Pápež Lev XIV. schválil kanonizáciu 124 mučeníkov, ktorých mučili a zavraždili republikáni, komunisti, trockisti a anarchisti v Španielsku počas občianskej vojny -

Pápež Lev XIV. schválil kanonizáciu 124 mučeníkov, ktorých mučili a zavraždili republikáni, komunisti, trockisti a anarchisti v Španielsku počas občianskej vojny


24. júna 2025
  Cirkev Politika Spoločnosť

Duchovní, politickí a ideologickí predkovia súčasnej španielskej ľavicovo-liberálnej vlády (vernej družky Bruselu a ochotnej apoštolky jeho progresivistickej ideológie): liberálni republikáni, socialisti, komunisti, trockisti a anarchisti, ktorí boli v Španielsku pri moci pred vypuknutím nacionalisticko-konzervatívneho povstania pod vedením generála Franca v roku 1936, sa dopúšťali počas občianskej vojny (ale už aj pred ňou, čo bola nakoniec príčina povstania) systematického protikatolíckeho teroru.

Za obeť pokrokovému besneniu, ktoré sa vtedy neskrývalo ako dnes za frázy o tolerancii a slobode, ale išlo priamo za svojím cieľom – za zničením kresťanstva a Cirkvi, padli počas občianskej vojny desaťtisíce katolíkov. Duchovných, rehoľníčok, biskupov aj obyčajných veriacich. Boli mučení tým najbeštiálnejším spôsobom, so satanistickou perverznosťou a s jasným cieľom: fyzicky a ideovo rituálne dehonestovať ich vieru.

Údolie padlých
zdroj: flickr.com

V piatok 20. júna podpísal pápež Lev XIV. ďalšiu „várku“ katolíckych mučeníkov zo Španielska. Ďalšiu preto, lebo už pápež Ján Pavol II. a po ňom aj nasledujúci pápeži kanonizovali španielskych mučeníkov z občianskej vojny. A „várku“ preto, lebo infernálni sadisti z republikánsko-demokratického tábora vykazovali takú efektivitu pri vraždení katolíkov, že musia byť kanonizovaní po skupinách.

Najnovšia skupina kanonizovaných obsahuje 124 obetí pokroku. Pred zavraždením ich milovníci duchovnej slobody mučili a vyžadovali od nich odpadnutie od viery alebo zrieknutie sa kňazského povolania.

Krátko po audiencii, ktorú pápež udelil prefektovi Dikastéria pre kauzy svätých, kardinálovi Marcelovi Semerarovi oznámil uznanie za mučeníkov: otca Manuela Izquierda a 58 jeho spoločníkov a otca Antonia Montanesa Chiquera a 64 jeho spoločníkov.

Všetci, ktorí boli uznaní za mučeníkov, zomreli za vieru v diecéze Jaén počas španielskej občianskej vojny. Medzi nimi boli kňazi, seminaristi a laici, ktorí vykonávali katolícke aktivity.

Popravy sa konali po rýchlych rozsudkoch (…) bez spravodlivého súdneho procesu. V mnohých prípadoch boli mučeníci zastrelení na verejných cestách alebo na poliach po tom, čo sa odmietli vzdať svojej viery alebo kňazskej služby. Niektorí boli pred smrťou vystavení posmechu, mučeniu alebo ponižovaniu,“ informovala webová stránka InfoCatolica.com.

Boli popravení „in odium fidei“, teda z nenávisti k viere, podľa cirkevnej formuly, ktorá umožňuje ich uznanie za mučeníkov. To osvetľuje motiváciu ich revolučných vrahov. Tá nebola primárne politická, ale náboženská a pokrokárom išlo (a stále ide) o zničenie kresťanstva a katolíckej Cirkvi.

Medzi mučeníkmi sa nachádza aj príslušník hnutia karlistov, tradicionalistických bojovníkov za legitimistickú monarchiu, Bernardo Ruiz Cano (1909 – 1936), novinár a básnik. Ako píše portál InfoVaticana: „Jeho zaradenie do kauzy blahorečenia predstavuje cirkevné uznanie nielen jeho mučeníctva, ale aj jeho životnej dôslednosti ako intelektuála v službe Evanjeliu.

Ruiz Cano sa tak pripája ku skupine 43 karlistických mučeníkov, ktorých zdokumentoval Javier Urcelay, a ktorá tvorí skutočnú plejádu predstaviteľov bojovného katolicizmu, odvážne čeliacich protikresťanskej revolúcii 19. a 20. storočia.

