O Sv. písme

14. januára 2024   Cirkev

„Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie…“
(2Tim 3,16)

Boh chce, aby každý človek poznal pravé náboženstvo a bol spasený. Pán Boh sám osobne učil človeka pravdám náboženstva, sám mu oznámil vedomosti ohľadom spasenia. Keď sa časom ľudia veľmi rozmnožili, nemohol sa zhovárať s každým človekom osobitne, ale vyvolil si niektorých svätých mužov a týchto poveril, aby hlásali pravdy náboženstva. To boli takzvaní proroci. Napokon Svojho vlastného Syna, Ježiša Krista poslal na zem, ktorý po roky učil ľudí, tri roky hlásal svoje spásonosné Evanjelium. Po svojom Nanebovstúpení apoštolom prikázal, aby rozširovali Evanjelium.

Vieme, že niektorí z prorokov a apoštolov aj spísali istú časť, čo hlásali živým slovom, tieto pozbierané písma nazývame Svätým písmom, Bibliou, Božou knihou. My, kňazi, z tejto Božej knihy, z Písma svätého čerpáme svoje nedeľné a sviatočné kázne.

1. Zaiste poznáte zo Sv. písma udalosť o zázračnom rozmnožení oleja skrze proroka Eliáša.
Písmo sv. Starého zákona hovorí, že prorok Eliáš prišiel hladom a smädom umorený do mesta Sarepta. Pri bráne mesta zbierala istá chudobná vdova drevo na oheň. Eliáš ju prosil, aby mu priniesla trochu vody v nádobe, chcel si ňou uhasiť smäd. Žena ochotne splnila Eliášovu žiadosť. Ale žiadal aj kúsok chleba od nej, lebo v ten deň ešte nič nejedol. „Jaj, to ti už nemôžem dať,“ odvetila žena, „lebo nemám chleba, mám doma len za hrsť múky v geletke a zo dve kvapky oleja na dne krčaha, práve zbieram drevo, aby som šla a pripravila si to sebe a môjmu synovi, aby sme si to zjedli a potom zahynieme hladom, nezostane nám žiadna poživeň v dome.“ „Ja som muž Boží,“ povedal jej na to prorok Eliáš, „splň moju žiadosť, choď domov, najprv upeč z tej múky malý pecník chleba a prines mi ho, sebe a svojmu synovi spravíš potom.“ Chudobná vdova bola ochotná podeliť sa s prorokom aj s posledným kúskom chleba; odbehla domov, aby upiekla ten pecník chleba. Minula všetok olej a múku, ale hľa! S údivom pozerala, že sa múka z gelety nemíňa a z oleja v krčahu neubúda, nakŕmila proroka Eliáša, ale i jej dom bol zachránený pred hladom. (porov. 1Kr 17,10–16)

Keď ma vysvätili za kňaza, ako tá chudobná vdova, aj som so strachom skúsil, že mám naozaj veľmi málo múky – rozumu, a ešte menej oleja – vedomostí. Ako len budem kŕmiť chlebom slova Božieho veriacich tej farnosti, kde ma múdrosť môjho arcipastiera usadí. Rozmýšľal som rovnako, ako tá chudobná vdova: dokiaľ budem vládať, čo budem vedieť, dovtedy to budem ohlasovať; ostatné poručím na Pána Boha, nech robí so mnou, čo sa mu ľúbi. – Od tej doby uplynulo veľa času, kázal som niekoľko tisíckrát a s údivom nadobúdam skúsenosť, že len Písmo sv., Božiu knihu mi treba vziať do rúk, a už je pripravený na jeden deň chlieb Božieho slova. Áno, aj my kňazi máme istý, nikdy neubúdajúci krčah oleja, preto vieme neprestajne kázať, čo by sme aj sto rokov žili. A tento tajuplný neubúdajúci krčah je Písmo sv.

Z Písma svätého vyčítame na hlavu neverca výrok: Len blázon si vo svojom srdci hovorí: Boha niet (Ž 14,1). Uboleným srdciam úľavu, utrápeným dušiam útechu poskytujeme zo Sv. písma, ktoré takto hovorí: „Boh ich skúšal a zistil, že sú ho hodní“ (Múd 3,5). Cítiš bôľ nad smrťou otca, matky, detí? Poteš sa, Sv. písmo hovorí: „Dievča neumrelo, ale spí“ (Mt 9,24); lebo tí, ktorí v hrobe pod chladnou zemou práchnivejú, tí raz z mŕtvych vstanú, opäť sa s nimi uvidíš.

