Tri najkrajšie barokové kostoly Palerma (prvá časť): San Giuseppe dei Teatini

Branislav Krasnovský
24. júla 2025   Cirkev Kultúra

V nasledujúcej minisérii článkov by som čitateľov rád zoznámil s troma nádhernými palermskými barokovými kostolmi, ktoré ma ohromili svojou krásou. Ide o kostoly Il Ghesu, San Giuseppe dei Teatini a Santa Caterina d’Allesandria. Všetky tri sú jednoducho nádherné, cítil som sa v nich doslova ako v „predsieni Neba“. Najmä jezuitský chrám Il Ghesu mi učaroval, no po počiatočnom nadchnutí som začal uvažovať, čo sa stalo s jezuitským rádom približne za 400 rokov jeho existencie a boli to dosť smutné myšlienky.

Ak totiž na jednu stranu pomyselných váh postavíme skutočných jezuitov – napríklad sv. Ignáca z Loyoly, sv. Františka Xaverského, sv. Petra Kanízia, sv. Roberta Bellarmína, sv. Edmunda Campiona, sv. Miguela Pro (cristeros) a na druhú stranu váh postavíme liberálnych a modernistických jezuitov, napríklad Pierra Teilharda de Chardin, Karla Rahnera, Henriho de Lubac, Jacquesa Dupuisa, Jorge Maria Bergoglia (pápež František), Marka Rupnika či filosodomitu Jamesa Martina – vidíme obrovský intelektuálny, morálny i teologický rozdiel medzi jezuitmi a liberálno-modernistickými jezuitmi 20. a 21. stor.

Podľa mňa dokázali jezuiti v 16. stor. vydávať nádherné svedectvo v oblasti teológie, umenia, morálky a pod. preto, lebo mali pevnú katolícku vieru a skutočnú katolícku morálku. Modernistickí a liberálni jezuiti 20. stor. tiež vydávajú svedectvo, teologicky však značne chaotické a v prípade Marka Rupnika či Jamesa Martina navyše o katolícky morálnom svedectve hovoriť naozaj nemožno.

Vráťme sa však k vyššie spomenutým barokovým kostolom v Palerme. Prídeme na krajšie myšlienky. 🙂

San Giuseppe dei Teatini

Ako prvý by som predstavil kostol San Giuseppe dei Teatini. Tento nádherný barokový kostol sa nachádza na križovatke ulíc Via Maqueda a Corso Cittorio Emanuele, na barokovom námestí Quattro Canti (doslova Štyri rohy) na Piazza Vigliena, jednom z ikonických architektonických miest Palerma. Štyri nádherné paláce vznikli podľa návrhu známych sicílskych architektov Giulia Lassa a Giuseppe de Avancato. Na priečelí budov sa nachádzajú sochy španielskych panovníkov Filipa II., Filipa III., Filipa IV. a cisára Karola V., ktorí boli tiež aj kráľmi Neapolska a Sicílie. Quattro Canti je považované za centrum historickej časti Palerma a je bohato navštevované turistami. Kostol San Giuseppe dei Teatini dotvára kolorit tohto námestia.

Kostol nechali postaviť v rokoch 1612–1677 teatíni, ktorí patria k perlám protireformácie. Fasáda je elegantná a klasicistická, interiér je však naozaj skvostne barokový. Na výzdobe interiéru sa podieľali také barokové veličiny, akými boli napríklad Giuseppe Serpotta či Giovanni Borremansa. Bohato zdobený hlavný oltár z polychrómovaného mramoru a kupola pokrytá farebnou glazovanou keramikou takisto dotvárajú ikonický barokový obraz Palerma. Historici umenia tento nádherný chrám označujú ako „barok v plnej zbroji“ – žiarivý, monumentálny a nábožensky exaltovaný, významné miesto mariánskej úcty.

Existencia kostola je doložená písomne po prvýkrát v roku 1398. Ležal v blízkosti „Porta Giudaica“ (doslova Židovská brána, v blízkosti sa nachádzalo aj židovské palermské getto). Neďaleko kostola sa nachádza aj kláštor Montevegine.

