Postrehy Slováka z krajiny veterných mlynov (Tretia časť): Klíčiaca obnova nie je o jednej lastovičke

Jakub Tužinský
23. decembra 2025   Cirkev Spoločnosť   Cestopis

predchádzajúce časti:
Postrehy Slováka z krajiny veterných mlynov (Prvá časť): Je to s katolíckou Cirkvou v Holandsku naozaj také zlé, ako sa hovorí?
Postrehy Slováka z krajiny veterných mlynov (Druhá časť): Vstáva vták Fénix z popola?

***

Sme svedkami návratu ku katolíckej viere v Holandsku? Čísla to ešte jednoznačne nepreukazujú. Ja vám však predstavím svoje skúsenosti, ktoré sa ani zďaleka netýkajú len jedného malého lokálneho spoločenstva. A dozviete sa aj o spojitosti so Slovenskom či Poľskom.

Starozákonný Izrael a Holandsko

Bolestná skúsenosť Holanďanov nie je ničím novým. Vzorec bol často veľmi podobný aj v starozákonnom Izraeli: vlažnosť – prosperita – pohodlnosť – mravný úpadok – modloslužba – ozdravujúci trest – vzbudenie horlivcov za zákon a obnova.

Po rokoch modloslužby či úplného odpadu Adonai vzbudzoval mužov i ženy viery. Tí postupne priniesli obnovu kultu pravého Boha. Ľud sa však musel najprv „nasýtiť ovocím“ svojho zblúdenia.

Nazdávam sa, že v Holandsku sa deje niečo podobné. Kedysi krajina s obrovským počtom vysielaných misionárov, dnes o nich žiada. Napriek tomu tam viera neumrela a nové semienka viery možno badať po celej krajine. Ukážeme si to aj na nasledujúcich riadkoch.

Hoci som bol v Holandsku len polroka, stihol som tam spoznať hneď niekoľko vzácnych ľudí. Laikov i klerikov, ktorí objavujú bohatstvo katolíckej viery a usilujú sa o jej poznanie i návrat k nej. Niektorí ju dokonca poznávajú kontinuálne už dlhodobo.

Začíname na najvyšších miestach

Neposkytnem hneď na začiatku osobnú skúsenosť, pretože považujem za vhodné začať pozitívnym hierarchickým príkladom.

Veľmi zaujímavú osobnosť totiž nachádzame v jednom z holandských kardinálov – Willemovi Jacobusovi Eijkovi. Je známy svojou podporou a spoluprácou s kardinálom Raymondom Leom Burkeom. Označil ho dokonca za „jednoducho katolíka v plnom zmysle slova“.

Apologetické počínanie kardinála Eijka bolo už neraz uverejnené aj na portáli Christianitas.sk. Známy je svojimi vystúpeniami proti sekularizácii či morálnemu liberalizmu. Za východisko zo súčasnej krízy považuje návrat ku Tradícii. Uvádza, že farnosti, kde sa dôstojne slávi liturgia a správne hlása viera, sú kostoly plné. To považuje za model pre budúcnosť Cirkvi.

Dôkladne pozná pomery holandskej cirkvi a snaží sa využiť ich bolestivú skúsenosť ako varovanie pre globálnu Cirkev.

Pokračovať budeme preto na miestach, kde sa úcta k liturgii znovuobjavuje a prehlbuje.

Znovuobjavovanie (tradičnej) liturgie

Po celom Holandsku sú menšie či väčšie tradicionalistické epicentrá. Niektoré z nich som mal možnosť aj navštíviť.

Na tradičnú liturgiu sa tam dostanete ľahšie ako u nás, lebo sa koná aj v iných dňoch ako v nedeľu a prikázaný sviatok. V dedinke Nijnsel je to napríklad v piatok ráno – miesto, kde som zaknihoval najviac návštev, ale o tom neskôr.

Je to aj prirodzené, lebo Holanďanov je triapolkrát viac ako nás. Majú však podobnú rozlohu, preto je o čosi ľahšie tam natrafiť na takéto spoločenstvo.

Tradicionalistická farnosť v Amsterdame

V Amsterdame dokonca existuje samostatná farnosť, ktorú spravuje Bratstvo sv. Petra (FSSP). Tradičnú liturgiu slávia každý deň.

Komunitu sa mi podarilo aj navštíviť. Priviedol ma tam jeden priateľ tureckého pôvodu menom Arda. Tento 22-ročný mladý muž, pár rokov od obrátenia toho pocestoval podstatne viac ako ja. Najmä pokiaľ ide o tradičné spoločenstvá.

