Postrehy Slováka z krajiny veterných mlynov (Prvá časť): Je to s katolíckou Cirkvou v Holandsku naozaj také zlé, ako sa hovorí?

Jakub Tužinský
25. novembra 2025   Cirkev Spoločnosť   Cestopis

Šesť mesiacov tohto roka som strávil v Holandsku. Bol to čas práce, cestovania, spoznávania nových ľudí, ich príbehov, ale aj konfrontácie s miestnymi cirkevnými pomermi.

Čakal som poriadok, materiálny prepych a duchovnú spúšť – to všetko som aj našiel. Nečakal som však, že na tejto spúšti budú rašiť aj krásne nové púčiky…

Čo som čakal?

Do Holandska som sa vybral s vedomím, že patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou na svete. Po príchode som to mal možnosť vidieť na vlastné oči. Ako kuriér som precestoval desiatky holandských miest a obcí.

Takmer všade som našiel poriadok, bicykle, krásne záhrady, ale aj nekonečné polia. Bicykle som čakal, ale nie toto (viď obrázok). Tisíce bicyklov na jednom mieste v meste ako Prešov – to bol naozaj kultúrny šok. Podobne aj regulácia dopravy – tisíce retardérov, miestami na každom rohu.

Do zákulisných procesov som nevidel, ale ako zamestnanec, turista i koncový užívateľ som sa stretával so službami na vysokej úrovni. Pracovné podmienky, zaobchádzanie so zamestnancami, doslova sieť diaľnic a železníc, ako aj prepracované firemné systémy pôsobili premyslene a funkčne.

Neprišiel som zo Slovenska do iného vesmíru, no naraziť na schátraný dom či staré auto bolo takmer nemožné.

Naraziť na duchovne neschátraný „dom“ či rodinu, to bol tiež zázrak, ale o tom neskôr.

Odvrátená strana

Mnohí si Holandsko spájajú s prostitúciou, marihuanou či vlastnou cestou v cirkevnej náuke i praxi. S prostitúciou som do styku neprišiel ani v rozhovoroch, ale v Amsterdame erotické obchody nie sú ani zďaleka len na „slávnej“ Red Light District (ulica nemravnosti). Pokiaľ ide o marihuanu, pekne to ilustruje rozhovor s jedným mojím známym:

„Ty si už tak dlho v Holandsku a ešte si nefajčil trávu?“
„To ani nemusím, pretože miestami je to tu súčasť ovzdušia.“

Nebolo to, samozrejme, na každom rohu (iba v niektorých lokalitách). No je to niečo také bežné, ako sú klasické cigarety u nás. Nejeden prisťahovalec tam prichádza práve kvôli dobrým peniazom a uvoľneným mravom. A nejeden prisťahovalec tu zvyšuje mieru kriminality. Viacerí ma upozorňovali na kriminálne oblasti. Práve to bolo pre mňa prekvapujúce. Kriminalita v Holandsku? Nuž áno. Ba dokonca je to prvá krajina, kde som videl dopravné značky (viď obrázok) označujúce zvýšenú kriminalitu. Konkrétne ide o WhatsApp skupiny, kde sú ľudia monitorujúci takéto miesta. A tých značiek tam teda nie je málo.

Vlastná cesta holandskej cirkvi

Ďalším prejavom je stav a fungovanie miestnej cirkvi.

Vedel som o Novom katechizme a jeho následkoch na Cirkev v Holandsku – totálny rozklad, ktorý zasiahol aj okolitý svet. Vedel som o masovom „exode“ veriacich z Cirkvi, o liturgických prešľapoch, o progresívnej praxi, ktorá nemá oporu v Tradícii.

Napriek tomu realita predčila moje očakávania. Bol som totiž účastný aj vecí, o ktorých som dovtedy ani nepočul. Napríklad ekumenická bohoslužba v čase hlavnej svätej omše.

Zážitky z farnosti Roosendaal

Osobne som toho najviac zažil v meste Roosendaal, kde som býval. Ide o farnosť, kde sú traja kňazi na skoro 80-tisícové mesto. U nás nájdeme troch kňazov aj v osemtisícovom meste. A kňazi neboli Holanďania, ale misionári z Indonézie a Indie.

Krajina, ktorá bola kedysi jedným z najväčších exportérov misionárov do sveta, ich teraz sama potrebuje. Aké úžasné ovocie „reforiem“ Nového „kate(s)chizmu“! Sväté omše raz za deň, bez pondelka a stredy. Len v nedeľu tri, ale všetky doobeda. Päť zo siedmich kostolov je už zavretých a šiesty je na rade budúci rok.

Ďalej tam možno stretnúť pastoračnú pracovníčku na dôchodku, ktorá zastupuje v neprítomnosti kňaza. Táto však slúžiaca za oltárom a v kňazskej albe. Čudovala sa, prečo som odišiel z kaplnky.

