Realita duchovného boja môže byť brutálna, ale slobode sa nič nevyrovná
Matej Gavlák
11. februára 2026
Spoločnosť
Nadvláda démonického sveta nad človekom, ktorý nie je v stave milosti, je de facto duchovnou tyraniou. Ak ste im poslušní, nechajú vás na pokoji. Ak sa im vzopriete, musíte rátať s neľahkým duchovným bojom. Ale v tomto boji nikdy nie sme sami a slobode od tohto temného sveta sa nič nevyrovná.

zdroj: snímka obrazovky, youtube Matt Fradd
Úradníci i podnikatelia
Minulý rok o takomto čase som po prvýkrát absolvoval Exodus 90, čo je neľahká pôstna výzva pre mužov naplnená odriekaním, modlitbou, kontempláciou pred vystavenou Sviatosťou oltárnou, či dlhými sobotnými večermi strávenými s vlastnými myšlienkami namiesto filmu (moje najväčšie beda). Súčasťou boli aj pravidelné stretnutia jednotlivých účastníkov. Naša skupina mala do 10 členov a boli v nej ľudia z rôznych profesií: od stavbárov, cez itéčkarov a úradníkov, až po úspešných súkromných podnikateľov.
Ani by som túto skúsenosť nespomínal, no na jednom takomto stretnutí došlo k diskusii, ktorá ma dodnes udivuje: s nesmiernym prekvapením som totiž zistil, že z celej skupinky týchto naozaj Bohu milých mladých ľudí (najstarší člen mal vyše 40) som azda jediný (?!), kto svojej viere dokázal byť ako tak verný po celý svoj život.
Väčšina týchto ľudí zanechala kresťanstvo niekedy po strednej škole, no zhruba okolo tridsiateho veku života sa rozhodla k Bohu vrátiť. A dnes je ich viera neraz silnejšia než moja vlastná a v niektorých pôstnych disciplínach som mal čo robiť, aby som sa im mohol pozerať aspoň na chrbát.
Azda je ich viera a odhodlanie výsledkom neľahkého boja, ktorým si museli prejsť, keď sa rozhodli postaviť sa tyranii démonov, ktorí na istý čas prevládli v ich životoch.
Nikdy nie je neskoro
Už som to spomínal viackrát, ale medzi najlepších odborníkov na tieto veci patrí súčasná extra silná generácia amerických exorcistov na čele s otcom Chadom Rippergerom. Keď sa ich rady doplnia svedectvami obrátených okultistov –, ktorí poznajú metafyzickú realitu tohto sveta naozaj veľmi dobre – človek začína získavať bližšiu predstavu o tom, čo sa v našich životoch vlastne deje nielen z fyzického, ale i z metafyzického pohľadu.
Vo všeobecnosti platí nasledujúce tvrdenie: to, čo démonom neprekáža v ich činnosti, to nechávajú na pokoji, ba podporujú to zo všetkých síl. Preto sa neraz „tak darí“ tým najhorším ľuďom v okolí. Majú nadprirodzenú pomoc. Naopak, tí, čo rúcajú démonskú nadvládu, či už vo svojom vlastnom živote, alebo v okolitom svete, musia rátať s neúprosným duchovným bojom.
Démoni chcú získať vašu dušu a urobia pre to čokoľvek: ponúknu vám hocičo po čom ste kedy túžili; neskôr budú na vás používať stratégiu „cukru a biča“, na jednej strane sa vám skutočne môže vo všetkom dariť, na druhej strane vás budú zastrašovať, že „už ste príliš ďaleko a je pre vás nemožne vrátiť sa späť“.
Sám som bol toho svedkom – už niekoľkokrát mi niekto povedal, že by po duchovnej stránke chcel byť na tom tak, ako som ja, ale „už je neskoro“. Na to ja odpovedám, že nikdy nie je neskoro, to ste len klamaní démonickými duchmi, ktorých ste si do svojho života pustili.
Démonickí duchovia sú bývalí Bohom stvorení anjeli, ktorí sa však vzbúrili proti svojmu láskavému Stvoriteľovi. Dnes robia všetko pre to, aby sme i my, ľudia žijúci tu na tejto Zemi, urobili to isté. A konečným darom za to nie je nič iné ako večnosť v ich kráľovstve.
Len krok od posadnutia
Človek, ktorý počúvne démonický šepot sa teda otvára týmto duchom. Nezabúdajme, sú to reálne bytosti s intelektom a vôľou, nie je to len nejaká „energia“. Tieto bytosti robia všetko pre to, aby za pomoci „cukru a biča“ dostali človeka čo najďalej od svojho Spasiteľa, ktorým je Ježiš Kristus, a aby táto duša v takomto stave zotrvala až do konca života. Jednu sekundu po smrti jej už potom naozaj nebude pomoci.