Musím sa priznať, že som mal trochu pocit, akoby sa na tom mieste zastavil čas. Kostol bol mierne zanedbaný, oblečenie či štýl niektorých účastníkov pripomínal 19. storočie. Nazdávam sa, že toto nie je cieľom obnovy katolíckej viery v 21. storočí, lebo nie celkom odráža realitu.

Na druhej strane som bol povzbudený svedectvami viacerých mladých mužov. Boli tam bývalí protestanti či kultúrni katolíci, ktorí sa dostali do kontaktu s dejinami Cirkvi, cirkevnými otcami, či hĺbkou tradičnej liturgie a tam sa začal ich osobný obrat.

Mikroskupinka v Nijnsel

Tradičnú liturgiu (100 km) som mal najbližšie v dedinke Nijnsel (neďaleko Eindhovenu). Hoci sem na piatkovú rannú liturgiu chodilo doslova len pár ľudí, našiel som tu pozoruhodného kňaza.

Ide o 36-ročného o. Bryana van de Mortela, ktorý prešiel lefebvristickou i modernou formáciou. Rozhovory s ním boli vskutku oslovujúce. Zistil som, že má oveľa lepší prehľad, ako som sa nazdával.

Tento pomerne mladý diecézny kňaz vyrastal na tradičnej liturgii v FSSPX prostredí. Navštevoval aj ich seminár v Nemecku. Zažil lefebvristickú formáciu, kde mal možnosť poznávať Tradíciu Cirkvi. Doštudoval však v holandskom diecéznom seminári. Získal tak vzácny kontinuálny prehľad náuky a magistéria.

Teraz slúži novú omšu, ale raz týždenne aj tradičnú liturgiu.

Prekvapilo ma, že pozná mnohé námietky protestantov či sedevakantistov, na ktoré dokázal relevantne odpovedať. Viac o tom niekedy v samostatnom článku.

Popularizátor moderného svätého z tradičnej komunity

Martin Wezebeek má svoje zázemie v tradicionalistickom spoločenstve v meste Oss. Nebránilo mu to však stať sa súčasne zakladateľom organizácie, ktorá šíri úctu ku sv. Carlovi Acutisovi.

Na otázku prečo, odpovedal: „Odpoveď je v tom, čo napísal. Jeho náuka je jasná a tradičná.“ A vskutku. To, čo som mal možnosť sám sa dočítať napr. v knihe Môj syn Carlo, ktorú napísala jeho vlastná mama, ma privádza k podobnému záveru. Pravdupovediac, bol som tým milo prekvapený.

V Holandsku sa však nerozvíjajú len tradičné spoločenstvá, ale aj diecézne. Aj to som mal možnosť aspoň čiastočne zakúsiť.

Spoločenstvá po celom Holandsku

Veľkú službu v tomto smere robí celonárodný projekt Alfa. Ide o katolícky program pre mladých. Hoci som si myslel, že je to pôvodná protestantská verzia, bol som milo prekvapený solídnosťou katolíckej náuky.

Postupne sa takéto spoločenstvá tvoria naprieč celou krajinou a tiež prispievajú k postupnej zmene „klímy“.

Určite by sme našli aj body, ktoré by bolo možné kritizovať. Najmä tradicionalisticky ladení komentátori by si možno zgustli. Avšak ja som mal možnosť ten program zažiť a bol som povzbudený. Najväčší benefit vidím v tom, že to zapaľuje túžbu mladých po hľadaní pravdy. A zároveň nedostávajú také lacné odpovede, ako by si mohol niekto myslieť.

Práve množstvo osobných skúseností s mladými v meste Roosendaal ma o tom presvedčilo. Podobné skúsenosti som mal aj v Brede. Z viacerých strán som, aj v iných mestách, počúval, že moja skúsenosť nie je ojedinelá.

Ešte raz ideme do Roosendaalu

Najviac skúseností mám práve z mesta Roosendaal, kde by som sa rád ešte niekedy vrátil. Mladí tam dokonca „menia“ aj liturgiu. Kým stará generácia pri premenení stojí, oni kľačia. Kým iní pri kňazskej modlitbe sedia, oni stoja. Vskutku zážitok vidieť niečo také.

V predošlej časti som spomínal manželov, ktorí majú veľkú zásluhu na znovuobjavovaní katolíckej viery v tej oblasti. Neboli však jediní. Stretol som aj štyridsiatnika Michaela, ktorého manželka opustila s inou ženou a s dvoma deťmi takmer skončil na ulici. Pre jeho ortodoxné názory ho nenechali doštudovať za diakona. Aj on má hlbší prehľad ako som si myslel. Študuje katolícku náuku a túži po obnove seba i ďalších.

