Nový výskum ukázal, že EÚ minula za desať rokov viac ako 220 miliónov eur z tzv. eurofondov (daní euroobčanov) na propagáciu a protežovanie LGBT

8. apríla 2025   Krátke správy

Slovensko má dlhodobé problémy s čerpaním eurofondov, pričom Brusel nemá žiadne problémy s odčerpávaním našich poplatkov do únie. Najnovšia štúdia univerzitnej organizácie Mathias Corvinus Collegium (MCC) s pobočkou v Bruseli ukazuje, že náš problém možno spočíva v tom, že si nevieme vypýtať príspevky na tie „správne“ veci.

Podľa najnovších informácií, ktoré boli publikované začiatkom apríla v šesťdesiat stranovej štúdii:

https://brussels.mcc.hu/uploads/default/0001/01/f9b6a2bcfaa5e08f3c7f7357ca69658caed0edaa.pdf

totiž Brusel ochotne pomíňal za posledných desať rokov viac ako 220 miliónov eur z eurofondov na propagáciu sexuálnej abnormálnosti a na živobytie rôznych dúhových aktivistov. Ak si k tomu pripočítame štedrú pomoc USAID, ktorú nedávno zarezal za veľkého kvikotu postihnutých Trump, tak nám vychádza, že byť takým LGBT aktivistom na plný úväzok nemusí byť na zahodenie.

Štúdia mapuje genézu postupného presadzovania „rodovej identity“, ktorá dnes zahŕňa guláš nespočetných pohlaví, všemožných úchyliek a identifikácií s čímkoľvek, od „ono“ až po tienidlo na lampu, cez „ochranu ženských práv“ a „ochranu práv homosexuálov“, čo boli pred tridsiatimi rokmi dve základné baranidlá, s ktorými začali európski sociálni inžinieri búšiť do „netolerantnej“ morálky. Samozrejme, bez finančnej podpory to nešlo.

A tak sa z peňazí európskych daňových poplatníkov financoval a financuje ich vlastná kultúrna, morálna a národná smrť.

Autorkou štúdie je britská sociologička Ashley Frawleyová a ide vôbec o prvý komplexný výskum toho, aká silná sieť mimovládnych organizácií, podporovaných z oficiálnych zdrojov EÚ, formovala tzv. rodovú politiku v EÚ. A to bez akéhokoľvek verejného dohľadu či diskusie. Tomu sa hovorí „otvorená spoločnosť“. Celá táto kolosálna dúhová dojná krava je podľa štúdie konzorciom rôznych politických mafií napojených na stranícke centrály liberálnych a progresívnych európskych strán, na európskych byrokratov a globálnych „filantropov“.

Postupnú infiltráciu európskeho kultúrneho priestoru rodovými témami a transsexuálnym aktivizmom zhodnotil dokonca aj feministický portál Feminist Post nasledovne:

„Napriek značnej finančnej podpore – 221 miliónov eur z fondov EÚ rozdaných bez väčšej publicity– sa lobistické skupiny roky vykresľovali ako úbohé obete v boji proti dobre financovanej a zlomyseľnej opozícii. EPF (Európske parlamentné fórum), sieť poslancov z celej Európy, ktorí pracujú na ochrane práv na sexuálne a reprodukčné zdravie, opakovane šírila predstavy, že „antigender“ hnutia sú financované tieňovými sieťami náboženských extrémistov v Rusku a Spojených štátoch. Správa skupiny z roku 2021 varovala, že „jednotlivci s väzbami na krajne pravicové a libertariánske prúdy v Spojených štátoch“ sa snažia „aktívne ovplyvňovať európske inštitúcie“. Tento príbeh zopakovala aj európska komisárka pre ľudské práva Dunja Mijatovićová, ktorá sa sťažovala, že „ultrakonzervatívne“ sily ohrozujú práva žien, a pritom jej kolegovia boli zaneprázdnení prijímaním zákonov, ktoré nútili ženy prijímať transidentifikovaných mužov do svojich priestorov, v súlade s požiadavkami nátlakových skupín ako ILGA.“

Medzi hlavných trans – príjemcov many padajúcej z dúhového rohu hojnosti patria:

Ilga Europe – európska sekcia Medzinárodnej asociácie LGBT – zapojená do projektov za 16 miliónov eur;

Ilga Worldwide – projekty za 64,95 milióna z eurofondov;

Iglyo – LGBT študentská organizácia – projekty za 6 miliónov eur;

Transgender Europe – projekty za 4,6 milióna eur;

EuroCentralAsian Lesbian*Community – projekty za 6,2 milióna eur;

Intersex International Europe – projekty za 1,2 milióna eur.

Ďalšie desiatky miliónov eur tečú do „výskumu“ vedeného trans-aktivistami a tzv. „odborníkmi na LGBT“ (nezabúdajte – veríme odborníkom!), európskym úradníkom špecializujúcim sa na LGBT, pričom nové „vedecké“ poznatky sa podľa Ashley Frawleyovej používajú ako obušok na národné štáty, aby zaviedli novú LGBT legislatívu. Napríklad také epicentrá odbornosti a vedy ako:

Challenging the gender binary – štúdie za 2,4 milióna eur;

MEN4DEM – štúdie za 3 milióny eur.

To sa to potom hneď lepšie vedecky báda a skúma. Ďalšou kapitolou je financovanie LGBT výskumu v oficiálnom akademickom prostredí:

G-VERSITY – 4,1 milióna eur;

GENDERATIONplus – 2,99 milióna eur;

BeyondGenderBinary – 2,44 milióna eur;

RESIST – Fostering Queer Feminist Intersectional Resistances – 2,37 milióna eur.

Skrátka, treba sa len porozhliadnuť, dobre sa zorientovať a hneď sa nejaké eurofondy nájdu. A možno aj pre faru s dúhovou zástavou, alebo citlivé sprevádzanie queer ľudí v cirkevnom prostredí.

Branislav Michalka

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, Feminist Post, Mathias Corvinus Collegium, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)