Démoni teda takémuto človeku podľa exorcistov do značnej miery zatemňujú úsudok. Zlé začne považovať za správne (podpora homosexuality, potratov), dobré, naopak, vníma doslova ako odpudivé. Neraz to teda nie sú osobné myšlienky takéhoto človeka, ale myšlienky, ktoré im vnukol démonický duch bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.
Moc démonov nad človekom, ktorý je ďaleko od Boha, je dokonca taká veľká, že ho môžu doslova posadnúť – t. j. zabrať jeho telesnú schránku (všetci sme to videli v nejakom filme). To, že sa tak neudeje vždy, je len zásluhou Boha, ktorý démonovi nedovolí zájsť až tak ďaleko. Niektorým Bohorúhačom však nie je pomoci a potom Boh dopúšťa aj skutočné posadnutie, čo je šlamastika, z ktorej môže človeka vyslobodiť už len biskupom ustanovený exorcista.
(Treba dodať, že niektorí posadnutí ľudia nežili zlé životy, ale Boh na nich dopustil takýto kríž, aby napríklad vyšlo svetu najavo, že démoni skutočne existujú).
Veľká vojna…
Čo to teda v praxi znamená, ak sa chce človek zbaviť démonských pút a uzmieriť sa s Bohom? Vo svojej podstate je to kombinácia troch vecí:
– zanechanie hriechu
– úprimná a čestná svätá spoveď
– úprimný katolícky život (nedeľná návšteva kostola, časté spovede, chodenie na sv. prijímanie, denná modlitba, odmietanie hriechu – až do smrti).
Podľa exorcistov je úprimná spoveď ešte silnejšia ako samotný exorcizmus. Efektívne pretrháva putá medzi démonom a človekom, a vytvára okolo človeka akúsi nepriepustnú bariéru, ktorú už títo duchovia nevedia nijako prekonať. Démoni preto nabádajú človeka, aby niektoré hriechy zatajil – nevyznané hriechy sú potom reťazami, ktorými je človek k nim aj naďalej pripútaný.
Keďže sú však démoni tyrani, svojej obete sa nebudú chcieť len tak ľahko vzdať. Človek začne vo svojej hlave počúvať všemocné argumenty, prečo si svoj život nenapraviť. Už je príliš neskoro, napáchal toho príliš veľa, čo si pomyslia ostatní, keď začne chodiť do kostola, v skratke samé bla, bla, bla… Keď ani táto démonská taktika nezaberie, môžu prejsť k fyzickým útokom: môže dochádzať k nadprirodzeným javom, k stavom úzkosti a depresie, k satanským nočným morám, k problémom v rodine či v práci, k nečakaným finančným ťažkostiam a ku všetkým možným nepríjemnostiam.
Toto je bežné a musel si tým prejsť každý, kto sa chcel zachrániť pre život večný. Treba si uvedomiť, že je to skutočný boj: dosiaľ nedotknuté „nacistické“ panstvo čelí vylodeniu v Normandii. Samozrejme, že sa bude brániť a snažiť sa poslať Spojencov späť do mora, aby mohlo obnoviť svoju ríšu zla a nerušene v nej panovať aj naďalej.
Exorcisti hovoria, že ak človek čelí takýmto problémom, je to vlastne znamenie, že je na dobrej ceste.
V boji nie sme sami
Človek teda musí byť voči démonickým útokom absolútne chladnokrvný a brutálne ich odmietať. Isté príslovie hovorí, že niektoré pokúšania na hriech sa nedajú poraziť inak, ako len tým spôsobom, že „vezmete brokovnicu a vystrelíte im mozog z hlavy“. Pod toto sa plne podpisujem.
Dobrou správou však je, že v tomto boji vôbec nie sme sami. Pri analógii s vylodením v Normandii je sám človek tak nanajvýš francúzskym odbojom. Skutočné invázne vojská predstavuje nebeská sféra anjelov a svätých (opäť, ide o reálne bytosti, nie nejakú smiešnu analógiu) na čele s Pannou Máriou Pomocnicou kresťanov.
Túto mohutnú inváznu armádu, ktorej démonické panstvo v žiadnom prípade nedokáže čeliť, však treba do svojho života pozvať: modlitbou (ideálne ruženca), pôstom (budeme mať Popolcovú stredu a predveľkonočné pôstne obdobie, čo bude ideálna príležitosť), návštevou kostola, adoráciou pred vyloženou Sviatosťou oltárnou, prečítaním si nejakej dobrej knižky (vždy odporúčam Život Krista od biskupa Fultona Sheena, ale skvelé je aj Nasledovanie Krista, útla knižočka od sv. Tomáša Kempenského).
Treba si však uvedomiť, že samotnej úprimnej svätej spovedi sa nič nevyrovná. Až to je skutočné vylodenie.
Modlitby oslobodenia
Existujú aj rôzne modlitby oslobodenia, ktoré sa môže modlievať buď človek sám, alebo sa ich pomodlí kňaz nad ním. Tie, ako názov napovedá, oslobodzujú a chránia človeka od rôznych týchto zlých snov, nedorozumení v rodine, vracajúcich sa záhadných chorôb (áno, aj tie môžu byť démonského pôvodu) a pod., skrátka všetkého, čo má nadprirodzený démonský pôvod.
Jedna taká modlitba oslobodenia, ktorú dokonca predniesol exorcista otec Stephen Rossetti, je aj na konci tohto článku. Už na počutie je extrémne silná aj táto modlitba toho istého kňaza na odohnanie démonov, či táto modlitba na zrušenie rôznych prekliatí. U oboch videí sa dá nastaviť automatický preklad titulkov.
Ďalšími veľmi silnými modlitbami pre laikov sú 9-dňová novéna k Panne Márii Rozväzovačke uzlov, či 9-dňová novéna ku sv. Rite, prípadne k nejakému inému svätcovi.
Nápomocné v boji s neviditeľným nepriateľom sú tiež svätená voda, či rôzne posvätené predmety. V obchode zakúpený krížik, či obrázok Panny Márie s Ježiškom posvätí ktorýkoľvek kňaz na požiadanie, napríklad po sv. omši.
Nesmierne dôležitá je tiež modlitba blízkych, zvlášť, ak tí do kostola chodia. Pretože čím je človek pred Bohom bezúhonnejší, tým mocnejšie sú jeho modlitby. Modlitby takého sv. Pátra Pia dokázali meniť životy doslova ako lusknutím prsta. My ostatní sa musíme snažiť viac, ale aj naše modlitby a pôsty vedia byť veľmi silné podľa stavu našej duše. Niekedy je potrebná len vytrvalosť: svätá Monika sa 20 rokov modlila za svojho blúdiaceho syna… až sa z neho stal svätý Augustín, jeden z najvýznamnejších učencov a cirkevných Otcov v dejinách kresťanstva.
Mimochodom, sv. Monika mala ešte ďalšie dve deti, za ktoré sa zrejme toľko nemodlila, lebo to azda nepotrebovali. A tak sa stal svätým napokon iba Augustín. Modlitby spravodlivých (dopĺňané pôstom a almužnou, podľa katechizmu) majú skrátka extrémnu moc.
Prečo démoni nikdy nespia
Exorcista otec Chad Ripperger hovorieva, že už samotným bojom s pokušením v nás postupne rastie vnútorná svätosť. Na prekonanie všetkého tohto zla sa človek skrátka musí začať modliť, utiekať sa k Panne Márii a svätým, odovzdávať sa plne Bohu – čo je neľahký proces.
Avšak takýto človek je na tom potom neraz lepšie ako niekto, kto možno nikdy nepadol, no nikdy ani nečelil skutočnému útoku zla, až sa napokon stal „vlažným kresťanom“ – čo už je, mimochodom, predstupeň pádu.
Každý, kto chce získať život večný, bude skúšaný, pretože démoni vedia, že na získanie vašej duše majú len jeden váš krátky život. Ak sa jej nezmocnia počas neho, nezmocnia sa jej už nikdy. Preto sa hovorí, že „nikdy nespia“ a neustále vymýšľajú spôsoby ako nás dostať.
Biblia nás nabáda aj k obozretnosti – jasne hovorí, že ak zo svojho života vyženieme jedného zlého ducha, ten sa môže po čase vrátiť so siedmimi ďalšími, horšími než je on sám. Človek musí byť neustále v stave absolútnej bdelosti voči zlu a pokušeniam, ktorým čelíme všetci.
Nájdená ovečka
Na záver sa vráťme ešte späť k našej „exodusovej“ skupinke. Chlapci hovorili, že kňazi veľmi dobre vedia, aká je realita: že Cirkev stráca viac ako dve tretiny mladých ľudí po strednej škole, no mnohí si po 10 rokoch chcú dať svoje životy opäť do poriadku.
Preto sú aj spovede prispôsobené na túto skutočnosť. Kňazi to dnes robia formou akýchsi 2–3 „terapeutických“ stretnutí pri čaji či káve, kedy sa s mladým človekom v podstate rozprávajú o jeho živote. Kňazi zvyknú pripomínať, že toto je úplne bežná prax a že vlastne všetci, ktorí prídu na spoveď po dlhšej dobe, sa spovedajú viac-menej z tých istých hriechov. Nie je tam teda nič, čo by ešte nikdy nepočuli. Na štvrté „posedenie“ potom človek už len zopakuje všetko to, čo kňazovi už predtým povedal – len tentokrát je to už v rámci spovede a aj so skutočným, právoplatným rozhrešením.
Ako veriaci vieme, že Pán Ježiš prelial svoju najdrahocennejšiu Krv za všetkých ľudí všetkých dôb, aby sa zachránili pre Nebo. A vieme tiež to, že z jednej stratenej ovečky, ktorú Pán nikdy neprestal hľadať a ktorá sa napokon našla, je v Nebi väčšia radosť, ako z 99 ovečiek, ktoré sa z košiara nikdy nikam nezatúlali.