Karlistickí povstalci v oslobodenom meste Burgos
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com

Narodený roku 1909 v Jaéne, ako potomok vo viere hlboko zakorenenej katolíckej rodiny, prejavoval od mladého veku literárne vlohy a náboženské cítenie. Svoje akademické vzdelanie spájal s aktívnou účasťou v katolíckych kruhoch rodného mesta.

Rýchlo sa zapojil do katolíckeho žurnalistického a literárneho diania, najprv ako prispievateľ a potom ako vydavateľ publikácií. V rokoch 1932 až 1935 redigoval časopis El Pueblo Católico, neskôr viedol noviny El Día de Jaén, kde dôsledne obhajoval katolícke princípy, prirodzený poriadok a španielsku politickú tradíciu.

Popri svojom novinárskom povolaní sa venoval aj poézii a napísal jednu biografiu. Vydal diela Ozveny srdca (1934), ktoré odhaľujú kontemplatívnu dušu, zamilovanú do kresťanskej krásy a Don Juan Varela v jeho živote a diele (1935), biografický portrét postavy blízkej jeho vlastnému zmýšľaniu.

Cano bol tiež aktívnym členom Tradicionalistického spoločenstva, politického a duchovného hnutia, ktoré združovalo kontrarevolučných katolíkov verných odkazu tradičnej monarchie a sociálnej vlády Krista Káľa. Zúčastnil sa známej akcie El Madroño, stretnutia členov karlistického hnutia z Jaén, na ktorom sa zúčastnili viacerí básnici, žurnalisti a katolícki intelektuáli.

Po vypuknutí občianskej vojny v júli 1936 sa Jaén dostal pod kontrolu radikalizovaných republikánskych síl, ktoré okamžite spustili tvrdé protikatolícke represie. Kostoly, kláštory, vzdelávacie centrá a cirkevné archívy boli napadnuté a zrovnané so zemou; kňazi, rehoľníci a oddaní laici boli prenasledovaní a vraždení.

Bernardo Ruiz Cano bol pre revolučnú luzu jasným cieľom: katolík, novinár, karlista a verejne známy človek. V prvých septembrových týždňoch 1936 ho doma zatkli ľavicové milície. Existujú náznaky, že bol vypočúvaný a mučený za to, že sa odmietol vzdať svojich zásad. Podľa neskorších svedectiev odmietol podpísať vyhlásenie o odpadnutí od viery, pričom si neustále zachovával pokoj. Nakoniec ho 24. septembra 1936 spolu s ďalšími väzňami odviedli do priekopy na okraji Iznallozu (Granada), kde ho zastrelili.

To je len jeden zo státisícov príbehov umučených španielskych katolíkov počas občianskej vojny. O to ohavnejšie dnes vyznievajú opatrenia súčasnej probruselskej ľavicovo-liberálnej španielskej vlády, ktorá sa snaží falšovať históriu a vymazať akúkoľvek spomienku na beštialitu svojich pokrokových duchovných predkov. Likviduje sochy generála Franca, pamätné kríže z obdobia po roku 1939, šikanuje lokálnych politikov a jej najväčšou túžbou je likvidácia Údolia padlých, monumentálneho pamätníka na obete občianskej vojny s najväčším krížom na svete.

O týchto snahách sme už na portáli Christianitas.sk písali mnohokrát. Napríklad tu:

https://christianitas.sk/spanelsko-prestava-byt-katolicke/

https://christianitas.sk/spanielska-vlada-sa-rozhodla-odstranit-kriz-z-vrcholca-hory-z-environmentalnych-dovodov/

https://christianitas.sk/nebo-nad-spanielskom-vcera-a-dnes/

https://christianitas.sk/reholne-kongregacie-v-spanielsku-sa-ospravedlnuju-za-prevychovu-maloletych-prostitutok-v-case-vlady-generala-franca/

Kanonizáciou ďalšej várky katolíckych mučeníkov, ktorých zavraždili ideoví kolegovia súčasných progresívnych eurovládcov sa samozrejme boj nekončí. Naopak, prebieha ďalej a tlak nepriateľov stále stúpa. Tentokrát však už máme o 124 ďalších orodovníkov naviac. Môžeme bojovať lepšie.

Španielski mučeníci, orodujte za nás!

Branislav Michalka

Zdroj: PCH24, InfoVaticana, sprievodný obrazový materiál, zdroj – fickr.com; snímka obrazovky, youtube.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať