Nemecký katolícky portál kritizuje prvé sväté prijímanie: Spoveď deťom škodí, prijímanie je nezmyselný rituál!

18. apríla 2023   Krátke správy

Krásnu ukážku toho, ako si predstavujú pokrokoví katolíci ďalší vývoj v Cirkvi predstavuje najnovší príspevok na nemeckom katolíckom portáli Katholisch.de. V ňom sa spochybňuje prvé sväté prijímanie detí, ako prázdny rituál a zároveň ako nebezpečná vec z hľadiska vývoja detskej psychológie. Témy sa chytila pokroková katolícka teologička Catherine Goldingerová.

V článku je tiež citovaný ako relevantný odborník psychiater Harald Dressing, ktorý nepovažuje spoveď detí z hľadiska vývinovej psychológie za vhodný formát. Podľa Dressinga deti vo veku okolo 9 rokov nedokážu ani pochopiť témy viny a hriechu! Takže celá doterajšia cirkevná prax bola zrejme zlá, keďže sa doposiaľ v Cirkvi považovalo za zrejmé, že dieťa je schopné rozlišovať hriech od 5. – 6. roku života.

V skutočnosti ide pri Dressingovom tvrdení o priehľadný pokus preniesť v spoločnosti prebiehajúcu deštrukciu rodičovskej autority a vymáhania poslušnosti od dieťaťa na základe jeho sformovaného svedomia a schopnosti rozlišovať dobro od zla (deštrukciu pretláčanú liberálnou a modernou „vedou“), aj do Cirkvi a jej pastorácie.

Toto ostentatívne oháňanie sa „odborníkmi“ (podobne ako pri vakcinácii proti covidu), psychologizovanie a sociologizovanie teológie aj cirkevnej praxe, je typickou metódou progresivistických cirkevných kruhov aj na Slovensku. Má vzbudiť dojem kontrastu medzi tmárskou zaostalosťou doterajšej cirkevnej praxe a modernými „vedeckými“ metódami. Výsledkom je rezignácia na disciplínu a zodpovednosť u detí, zrejme s výhľadom na „pokrokové“ obmedzenie detskej spovede a svätého prijímania. Podľa Dressinga spoveď tiež slúži na manipuláciu detí zo strany úchylných kňazov.

Teologičke Goldingerovej sa zdá byť nevhodné aj podávanie svätého prijímania, deťom vo veku 9 rokov. Podľa nej dieťa nevníma prijímanie v náboženskej rovine, ale ako „oslavu dospievania“. Ako príklad uvádza vlastné pocity v detstve, keď sa na prvom sv. prijímaní tešila z nových lakovaných a vŕzgajúcich topánok. Božou prítomnosťou v hostii sa údajne vôbec nezaoberala.

Oceňuje však, s pravou ľavicovou pedantnosťou, svoje vtedajšie sv. prijímanie ako „sviatok spolupatričnosti“ a „náboženskej socializácie“, čiže presne v duchu modernistickej teológie nie ako mystické spojenie jednotlivca a Boha prostredníctvom Cirkvi, ale ako budovanie spoločenstva. Podľa Goldingerovej však dnes už absentuje aj táto rovina:

„Dnes pre veľkú väčšinu detí prvé sväté prijímanie neznamená, že sa konečne budú môcť zúčastniť rituálu budovania komunity, ktorý dovtedy každý týždeň ako diváci dodržiavali. Znamená to skôr robiť niečo, čo málokto z „veľkých“ pravidelne robí. Prvé sväté prijímanie je pre ne teda len dočasné ponorenie sa do zvláštneho sveta alebo jednorazová udalosť. V deviatich rokoch je pre ne reflexívne skúmanie skutočnej prítomnosti Božej dnes určite rovnako nemožné ako pre mňa.“

Tu máme pred očami druhú fázu deštrukcie: najprv sa zničí priorita individuálneho vzťahu medzi jednotlivcom a Božím Telom tým, že sa prízvukuje „spoločenstvo“ a „budovanie komunity“. Následne už „veľkí“ ani nechodia na prijímanie, a preto sa vytráca zmysel prijímania aj ako „spoločného znaku komunity“, ergo deti ani netreba k prijímaniu pripúšťať. Následne sa Goldingerová pýta, odpovedá a načrtáva „východisko“:

„Čo zostáva? A ako možno ešte stále prežívať Božiu prítomnosť? Sústredenie sa na komunitu (communio) na jednej strane a oslavovanie prelomových situácií v živote človeka na strane druhej, dáva zmysel. Každé dieťa dokáže pochopiť tieto významové roviny – na rozdiel od skutočnej prítomnosti Krista v chlebe a víne. (!) Dnešná katechéza prvého svätého prijímania sa preto musí zamerať na rozvíjanie nových rituálov spolu s deťmi a rodinami, ktoré poznáte, ktoré umožňujú zažiť spoločenstvo na festivaloch, v jedení a pití, v špeciálnom oblečení, pri smiechu a tanci. To je ťažké v tradičnom prostredí Cirkvi, vo veľkých farnostiach a priamo uprostred už plne naplánovaného rodinného kalendára. Ale myslím si, že to stojí za to.“

A na záver Goldingerová, pridávajúc sa k psychiatrovi Dressingovi, dodáva aj svoje šokujúce (pre katolíkov) zistenie:

„Podobne ako spoveď detí, aj slávenie prvého svätého prijímania v školskom veku sa stáva nezmyselným rituálom.“

Vidíme tu ako na dlani genézu celej deštrukcie transcendentného vzťahu človeka k Bohu. V šialených predstavách modernistických teológov je kresťanstvo už len nástroj socializácie. V tej už sú spoveď, prijímanie, úcta a vzťah človeka k Božiemu Telu na prekážku. Výsledkom je desakralizácia kresťanstva a jeho poníženie na jednu z ideológií v panteóne slobodomurárskeho synkretizmu. Chcú po tejto ceste (synodálnej) kráčať aj slovenskí katolíci?

BM

Zdroj: Katholisch.de, ilustračný obrázok, zdroj – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)