Snažil som sa jej vysvetliť, že toto nie je katolícka prax a nemá oporu v histórii Cirkvi, ani v definícii katolicity podľa sv. Vincenta Lerinského.

Takto mi odpovedala: „Chápem, že pre vás je to nové, ale my to tu máme už 50 rokov.“ Uf, sme my ale spiatočníci.

Eucharistické slávenie

V tej istej farnosti kňazi používajú misál len niekedy, pretože majú svoje vlastné „liturgické reformy“. Krédo je nicejsko-carihradské, aj v latinčine. Majú však aj vlastnú a úplne originálnu verziu. Pri väčšine modlitieb, rovnako ako pri premenení veriaci sedia. Dokonca raz boli sťažnosti u biskupa na mladých, že kľačia. Biskup síce zrejme nie je sv. Atanáz, ale to už bolo veľa aj naňho.

Prvé sväté prijímanie je tiež samostatná kapitola. Najprv ma zaujala moderná, ale pekná výzdoba kostola. No čo nasledovalo potom, to bola sila.

Ľudia sa v kostole do začiatku sv. omše rozprávali doslova ako na recepcii. Lenže neobišlo to ani samotnú liturgiu, napríklad počas prípravy obetných darov. Kňaza miestami nebolo ani dobre počuť. No on na to nereagoval. Muž predo mnou žuval žuvačku a ponúkal aj ďalším. Liturgické čítania boli komplet prepísané, aby deti ľahšie pochopili. Celé mi to pripadalo ako taká pekná rodinná oslava, ale nie ako svätá liturgia.

A rozdávanie Eucharistie? Prijímanie do rúk nás už asi neprekvapí. No vložiť si hostiu do vrecka, či podať misku hostií vedúcej zboru, ktorá ju dala kolovať medzi spevákmi v zbore? To som ešte ani nepočul.

Ba dokonca pred jednou svätou omšou sme boli varovaní, aby sme tam nechodili. Išlo totiž o jubilejné slávenie pátra, ktorý reformoval dokonca aj slová premenenia. Nie som si preto istý, čo to tam vlastne slávili.

Nechýbali ani východné tance, ktoré nepredviedol nik iný, než rehoľné sestry.

„Nerobte z domu môjho Otca tržnicu“ (Jn 2,16)

Ak niekomu stále nestačilo, tak mám ďalší „tromf“ v rukáve. Predaj kníh a oblečenia, teda niečo ako blší trh. Čo je na tom divné? Nuž nič, teda okrem toho, že sa to deje pravidelne priamo v kostole! Neveríte? Pozrite si obrázok.

Už asi len upliesť ten bič…

Ale ešte je v tom kostole aj jedna stála kulisa – kaviareň. O tom som tiež doteraz ani nepočul, preto aj k tomu mám autentický obrázok, bez UI úpravy.

A ak ani toto všetko ešte nie je dosť, pozrite si špeciálny kostol s bytovými jednotkami nižšie v texte. Myslel som si, že som v jednej z najprogresívnejších farností. Bol som však ubezpečený, že to, čo vidím teraz, je už o dosť lepšie ako pred rokmi a že táto farnosť nepatrí medzi najprogresívnejšie.

Zdá sa, akoby v tej krajine už nebolo miesto pre katolícku vieru, ani zdravý rozum.

Sila paradoxu

Toto je niekoľko šokov, ktoré môžu byť veľkým sústom aj pre silné žalúdky. A to som, samozrejme, nevymenoval ešte všetko. To by bol článok oveľa dlhší. Napriek tomu ma to nesmierne obohatilo. Áno, dobre čítate, obohatilo. A nie, nedal som si uchmatnúť prameň živej katolíckej viery – tým holandským destilovaným.

Na mňa ako navrátilca a znovuobjaviteľa liturgie to malo vskutku paradoxný účinok. Totiž všetko vyššie spomenuté ešte viac prehlbovalo môj smäd po poznaní pravej hĺbky liturgie. Zároveň sa u mňa objavoval aj súcit k tým ľuďom. Mnohí v tom totiž vyrástli a nepoznajú nič lepšie. To je rozhodne nezávideniahodný stav. A ja na druhej strane sám poznám, aké to je byť o niečom mylne presvedčený.

Preto som nesmierne vďačný za všetky tieto skúsenosti a verím, že Božia prozreteľnosť fungovala na plné obrátky.

Záver

Ak by sme si mali odpovedať na otázku v titulku tohto článku, tak by bola odpoveď úplne jednoznačná.

Ale toto je len jedna strana mince. Jeden uhol pohľadu a zážitkov. Aj keď to znie neuveriteľne, verím tomu, že nasledujúci článok môže otriasť prvým dojmom z tohto článku.

PDF (formát pre tlač)