Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (druhá časť): Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej

Branislav Krasnovský
25. júla 2025   Cirkev Kultúra

predchádzajúca časť:
Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (prvá časť): San Giuseppe dei Teatini

***

Dnes by som čitateľom rád predstavil palermský kostol Santa Caterina d’Allesandria (Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej), ktorý mi v Palerme tiež učaroval.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je pomenovaný podľa svätice zo 4. stor. po Kr. Dátum jej narodenia nie je známy, umrela mučeníckou smrťou v roku 307. Ako napovedá jej meno, narodila sa v egyptskej Alexandrii (približne 200 km od Káhiry) na pobreží Stredozemného mora. Koniec jej života sa spája s obdobím panovania rímskeho cisára Maxentia (306 – 312).

V najstarších gréckych životopisoch tejto svätice je označovaná ako Aikatheriné (u pravoslávnych a gréckokatolíkov Jekaterina), čo v preklade znamená stále čistá. Podľa zachovaných legiend obhajovala kresťanstvo pred cisárom Maxentiom a bola veľkou odporkyňou uctievania modiel. Viedla polemiku s pohanskými filozofmi a teológmi a bola pri tom veľmi úspešná, pretože niekoľko z týchto pohanských filozofov a teológov konvertovalo na katolicizmus.

Malá poznámka na okraj. Je len jedna pravá katolícka viera, modernizovaná II. vatikánskym koncilom (1962 – 1965) a synodálne „vyvanutá“ počas pontifikátu pápeža Františka. Pravoslávni existujú až od roku 1054, protestanti od roku 1517, kalvíni od roku 1519, anglikáni od roku 1534. Tak ako Tridentský koncil, Sacco di Roma a tridsaťročná vojna (1618 – 1648) „vyčistili Augiášov chliev po renesancii a prišiel nádherný barok“, možno budúci koncil ruka v ruke s vojnou väčších rozmerov dokáže vyčistiť aj synodálne „vyvanutý“ modernisticko-liberálny neporiadok a následne vznikne vznešený neobarok… 🙂

Faktom ostáva, že pápež František je už definitívne minulosťou a ja sa budem určite radšej inšpirovať učením a názormi sv. Pia X. z minulosti, ako by som sa mal riadiť učením pápeža Františka a spol. z minulosti.

Otázka do pléna čitateľom – podarí sa podľa vás do 10 rokov modernistom a liberálom beatifikovať a následne kanonizovať pápeža Františka? Alebo príde k „Synodus Horrenda 2“ a bude sa opakovať v jemnejšej podobe príbeh o pápežovi Formosovi? 🙂

Vráťme sa však k svätej Kataríne Alexandrijskej. Keď sa podľa katolíckych legiend cisár Maxentius dozvedel, že sv. Katarína Alexandrijská priviedla ku katolicizmu aj ľudí vo väzení či vojakov a dokonca aj niektorých aristokratov (v legendách sa spomína aj Maxentiova manželka), ktorí tajne chodili sv. Katarínu Alexandrijskú počúvať do väzenia, dospel k rozhodnutiu, že sv. Katarínu Alexandrijskú je potrebné popraviť. Mučili ju na kolese, koleso sa však zlomilo, takže nakoniec sv. Katarínu sťali.

Motív Sv. Kataríny Alexandrijskej bol obľúbený v umení už v stredoveku, renesancii či baroku (Fra Angelico, Raffael, Lorenzo Lotto, Corregio, Lucas Cranach st., z barokových Caravaggio a Rubens). Naši čitatelia ma však už poznajú, takže určite vedia, že – podľa mňa – v stredoveku, čo sa týka výtvarného umenia, nevedeli ešte poriadne kresliť a renesanciu nemám veľmi rád… Je teda samozrejmé, že nemám inú možnosť, ako využiť pre ukážku Caravaggiov barokový obraz sv. Kataríny Alexandrijskej (neapolská baroková škola je proste naj 🙂 ).

A aby som príbeh o sv. Kataríne Alexandrijskej zakončil – sv. Katarína Alexandrijská patrí k najuctievanejším sväticiam v katolíckej tradícii a v určitých obdobiach bola vnímaná ako najvýznamnejšia svätica katolíckej Cirkvi, hneď po Panne Márii.

