dura, ide o luxusnú umelecko-remeselnú techniku intarzie z polodrahokamov a tvrdých kameňov, ktorá vznikla v renesančnej Florencii koncom 16. stor. a stala sa prestížnou formou dekorácie na celom Apeninskom polostrove. Ako materiály sa používali tvrdý kameň (achát, jaspis, lazurit, ónyx, malachit, karneol, ametyst, alabaster alebo drahé mramory. Remeselníci rezali veľmi tenké kúsky kameňa, ktoré precízne zapasovali do mramorovej alebo kamennej dosky tak, aby vytvorili obraz – kvet, krajinu, figúru, zviera. Technika bola dokonalá, spoje boli takmer neviditeľné, čo vyvolávalo ilúziu maľby. V porovnaní s technikou marmi mischi, ktorá je plastickejšia je pietra dura jemnejšia, používa drahšie materiály a pracuje s detailmi v malom meradle.

Hlavné centrá, kde sa výzdoba pietra dura používala sa nachádzali vo Florencii; technika vznikla a rozvíjala sa pod záštitou florentského rodu Mediciovcov. V roku 1588 bola založená Opificio delle Pietre Dure, ktorá dodnes vytvára alebo obnovuje takmer všetky umelecké diela, ktoré vznikli touto technikou a nachádza sa tu aj múzeum uchovávajúce historické kamenné panely a nábytok zdobený touto technikou. Dôležité centrum PietreDure je aj vo Vatikáne a Neapole, kde možno dodnes nájsť množstvo oltárov a farebných dekorácií vytvorených touto technikou.

Vo Florencii je touto technikou zdobená Mediciovská kaplnka (Calelle Medicee, celá Sagrestia Nuova (Michelangelo) a takisto Capella dei Principi, vyzdobená intarziou z drahých kameňov, Palazzo Pitti kde je množstvo bohatých stolov a panelov vyrobených pre Mediciovcov.

V Bazilike sv. Petra a v Santa Maria Maggiore je (okrem hlavného oltára v Bazilike sv. Petra) množstvo bočných oltárov so zdobením technikou pietra dura. Nemožno zabudnúť ani na oltár Certosa di San Martino v Neapole, ktorý je tiež zdobený technikou pietra dura.

Na Sicílii v Monreale a Palerme existujú barokové chrámy, vrátane mnou už spomenutých chrámov sv. Kataríny a kostola teatínov, o ktorých som písal v predchádzajúcich článkoch minisérie, ktoré sú zdobené technikou pietra dura a marmi mischi, typickou pre neapolský a sicílsky barok. Vrcholné prepojenie techník pietra dura a marmi mischi predstavuje práve výzdoba chrámu Il Gesù v Palerme.

Čo sa týka marmi mischi, intarzie z farebných mramorov, často doplnené polodrahokamami alebo lazuritom, ktoré vytvárajú obrazce, ornamenty či celé figurálne scény, tak marmi mischi pracuje s väčšími plochami a umožňuje plastickejšie modelovanie. Zhotovovala sa vložením rôznych odtieňov mramoru do podkladu, ktoré sa následne brúsili a leštili, čím vznikol dojem maľby vytvorenej z kameňa.

Pre Sicíliu je typická farebná bohatosť, používali sa desiatky odtieňov mramorov – červený z Trapani, zelený z Agrigenta, biely z Carrasu či čierny z oblasti Etny. Na základe techniky marmi mischi sa vytvárali nádherné kvetinové a rastlinné ornamenty, doslova ovocné girlandy a takisto aj figurálne kompozície biblických scén, anjelov a svätcov vytvorené z drobných segmentov mramoru rôznej farby a druhu.

Marmi mischi sa často kombinuje so štukami, zlatom a freskami, čo dodáva výzdobe barokových chrámov na Sicílii charakter nádherného kamenného koberca. Marmi mischi zdokonalili najmä jezuitskí umelci 17. stor. v Palerme a Neapole a na Sicílii sa stala dominantnou dekoratívnou metódou baroka (chrámy Il Gesu, San Giuseppe dei Teatini, Capella Palatina, bazilika v Monreale). Táto technika sa používala nielen pri výzdobe oltárov, podláh, kazateľníc, balustrád, ale aj na fasádach.

Chrám Il Gesù v Palerme je považovaný za vrchol techniky marmi mischi na Sicílii. Na výzdobe chrámu sa podieľalo množstvo významných barokových talianskych umelcov, spomenúť môžeme Gioacchina Vitagliana, Giovanniho Battistu Ragusu, bratov Muscovcov či rodinu Gagini; umelci vytvorili množstvo nádherných diel.

