Príďme si zajtra k jasličkám pre pravý pokoj, ktorý nám Spasiteľ priniesol na svet

Stanislav Kianička
24. decembra 2023   Cirkev

Vianoce prinášajú radosť Zemi a Nebesiam, lebo pripomínajú veľkú udalosť, že Syn Boží stal sa človekom, aby zmieril hriešnu Zem s rozhnevaným Nebom, človeka s Bohom. Radujú sa ľudia, lebo im platí pozdrav plukov anjelských: „Sláva Bohu na výsostiach, a na Zemi pokoj ľudom dobrej vôle!“

Ale čo je pokoj vo svete, či to vieme?

Keď zlý človek, ktorý chová nepriateľstvo proti nám a prenasleduje nás, keď sužuje a zviera nás závisťou a ohováraním ako žeravými kliešťami, keď poškodzuje náš majetok a česť, ako nenásytný dravec svoju obeť, tu býva nám úzko pri srdci a smutno pod vlastným krovom. Keď však počujeme bezpečnú zvesť, že náš nepriateľ odišiel do cudzieho kraja, že sa viac nevráti, tu sa radujeme, že máme zasa sladký pokoj.

Keď hlava sužuje sa a vo dne v noci premýšľa ako má zabezpečiť živobytie svoje a pre svojich, keď ruky pracujú do úmoru a na dlaniach vyrastá mozoľ z mozoľa, keď nohy v rýchlom chvate za prácou a zárobkom sa ustávajú od mladosti až k šedinám; avšak tu zaznie zvon nad mŕtvolou tohto neúnavného robotníka, dvíhame ruky k modlitbe zaňho a hovoríme, že konečne našiel pokoj.

Ach, pokoj na tomto svete je vzácnou kvetinou, ktorej vôňa našu myseľ príjemne opája, ale ktorá, bohužiaľ, prvým dychom mrazivej nepriazne stráca vôňu a lesk a ľahko hynie.

Avšak čo je tento nestály, chvíľkový, od priaznivých okolností závislý pokoj, ktorý má človek na svete s tvormi, proti pokoju, ktorý môže mať človek so Stvoriteľom a ktorý nám priniesol a dáva teraz pri jasliach Ježiš, knieža pokoja? Čo je nám platný pokoj okolo nás, pred nami a za nami, keď v našej duši je búrka a nepokoj?

Pokoj vnútorný, pokoj s Bohom, je kvietok vypestovaný v Raji, zasadený útlou rúčkou Ježiša na lúčinách betlehemských a vyrástol zázračne v strom. Jeho koruna siaha až k trónu Nebeského Otca, jeho konáre rozpínajú sa nad celým svetom, jeho lístie skvie sa jasom zlata, jeho vôňa naplňuje dušu pokojom, jeho ovocie má nebeskú príchuť, pri pohľade naň miznú pekelní duchovia.

Kristus nás volá: „Poďte všetci ku mne, ktorí ste mňa žiadostiví, a nasýťte sa mojím ovocím!“

Poďme všetci k jasliam nasýtiť sa sladkým ovocím Pána Ježiša, ovocím rajského pokoja a nádeje na večnú radosť. Položme k jasliam bremeno hriechu a pocítime v duši pokoj, ktorý nevyruší burácanie víchru nepriazne, ktorý neodplaví príval božieho navštívenia, nestroví oheň utrpení, ktorý nás, ako kedysi svätých mučeníkov uprostred mučeníckych nástrojov, naplní v bolestiach radosťou.

Poďme si pre nebeský pokoj so Stvoriteľom, a jeho ruka, za naše previnenia natiahnutá k trestu, premení sa na ruku milosrdenstva a lásky, ktorá zotrie nám jemne z čela chmáry bôľu a privinie nás láskavé na otcovské srdce Božie, a povedie nás bezpečne týmto slzavým údolím do nebeského Jeruzalema.

Článok vyšiel pôvodne v Kráľovnej svätého ruženca č. 46/1934, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)