Teatíni prišli do Palerma okolo roku 1600, na pozvanie palermskej aristokracie. Ich prvým sídlom sa stal kláštor v blízkosti kostola Santa Maria della Catena, jeden z menších kostolov, ktorý som pri potulkách Palerma nenavštívil, pretože v blízkosti palermského prístavu sme sa motali prvý deň večer a to už bol kostol zavretý. Okrem toho kostol je zmesou neskorogotického a renesančného štýlu, čo ma až tak veľmi ako barok nezaujíma a „trochu“ nadnesene možno v porovnaní s palermskými barokovými chrámami, ktoré predstavujem, povedať, že je to „dedinská liga“.

Výstavba kostola San Giuseppe dei Teatini súvisela s miestokráľom Bernardinom de Cárdenas y Portugal, vojvodom z Maquedy. V jej priebehu bolo upravené aj okolie, takže boli zdemolované viaceré staršie renesančné a gotické stavby, aby sa uvoľnilo miesto. S výstavbou je tiež úzko spojené meno teatínskeho laika Giaccoma Besia, ktorý pochádzal z Janova a bol vynikajúcim kamenárom, no najmä meno janovského arcibiskupa Giannettina Doria, ktorý bol hlavným architektom prestavby Palerma na počiatku 17. stor. (začal som si zbierať informácie o Giannettinovi Doriovi, pretože výraznou mierou ovplyvnil vývoj baroka Neapolského kráľovstva, ak zozbieram dostatok informácií, možno napíšem článok aj o tomto významnom katolíckom prelátovi). Nemožno však vynechať ani architekta Pietra Caracciola ako i Giuseppe Marianiho, ktorý projektoval kupolu chrámu.

Stavebné práce podporil aj miestokráľ Pedro Telléz-Girón, vojvoda z Osuny, významnými míľnikmi pri výstavbe chrámu boli roky 1632, kedy už bola dokončená hrubá stavba chrámu a rok 1645, kedy značnú finančnú injekciu pre výstavbu chrámu poskytol španielsky aristokrat Pedro Zuniga y Requenses. Chrám bol slávnostne vysvätený biskupom Giuseppe Cicalom.

V roku 1943 zasiahli chrám bomby angloamerického letectva (júl až august 1943), a to napriek tomu, že San Giuseppe dei Teatini bol uvedený na zozname historicky významných pamiatok. Američania a Briti tak opäť raz dokázali svoj vzťah ku kultúrnym pamiatkam, pripomenúť možno i smutný osud benediktínskeho kláštora Monte Cassino. Našťastie sa Talianom podarilo zachrániť fresky na klenbe centrálnej lode, ktoré boli kompletne zreštaurované na základe existujúcich historických fotografií.

Exteriér kostola je výnimočným príkladom sicílskeho baroka, fasádu chrámu tvorí socha sv. Gaetana. Dominantou je kupola architekta Guiseppe Marianiho, pokrytá modrožltou majolikou – Giuseppe Mariani sa inšpiroval rímskou Santa Andrea della Valle. Navrhol aj zvonicu a časť veže. Giaccomo Besio sa podpísal na tvare hlavnej fasády, navrhol budovu v ranobarokovom štýle a integrácia chrámu do konfigurácie Quattro Canti je jedným z vrcholných prvkov jeho projektu. Paolo Amato prispel k vonkajšiemu členeniu fasády, dokončil detaily zvonice a veže.

Budova má tvar krídlového latinského kríža s kupolou a kaplnkami v bočných lodiach. Loď je členená stĺpmi s korintskými hlavicami, ktoré podopierajú dvanásť oblúkov. Pendantify zdobia fresky zobrazujúce dvanásť apoštolov, ktoré namaľoval Antonio Manno z Palerma v roku 1799.

Valená klenba spočíva na rímse centrálnej lode, ktorú zdobia veľké pozlátené štuky od Paola Corsa podľa kresieb Giacoma Amata a fresky od Filippa Tancrediho z Messiny z roku 1693, ktoré zobrazujú Apoteózu sv. Kajetána z Thiene a výjavy zo života svätca. Práve strecha, centrálna klenba a fresky boli po nedávnej vojne kompletne zrekonštruované na základe fotografií po zničujúcich angloamerických náletoch. V konzolách klenby sú postavy apoštolov od Antonia Manna a Giuseppeho Velasca. Učitelia kostola sú od prvého umelca v chórových klenbách.

