Prečo najvyššie postavený anglikánsky duchovný konvertoval na katolicizmus?

Grzegorz Górny
28. januára 2022   Cirkev   Konvertiti

Od slávnej konverzie Johna Henryho Newmana z anglikánstva ku katolicizmu v roku 1845 konvertovalo mnoho významných osobností, spomeňme len Gilberta Keitha Chestertona, Roberta Hugha Bensona, Ronalda Knoxa, Evelyna Waugha, Christophera Dawsona, Fredericka Coplestona alebo Malcolma Muggeridgea. Tento proces sa urýchlil v 21. storočí po tom, ako Benedikt XVI. v roku 2009 vytvoril personálny ordinariát pre anglikánov, ktorí sa rozhodli uznať nadradenosť pápeža a zároveň zachovať prvky existujúcej liturgickej tradície. Odvtedy niekoľko stoviek anglikánskych či episkopálnych kňazov (amerických anglikánov) vrátane osemnástich biskupov prestúpilo do katolíckej Cirkvi. Posledným z nich je 72-ročný Michael Nazir-Ali, ktorého životopis sa výrazne líši od životopisov ostatných konvertitov z jeho komunity.

Narodil sa v roku 1949 v Karáčí v Pakistane. Jeho matka bola metodistka a otec konvertoval na kresťanstvo ako šiítsky konvertita a bol klasifikovaný ako Sajjid (tzn. potomok Husajna, Mohamedovho vnuka, mladšieho syna Aliho a Fatimy). Malý Michael sa vzdelával v katolíckych školách a s Kristovou vierou sa začal stotožňovať vo veku 15 rokov. O päť rokov neskôr bol oficiálne prijatý do anglikánskej cirkvi. Začal študovať ekonómiu, históriu islamu a sociológiu na univerzite v Karáčí, ale v istom momente pocítil povolanie ku kňazstvu. V rámci prípravy na vysvätenie absolvoval teologické a filozofické štúdiá v Oxforde a Cambridge.

Vynikajúca kariéra

V roku 1976 bol vysvätený za kňaza a začal pastoračnú službu v Karáčí a Lahore. V roku 1984 sa ako 35-ročný stal najmladším anglikánskym biskupom na svete, ordinárom diecézy Raiwind v západnom Pandžábe. Stal sa známym ako neochvejný obhajca práv prenasledovaných kresťanov v Pakistane, čím sa dostal do sporu s moslimskými fundamentalistami. V roku 1986, keď bol v ohrození života, vtedajší arcibiskup z Canterbury (teda najvyšší duchovný v anglikánskej cirkvi) Robert Runcie zariadil, aby bol Nazir-Ali preložený do Spojeného kráľovstva, vymenoval ho za svojho asistenta a poveril rôznymi úlohami. V roku 1994 sa pakistanský hodnostár stal vôbec prvým predstaviteľom neanglosaskej etnickej skupiny narodeným v Británii, ktorý dostal mitru v anglikánskej cirkvi – ako biskup Rochesteru (druhej najstaršej diecézy v Anglicku po Canterbury).

V roku 2002 bol blízko k nominácii na arcibiskupa z Canterbury, ale vtedajší anglický premiér Tony Blair dal prednosť inému kandidátovi, ktorého mu predstavil, a to Rowana Williamsa. Možno rozhodnutie hlavy britskej vlády ovplyvnil postoj biskupa Nazira-Aliho, ktorý sa preslávil ako neústupný obhajca posvätnosti a nedotknuteľnosti ľudského života a odporca požehnávania párov rovnakého pohlavia a svätenia homosexuálov, ktorí nežijú v celibáte, za kňazov.

Michael Nazir-Ali ako človek, ktorý dobre pozná realitu islamu, opakovane kritizoval ideológiu multikulturalizmu, ktorú moslimskí radikáli šikovne využívajú na rozšírenie svojho vplyvu v britskej spoločnosti. Vyjadril tiež poľutovanie nad ústupom kresťanstva z verejnej sféry, pretože morálne vákuum, ktoré vzniklo v dôsledku tejto abdikácie, postupne vypĺňa islam.

Cirkev musí zmeniť svoj prístup, zdôraznil biskup Nazir-Ali. Nemôže kapitulovať pred kultúrou alebo zničiť akúkoľvek kultúru. Namiesto toho musí zohľadniť tézu pápeža Benedikta XVI., že úlohou Cirkvi je umožniť kultúre nájsť svoj pravý stred.

Plnosť kresťanskej pravdy

Michael Nazir-Ali odišiel na emeritúru v roku 2009 a zameral sa na prípravu kresťanských misionárov na službu v zahraničí, predovšetkým v krajinách, kde by mohli čeliť náboženskému prenasledovaniu, najmä v moslimskom prostredí. V tejto súvislosti mu prišli vhod skúsenosti, ktoré získal počas života v Pakistane a pôsobenia vo funkcii generálneho tajomníka Cirkevnej misijnej spoločnosti v Británii.