My kňazi odtiaľto, zo Sv. písma, berieme sviatočné a nedeľné náuky. Kto teda kňazovo slovo nepočúva, Božie slovo nepočúva. Preto povedal Ježiš svojim apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda.“ (Lk 10,16)

2. Kacíri a bludári vytýkajú katolíckej Cirkvi, že zakazuje svojim veriacim čítať Sv. písmo. Ale ba, že zakazuje! Avšak na žiaden prípad nedovoľuje, aby hocikto vysvetľoval Sv. písmo, lebo tak by vzniklo toľko Sv. písiem, koľko je hláv. Falošní proroci sfalšujú Sv. písmo. To urobil Martin Luther, ktorý preložil Sv. písmo do nemčiny, ale ho na viac ako tristo miestach sfalšoval. Keď sa teda tento učený kazateľ dopustil toľkých chýb, ako môže vziať do ruky túto Božiu knihu jednoduchý roľník, alebo nepoučený remeselník? Ako môže povedať, že rozumie Sv. písmu?

Počul som už aj ja takú pochabú reč: „Načo nám je chodiť na kázeň? Mám doma aj ja Sv. písmo, z ktorého číta náš kňaz časť Evanjelia, ktorú Cirkev na tú nedeľu stanovila. To si môžem aj ja sám doma pri teplej peci prečítať, aspoň nebudem mrznúť v chladnom kostole. Čo kňaz na vysvetlenie k tomu dokladá, na to ja nie som zvedavý, lebo to on už zo svojej hlavy pridáva.“

Takto hovorí len klamár, je to podvod, ktorým lenivý kresťan len svoju ľahostajnosť chce zakrývať. Veď ten kňaz nie podľa vlastnej ľubovôle vysvetľuje Evanjelium, ale v tom význame a zmysle, ako to raz Kristus Pán živým slovom vysvetľoval. Cirkev sv. klerikov celých päť rokov učí, ako majú vykladať Evanjelium a len keď si v seminári úplne osvojili Kristovu náuku, len vtedy ich vysvätí za kňazov. Pri vysviacke im biskup hovorí: „Choďte, učte!“ Teda Cirkev učí kňazov, Cirkev sa od apoštolov naučila Evanjelium, apoštoli však od samého Ježiša Krista počuli zjavenie Božie tak, ako to teraz kňazi ohlasujú. A aby sa Cirkev nikdy nezmýlila v ohlasovaní pravej viery, Kristus Pán jej dal Ducha Svätého za strážcu hovoriac: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20,21–22). Preto beda tomu, kto učenie Cirkvi svätej zavrhuje! Na takýchto opovážlivcov vyslovil Kristus tento prísny výrok: „Keby ani Cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.“ (Mt 18, 17)

3. Nestačí Sv. písmo prečítať, treba mu aj porozumieť. To chcel docieliť cirkevný zákon, ktorý požaduje, že do rúk veriacim len také Sv. písmo možno dať, ktoré je opatrené vysvetlivkami. No aj napriek týmto vysvetlivkám veriaci nerozumejú všetkému. Prečo? Lebo pred dvetisíc rokmi boli iné spôsoby reči, iné zmýšľanie, iné zvyky. Okrem toho Palestína je od nás veľmi vzdialená ázijská časť zeme, ktorej skalnatá pôda, pustatina a more poskytli Pánu Ježišovi príležitosť na také podobenstvá, ktorým my hneď neporozumieme, lebo tie kraje nepoznáme. Aj to máme vedieť, že Kristus Pán nechcel rozprávať povesti či bezvýznamné udalosti, ale chcel nám v podobenstvách predložiť nejakú náboženskú pravdu alebo mravný zákon. Ako príklad uvediem toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli.“ A druhé: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Mt 13,31; 33)

Nevzdelaný človek nikdy toto podobenstvo nerozlúšti, avšak ono má vznešený význam. Totižto Nebeské kráľovstvo Krista Pána tu na zemi je sv. Cirkev katolícka, ktorá je preto podobná horčičnému zrnu, lebo spočiatku aj Cirkev bola taká maličká, ako to horčičné zrnko, ale Kristova božská moc ju vypestovala na mohutný košatý strom, ktorý rozprestiera svoje ratolesti do celého sveta a pod seba priťahuje všetky národy zeme. Ten kvas však označuje učenie sv. Cirkvi, lebo ako od toho trochu kvasu skysne veľká zásoba múky, tak učenie sv. Cirkvi prerobí, napraví, posvätí duše mnohých ľudí.

Teraz už viete, čo je to za knihu, to Písmo sväté. Viete, že je to Božia kniha, lebo v nej nám Boh dáva na vedomie náboženské pravdy a mravné zákony. A aby túto knihu Božiu zlomyseľní ľudia nesfalšovali, Kristus Pán ju zveril kňazom, aby ju vysvetľovali. Preto musíte usilovne chodiť na kázne. Avšak aj vy ju môžete čítať, ale len také Sv. písmo smiete kupovať a čítať, ktoré je cirkevnou vrchnosťou odobrené a vysvetlivkami opatrené. Len Cirkev sv. vie, čo zjavil Pán Boh, lebo jej povedal Kristus Pán: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28,20)

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave, Ružomberok 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou do súčasnej slovenčiny.

PDF (formát pre tlač)