Stretol som tam však aj skoro šesťdesiatročnú Poľku, ktorá tam žije už vyše dvadsať rokov. Tá mi povedala, že sú tam aj poľské farnosti, ktoré tiež napomáhajú určitej obnove. Ona sama je veľmi horlivou katolíčkou, ktorej životné svedectvo ma nemálo zasiahlo. Jej láska, trpezlivosť a modlitby boli na nezaplatenie.

Zrelosť a obnova v meste Oosterhout

Človek potrebuje mať niekoho, kto vidí ďalej a kto má na to aj Cirkvou danú autoritu. Usiloval som sa preto nájsť niekoho, kto by ma duchovne sprevádzal. A skutočne sa naplnilo, že kto hľadá, nájde.

Manželia Edwin a Brechja z Roosendaalu mi odporučili o. Jochema van Velthovena z farnosti Oosterhout. Niekoľko stretnutí s ním ma presvedčilo o jeho kvalitách. Je to človek, ktorý zanechal účtovnícky biznis, kde zarábal státisíce eur ročne. Stál pred možnosťou zarábať ešte viac, no povolanie slúžiť Bohu ako kňaz bolo silnejšie.

Mesto má krásnu farskú budovu. Bola však taká zanedbaná, že musel niekoľko mesiacov bývať v pivnici, nakoľko zvyšok bol neobývateľný. Podobne zanedbaná bola aj samotná farnosť. Jeho horlivou službou však začala farnosť ožívať duchovne i ekonomicky.

Slúži novú omšu, no aj po latinsky. Jasne vidí mnohé problémy v Cirkvi. Zároveň je však mužom modlitby, činu a milosrdenstva. Nevyhol sa ani vyhoreniu, ale po zotavení opäť zápasí za vieru raz a navždy odovzdanú svätým.

Ani hlavné mesto však nedrží len Kňazské bratstvo sv. Petra (FSSP).

Opus Dei – zaujímavé ovocie

V Amsterdame som sa stretol aj s členmi Opus Dei. O tomto hnutí som počul rôzne názory a môj vlastný sa stále formuje. No tí mladí ľudia, ktorých som stretol, vo mne tiež vzbudzovali nádej. Aj to boli totiž ľudia, ktorí mali zápal pre štúdium a hľadanie pravdy.

Najviac ma zasiahlo hneď prvé stretnutie s mladíkom Georgom. Ukázalo sa, že je to konvertita z pravoslávia. Konvertoval ako osemnásťročný. Dôvod? Štúdium cirkevných otcov. To ho priviedlo k tomu, že Cirkev musí byť všeobecná a mať jednu hlavu. Hovoril tiež o záslužnej činnosti Opus Dei pre formáciu mladých.

Na záver ešte jedna čerešnička na torte a to zo slovenského stromu.

Nečakané svedectvo a pôsobenie slovenského diakona v Eindhovene

Veľmi zaujímavým zakončením môjho pobytu bolo stretnutie so slovenským diakonom Michalom Matim. Bolo to v posledný deň. Prijal ma doma na osobnej návšteve, aj spolu s jeho manželkou. Dokonca mi bez okolkov pomohol s dopravou na letisko.

Je to vyštudovaný teológ, ktorý sa v meste Eindhoven stal diakonom. Do Holandska pritom prišiel kvôli práci. Nevyspytateľné sú cesty Božie.

Vie slúžiť tak v byzantskom, ako aj v oboch formách rímskeho rítu. Pozná pomery v Cirkvi v Holandsku. Prekvapilo ma však, koľko toho vie aj o Slovensku. Úcta k Tradícii je uňho poznateľná nielen z liturgie, ale aj zo štúdia. Vzácne knihy neváha kupovať aj z USA. Bolo mi cťou stretnúť takéhoto človeka a verím, že to nebolo posledné stretnutie.

Tešme sa aj z malých svedectiev

Verím, že tento stručný prierez dá aj vám nádej, že ešte nie je všetko stratené. Tak ako v slobodomurárskom meste Astana sú hrdinskí biskupi Peta a Schneider, vidíme takýchto rodiacich sa hrdinov aj v Holandsku.

Po mojich skúsenostiach by som sa tam už nebál vrátiť, ba dokonca aj tam je možné duchovne rásť a povzbudzovať sa inšpiratívnymi príkladmi. Som presvedčený, že každý z nich by sa nám poďakoval za modlitbu na miesto negativizmu. Priložme teda aj my svojou troškou ruku k Pánovmu dielu.

PDF (formát pre tlač)