Výzdoba pokrýva prakticky celé steny a oltáre, vytvárajúc dojem živého mramorového obrazu, ktorý sa vo svetle sviec nádherne trblieta a mení. Práve táto výzdoba determinovaná „horror vacui“ je jedným zo základných umeleckých znakov juhotalianskeho a sicílskeho baroka. Treba mať na pamäti, že všetky motívy – anjeli, girlandy, alegorické postavy, biblické scény v chráme Il Gesù sú vytvorené z farebného mramoru – bez použitia farieb alebo maľby, obrazy v kostole sú len „bodkou na i“.

Hlavným majstrom štukovej plastiky, ktorý vytvoril okrem iného aj nádhernú výzdobu stropu je Giuseppe Serpotta (1656 – 1732). Tento vynikajúci sicílsky barokový sochár nikdy neopustil Sicíliu, no jeho diela chodili do Palerma študovať desiatky umelcov. Výraznou mierou ovplyvnil vývoj barokového sochárstva, špecializoval sa na štukovú výzdobu (sochy a ornamenty z jemnej omietky, ktorú však zdokonalil do nebývalej krásy. Vypracoval techniku teatrini – malé scénické reliéfy zobrazujúce biblické a sväté výjavy často v oratóriách.

Jeho dielo som mohol obdivovať aj v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej či v San Giuseppe dei Teatini, v budúcnosti uvažujem, že venujem Giuseppe Serpottovi samostatný článok – jeho výjav bitky pri Lepante je jednoducho nádherný (Oratorio del Rosario di Santa Cita), rovnako ako výjavy zo života Panny Márie a sv. Dominika (Oratorio del Rosario di San Domenico), či cyklus scén zo života sv. Františka z Assisi.

V súvislosti s Giuseppem Serpottom sa odborníci zhodujú, že spája klasickú harmóniu s barokovou dynamikou, jeho anjeli ako keby lietali, Serpotta je skrátka symbolom sicílskeho baroka.

Harmonická architektúra chrámu Il Gesù v Palerme prekvapuje, pôdorys v tvare latinského kríža s bočnými kaplnkami a dominantnou kupolou fascinuje. Hoci vonkajšia fasáda chrámu je jednoduchšia, interiér je doslova explóziou barokovej ornamentiky – toto je to najcennejšie, čo barokoví jezuitskí umelci dali svetu a čo sa nikdy nepodarí jezuitským synodálne vanutým liberálom, modernistom či pseudoumelcom typu Marko Rupnik zničiť.

Chrám Il Gesù sa stal vzorom pre ďalšie sicílske barokové chrámy v Monreale, Raguse či v Note a na výzdobe týchto chrámov sa podieľalo množstvo významných umelcov – architektov, maliarov, sochárov a majstrov mramorových intarzií.

Spomeniem len tých najznámejších, ktorí sa priamo podieľali na vzniku chrámu:

Architekti Giovanni Tristano (1586–1591) – začal výstavbu chrámu; jezuita, autor pôvodného návrhu; Giuseppe Valeriano – jezuita a významný architekt, ktorý projektoval mnoho kostolov pre Tovarišstvo Ježišovo; Giovanni Paolo Taurino a Natale Masuccio – neskoršie práce na kupole a barokových úpravách (17. stor.).

Na výzdobe interiéru sa podieľali: Giacomo Amato (1643–1732) – jezuitom naklonený architekt a dekoratér, kľúčová osobnosť pri vytvorení mimoriadne bohatej mramorovej výzdoby (hlavné oltáre a bočné kaplnky); Provenzano, Musca, Gagini – rodiny a dielne majstrov kamenárstva, ktoré vytvárali zložité intarzie z farebných kameňov a reliéfy.

Autormi fresiek a malieb v chráme: hoci Giovanni Battista Gaulli (Baciccio) priamo v chráme Il Gesù nepracoval, jeho štýl mal silný vplyv na ostatných umelcov, viaceré fresky sú inšpirované jeho tvorbou; Vincenzo da Pavia a Filippo Randazzo – autori niektorých barokových malieb v kaplnkách; Antonino Grano (1660–1718) – významný maliar, ktorý vytvoril fresky kupoly a stropné maľby (nanebovzatie a scény z Ježišovho života).

K sochárom patrili: Ignazio Marabitti (1719–1797) – neskorší barokový sochár, ktorého diela (anjeli, reliéfy) dopĺňajú interiér a už spomínaný Giacomo Serpotta (1656–1732) – aj keď je známy hlavne svojimi oratóriami, jeho štukové techniky a dielňa mali vplyv na výzdobu niektorých kaplniek Il Gesù.