Tento hodnostár už mnoho rokov kritizuje teologický a morálny posun anglikánskej cirkvi, ktorá sa vo svojom učení a pastoračnej praxi stále viac vzďaľuje od kresťanského zjavenia a princípov prirodzeného zákona a podlieha zvodom rôznych módnych ideológií. Donedávna sa zdalo, že aspoň anglikánske komunity v Afrike a Ázii nepodľahli sekularistickým trendom, ale aj tam prebieha proces erózie. Príkladom môže byť vysvätenie prvej ženy-biskupky na čiernom kontinente – Rose Okenoovej. Stalo sa tak 12. septembra 2021 v Nairobi, hlavnom meste Kene.

Je to akási symbolická časová zhoda, že krátko po tejto udalosti, 29. septembra bol Michael Nazir-Ali oficiálne prijatý do katolíckej Cirkvi otcom Keithom Newtonom, predstaveným anglikánskeho ordinariátu Panny Márie z Walsinghamu. Anglikánsky hierarcha sa nerozhodol impulzívne. Rozhodnutie v ňom dozrievalo už dlho. Bol to výsledok objavu, ktorý pred mnohými rokmi urobil kardinál Newman: že plnosť kresťanskej pravdy sa nachádza v katolíckej Cirkvi.

Žiadna spoločná viera

Keďže anglikánska cirkev nemá apoštolskú postupnosť a platné svätenie, pakistanský Brit bol 28. októbra vysvätený za diakona emeritným arcibiskupom Southwarku Kevinom McDonaldom a o dva dni neskôr za katolíckeho kňaza kardinálom Vincentom Nicholsom v londýnskej Westminsterskej katedrále. Nebude mať nárok na titul biskupa, ale nie je vylúčené, že bude vymenovaný za preláta.

Kardinál Nichols počas slávnosti zdôraznil význam pápežského úradu pre súdržnosť a poslanie Cirkvi. Pripomenul, že keď museli apoštoli nahradiť Judáša, úplne skazeného chamtivosťou, vtedy ako prvý prehovoril svätý Peter, ktorý určil ďalší smer Cirkvi. Bol tiež prvý, kto prehovoril k zástupu zhromaždenému po Turíciach. Tento primát, ktorý bol zrejmý už v apoštolských časoch, sa opakovane prejavoval aj v nasledujúcich storočiach, čo dokazuje, že nie je možné fungovať ako Cirkev bez viditeľnej jednoty s nástupcom svätého Petra.

Vystúpil aj novovysvätený kňaz Nazir-Ali. Povedal, že je šťastný, že patrí k Cirkvi s jedinou, univerzálnou, jasnou a všeobecnou doktrínou, ktorú stráži jedna uznávaná a konečná autorita. Toto chýba anglikánstvu, ktoré je čoraz viac rozdelené rozdielmi dogmatického a morálneho charakteru. Tieto rozdiely sú v skutočnosti v rámci jednej denominácie nezmieriteľné, takže jednota medzi veriacimi je umelá, pretože neexistuje jedna spoločná viera.

Horkosladký okamih

Páter Michael Nazir-Ali podrobnejšie vysvetlil dôvody svojho odchodu v článku pre denník Daily Mail: „Cirkev, ktorú som tak veľmi miloval, je stratená. Jednoducho som musel odísť.“

Ďalej spomína, že keď vstúpil do anglikánskej cirkvi, kresťanské hodnoty, ako napríklad pomoc druhým, aby prišli k viere a formovali sa v nej, tolerancia a sloboda, posvätnosť osoby, manželstvo a dôležitosť rodiny, boli dôležité a nikto sa za ne nehanbil. Cirkev vtedy tieto hodnoty oslavovala a bránila. Dnes je to už minulosť.

„Nikdy som si nepredstavoval, že o štyridsaťpäť rokov neskôr budem nútený opustiť anglikánsku cirkev, ktorú som miloval, alebo že budem prijatý, ako pred dvoma týždňami, do Ordinariátu,“ vyznáva sa a hneď dodáva, že to bola sladko-horká chvíľa. Prečo? „Horká, pretože som hlboko zarmútený, že anglikánska cirkev nie je cirkvou, do ktorej som vstúpil. (…) Sladká, pretože som nadšený možnosťami, ktoré prináša vstup do Ordinariátu.“

Za desaťročia sa spoločenstvo veriacich, ktorého bol otec Michael členom, zmenilo na nepoznanie. Príznaky toho však boli viditeľné už dlhší čas. Známy britský historik Paul Johnson o tom hovoril v roku 1997 v rozhovore pre štvrťročník Fronda: Je to cirkev podriadená štátu, nie je nezávislá, a preto jej chýba duchovná súdržnosť. Tak to bolo vždy, ale až v dnešnej dobe sa svetu ukázal morálny úpadok anglikánskej cirkvi. Ide o rastúci proces, ktorý v súčasnosti dosiahol krízový stav. (…) Anglikánska cirkev mení svoje učenie, pretože do nej prenikli svetské nátlakové skupiny. Má veľmi silnú homosexuálnu loby, ktorá paralyzovala morálny rigorizmus cirkvi. Homosexuálna loby je v Anglicku najsilnejšou loby, ktorá sa infiltruje do slabých inštitúcií, akou je dnes nepochybne anglikánska cirkev. Preto anglikánsku cirkev nazývam Sodomskou cirkvou.

Ako si pamätáme z biblického príbehu, tí, ktorí boli verní Bohu, utiekli zo Sodomy…

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z Polonia Christiana.

PDF (formát pre tlač)