Spoločne so svätou Barborou, svätou Dorotou a svätou Margitou patrí k štvorici „veľkých panien“. V gréckej a pravoslávnej cirkvi sa jej sviatok slávi 25. novembra, tak ako sa slávil v katolíckej Cirkvi pred II. vatikánskym koncilom, kedy bol sviatok sv. Kataríny záväzným sviatkom. Sv. Katarína Alexandrijská bola obľúbenou patrónkou sv. Kataríny Sienskej a sv. Jana z Arku tvrdila, že mala mystické vízie, pri ktorých ju sv. Katarína Alexandrijská sprevádzala.

Po liturgickej reforme v roku 1969 (Bugnini a spol., nech ich Pachamama sprevádza) bol sviatok sv. Kataríny Alexandrijskej odstránený zo všeobecného kalendára a bol ponechaný na miestnu úctu, môže sa teda sláviť v oblastiach alebo komunitách, kde je jej kult živý. Svätá omša na počesť sv. Kataríny Alexandrijskej mala do II. vatikánskeho koncilu vlastný formulár omše (keď si spomeniem na tajtrlíkovanie ohľadom Pachamamy vo Vatikáne a smutný liturgický príbeh o sv. Kataríne Alexandrijskej po roku 1969, radšej si zahryznem do jazyka…).

Tak, a teraz už môžeme prikročiť k predstavovaniu kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Palerme.

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej sa nachádza v historickom centre Palerma, pri Piazza Bellini v tesnej blízkosti Santa Maria dell Amiragli, San Cataldo či katedrály Il Ghesu. Kostol postavili v rokoch 1566 – 1596. Barokové úpravy pokračovali aj v 17. a čiastočne aj 18. stor. Kostol je spojený so ženským dominikánskym kláštorom sv. Kataríny Alexandrijskej.

Interiér je nádherný – dominujú barokové výjavy zo života svätých, prenádherná výzdoba, mramorové intarzie, fresky a sochy návštevníka pri vstupe celkom určite ohúria. Nádherný je hlavný oltár a vedľajšie kaplnky s výjavmi zo života sv. Kataríny Alexandrijskej a dominikánskych svätcov. Mne osobne nesmierne učaroval aj kláštorný dvor (chiostro) s pokojnou a tichou atmosférou (kostol sme navštívili skoro ráno, súčasťou areálu je aj historická cukráreň, kde sa podávajú dezerty podľa pôvodných receptúr dominikánskych sestier. Doplním ako obyčajne a monotematicky – canelli siciliani podľa receptu dominikánskych sestier boli vynikajúce).

Na stavbe kostola sa podieľalo množstvo známych umelcov vtedajšej doby. Značnú časť financií vložila do výstavby kláštora a kostola dominikánska priorka Mária del Carreto. Známymi architektmi, ktorí sa podieľali na stavbe kostola boli Giorgio di Faccio, Francesco Camilliani z Florencie či Antonio Muttone, dvaja menovaní sa podpísali aj na vzniku Fontana Pretoria. Kupola a chórová časť boli dokončené až v 18. stor., kupola podľa projektu Francesca Ferrigua (čo meno, to architektonický pojem nielen v Neapolskom kráľovstve, ale aj v celej Európe).

Čo sa týka výzdoby chrámu, vo vstupnom chóre a spodných častiach chóru sa nachádzajú maľby s výjavmi zo života sv. Kataríny a alegóriami cností od Francesca Sozziho a Alessandra D’Annu, tieto maľby vznikli na prelome baroka a rokoka. S freskou Fillipa Randazza Gloria di Santa Caterina je spájaná nešťastná smrť umelca – zabil sa pádom z lešenia v roku 1744. Vito D’Anna na freskách v kupole vytvoril obraz Trionfo dell Ordine Domenicano a Alegóriu štyroch kontinentov.

Sochárska výzdoba je rovnako nádherná. Interiér je zo sicílskeho mramoru „Marmi mischi“ a bohaté štrukturálne sochárske prvky chrámu hovoria o rozvinutom „horror vacui“ typickom pre barokovú výzdobu. Na sochárskej a štukatérskej výzdobe sa podieľali Procopio Serpotta a jeho syn Giacommo Serpotta, ktorí vytvorili všetky štukatérske prvky výzdoby, medailóny i ozdoby dopĺňajúce výjavy z fresiek a vhodne doplňujúce barokovú výzdobu chrámu. (Myslím, že netreba zvlášť zdôrazňovať, že ide o úplne, ale úplne iných štukatérov ako Marko Rupnik).