Celý interiér chrámu je pokrytý farebným mramorom, intarziami a bohatými reliéfmi s rastlinnými a biblickými motívmi. Kupola a klenby sú plné fresiek s dynamickými postavami svätcov, anjelov a alegórií. Na rozdiel od rímskeho Il Gesù tu dominuje mramorová ornamentika, typická pre Sicíliu, viac než zlato a maľba.

Žiaľ, chrám utrpel veľké poškodenie pri bombardovaní angloamerickým letectvom v čase II. svetovej vojny.

No a na záver by som ešte pridal prehľad všetkých bočných kaplniek a oltárov v Il Gesù.

Hlavný oltár a presbytérium sú bohato zdobené technikou marmi mischi a reliéfmi od Gioacchina Vitagliana a Giacomma Serpottu. Zobrazené sú mnohé biblické scény, pod kupolou možno obdivovať alegórie štyroch elementov a plastiky cností.

Kaplnka svätej Rozálie (Santa Rosalia) Oltárna maľba sv. Rozálie v tradičnom oblečení mníšky basiliánky od Vita D’Anna (1745). Fresky stropu a stien sú od Antonina Grana, scény života sv. Rozálie

Kaplnka Nepoškvrnenej Panny a sv. Františka Borgia (Immacolata e S. Francesco Borgia) Olejomaľba z roku 1663 od Rosalie Novelli, zobrazuje Immacolatu a Františka Borgiu. Architektonické práce realizované Mariom Quarantom a Giovanni Travagliom v roku 1670

Kaplnka Svätej Rodiny a Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (S. S. Martiri giapponesi / Cuore di Gesù) Centrálna maľba Najsvätejšie Srdce Ježišovo od Maria Salmeri Lojacona (1965) – moderná, nahrádzajúca pôvodnú. Skoršia kaplnka bola venovaná japonským mučeníkom s freskami od Pietra Novelliho (1629)

Kaplnka Svätého Kríža (Cappella del Crocifisso) Hlavná figúra: drevený krucifix umiestnený na bohatom barokovom relikviári. Fresky na stenách: Križovanie, Nájdenie kríža, Depozícia a Exaltácia kríža od Orazia Ferrara. Obraz Trionfo della Croce. Relikviár s gravírovaným srdcom, dielo Ignazia Marabittiho

Kaplnka sv. Anny (St. Anna) Maľba sv. Anny Matky Panny Márie v centre oltára. Fresky kupoly od Pietra Novelliho zobrazujúce scény z jej života. Plastické výjavy: Sv. Joachim a Sv. Anna prosia Boha a mladá Mária medzi rodičmi, pravdepodobne dielňa Serpottu

Kaplnka sv. Ignáca z Loyoly (St. Ignazio di Loyola) Monumentálna socha sv. Ignáca triumfujúceho nad Luciferom od Giovanniho Mariu Benzoniho (kópia originálu z Ríma, rok cca 1856). Sochy patrónov Palerma – sv. Agáta, Rozália…

Kaplnka sv. Františka Xaverského (St. Francesco Saverio) Maľba patróna misie sv. Františka Xaverského od Pietra Novelliho (pred vojnovým bombardovaním). Zničený originál, obnovený v roku 1953. Kaplnka obsahuje relikviu sv. Františka Xaverského

Kaplnka sv. Ľudovíta z Gonzaguy Mramorový reliéf od Ignazia Marabittiho

Kaplnka Svätej Rodiny (Sacra Famiglia) Maľba Svätej Rodiny od Antonia Grana (okolo 1700), doplnená štukovou výzdobou Procopia Serpottu. Nádherná výzdoba a mozaiky z farebného mramoru

A čo dodať na záver? Kostol Il Gesù v Palerme, ktorým uzatváram svoju minisériu o najkrajších kostoloch Palerma, mi svojou krásou nesmierne učaroval, rovnako ako celá Sicília, ktorá je jednoducho nádherná svojimi pamiatkami, prírodou, históriou, kuchyňou, hudbou i pôvodným obyvateľstvom. Ako už tradične, prikladám i skladbu typickú pre celý región Sicílie, Kalábrie a Neapolska (banditské piesne južného Talianska sa mi páčia viac ako súčasná slovenská moderná hudba, z tej ma synodálne bolia zuby…)

Sicília si získala v mojom srdci rovnako dôležité miesto ako Rožňava a ak milostivý Pán Boh dá, zdravie dovolí, navštívime s manželkou určite Sicíliu aj v budúcnosti. Mimochodom, vedeli ste, že ak zo slova „Palermo“ ponecháte len písmena „r“ a „o“, a zvyšných päť písmen nahradíte, môžete veľmi jednoducho poskladať slovo „Rožňava“? 🙂

PDF (formát pre tlač)