Odporúčam teraz pozrieť si priložené video – je na ňom pekne vidieť interiér i exteriér kostola. Z najznámejších umeleckých diel, obrazov a fresiek, ktoré sa nachádzajú v chráme treba spomenúť obraz Guglielma Borremansa Pád vzbúrených anjelov. Antonio Manna, alebo Vincenzo Manna sú autormi vyobrazení evanjelistov, mne učarovala aj nádherne vyrezávaná orechová kazateľnica, bohato intarzovaná a zdobená pozlátenými postavami (18. stor.). V súvislosti s transportom monolitickým stĺpov z lomov Monte Biliemi neďaleko Palerma sa udiala nemilá vec – jeden z obrovských monolitických stĺpov sa pri transporte zlomil a ulica, kde sa tak stalo získala pomenovanie „Via Colonna Rotta“ – ulica Zhnitých stĺpov.

Ako každý barokový chrám, aj San Giuseppe dei Teatini má viacero kaplniek.

Kaplnka sv. Jozefa je vyzdobená drevenou sochou sv. Jozefa s Ježiškom (zdobená zlatom), na stenách sú scény zo života sv. Jozefa – Snívanie sv. Jozefa a Svätá rodina, ako aj fresky s vyobrazením Sv. rodiny s anjelom a Smrť sv. Jozefa.

Kaplnka teatína sv. Andreu Avellina je zdobená erbom šľachtickej rodiny Avellinovcov a nachádza sa tu aj maľba Sebastiana Concu, na ktorej je vyobrazená smrť sv. Avellina.

Kaplnka Kristovho Ukrižovania obsahuje krucifix zo 17. stor., pripisovaný bratovi Umilovi da Petralia; na stenách sa nachádzajú výjavy z Kristovho utrpenia, ako aj fresky sv. Rozálie. Patrónmi tejto kaplnky boli členovia palermskej aristokratickej rodiny Marzianovcov.

Nádherná je tiež kaplnka Madonna della Purita s nádherným oltárom s mramorovou výzdobou. Kaplnka Madony z Trapani s bohatou barokovou výzdobou, je vyzdobená sochou z Gaginiho umeleckej dielne.

Kaplnka sv. Kajetána Výzdobu vytvoril Gaspare Guercio v roku 1668; kaplnka je bohato zdobená mramorom, achátom, polodrahokamami. Obraz Pietra Novelliho zobrazuje nanebovzatie sv. Kajetána. Nachádzajú sa tu aj vyobrazenia spiaceho sv. Eliáša, či umierajúceho sv. Jozefa.

Čo sa týka hlavného oltára, jeho základňa je vyvýšená od podlahy. Je vyrobená z čierneho mramoru a je intarzovaná drahými polodrahokamami a bronzovými ornamentmi. Svietnik, vázy umiestnené bočne na konzolách podopreté volútami a vzácne antependium umiestnené pod oltárom sú tiež vyrobené z rovnakého materiálu. Ukrižovaný Ježiš je vytvorený zo slonoviny, kríž je z achátu a bronzu.

Presbytérium je bohato zdobené štukou a maľbami od Filippa Tancrediho. Fresky v apside sú dielom Andreu Carreru a Giacinta Calandrucciho z Trapani a od Domenica Castelliho. Hustá sieť fresiek a štúk pokrýva každú časť klenby, v jej strede sa nachádza Triumf svätých a blahoslavených rádu teatínov.

Vo vnútri chrámu sa nachádza krypta, ktorá je prístupná – presakuje do nej voda, Palermčania veria že ide o liečivú vodu. V krypte je pochovaný aj maliar Andrea Carrera z Trapani.

V pokračovaní by som rád predstavil nádherný kostol sv. Kataríny Alexandrijskej a klenot všetkých palermských barokových chrámov, jezuitský chrám Il Ghesu.

PDF (formát pre tlač)