V transepte sa nachádza oltár svätej Kataríny Alexandrijskej, vytvorený podľa projektu architekta Andreu Palma. Centrálnu sochu svätice vytvoril známy Antonello Gagini v roku 1534, alegorické sochy Sila a Prudencia ako aj sochy anjelov s hudobnými nástrojmi vytvoril Giovanni Battista Ragusa na začiatku 18. stor.

Giovanni Battista Ragusa je autorom sôch štyroch dominikánskych svätcov, umiestnených v pendentívoch pod kupolou, ktorí symbolicky podopierajú nebeský priestor kupoly (sv. Dominik Guzmán zakladateľ rádu; sv. Tomáš Akvinský, známy dominikánsky teológ; sv. Peter z Verony, prvý martýr dominikánskeho rádu; sv. Vincent Ferrer, dominikánsky kazateľ a mystik. Giovanni Battista Ragusa a Gioacchini Vitagliano sú tiež autormi biblických scén (Izák a veľryba, obetovanie Izáka…), ako aj sôch šiestich dominikánskych blahoslavených sestier a svätíc z bieleho mramoru.

Mne osobne učarovali samozrejme aj bočné kaplnky a oltáre (šesť kaplniek po stranách chrámu). Každá z nich je bohato dekorovaná mramorom, freskami a reliéfmi.

Kaplnka Nepoškvrneného počatia Centrálny obraz: Madonna Immacolata. Po stranách: Natività della Vergine (Narodenie Panny), Adorazione dei pastori (Adorácia pastierov), prípadne Adorazione dei Magi

Kaplnka Ružencovej Panny Márie Scény: Panna Mária Ružencová pred sv. Dominikom a sv. Františkom, pápež Pius V. žehná Andreu Doria pred sv. Dominikom

Kaplnka sv. Dominika Motívy: Rogo dei libri proibiti (hromadné ničenie zakázaných kníh), masaker Albigéncov, Panna Mária ružencová so sv. Františkom a sv. Dominikom)

Kaplnka siedmich bolestí Panny Márie Výjavy: Posledná večera, Ježiš pod krížom, Deposizione (Sňatie z kríža)

Kaplnka Svätého Kríža Výjavy Lavanda dei piedi (umytie nôh – pravdepodobne svätá Mária Magdaléna, reliéfy Ragusu – obetovanie Izáka)

Kaplnka Panny Márie z Karmelu Obrazy: Panna Mária z Karmelu, Panna Mária Vykupiteľka duší z Očistca. Reliéfy Ragusu

Prikladám ešte ďalšie vynikajúce video, podľa ktorého si možno urobiť plastickú predstavu o nádhere kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Palerme:

Keď slobodomurár Garibaldi v roku 1861 obsadil Neapolské kráľovstvo, nastalo obdobie útokov voči katolíckej Cirkvi. Antiklerikálnymi zákonmi sa slobodomurári risorgimenta Cavour alebo Viktor Emanuel II. a spol. snažili potláčať cirkevné inštitúcie. 7. júla 1866 zrušili právny štatút a majetkové práva mnohých reholí a kongregácií na Sicílii, majetok samozrejme použili pre „blaho talianskeho ľudu“ (čítaj: z veľkej časti rozkradli). Priestory prešli pod správu talianskeho štátu, čo malo katastrofálne dôsledky. Po určitej dobe slobodomurári samozrejme vrátili cirkevné budovy Cirkvi, takže dnes sa v kostole slúžia sväté omše (Novus ordo missae).

Na záver dnešného článku by som už len dodal – ak sa rozhodnete navštíviť Palermo, určite tento chrám navštívte, pre mňa bol druhým najkrajším barokovým a neskorobarokovým katolíckym chrámom v Palerme, prvé miesto patrí neotrasiteľne palermskému Il Ghesu, ktorým by som miniseriál predstavovania niektorých románskych ranogotických a barokových chrámov Palerma ukončil.

PDF (formát pre tlač)