Nemecko: V prvom kostole sa budú už v decembri 2023 vykonávať pohrebné obrady za mŕtvych zvieracích domácich miláčikov

24. novembra 2023   Krátke správy

Liberáli a modernisti v Cirkvi radostne pokračujú v šírení ideí, ktoré Jaroslav Hašek označuje termínom „vrodený kreténizmus“. Keďže pre mnohých liberálnych a modernistických kresťanov sú dnes domáce zvieratá plnohodnotnými členmi rodiny, tak požadujú, aby sa mohli s kadáverom dôstojne, po kresťansky rozlúčiť.

Podnetné sú slová Ellen Weimannovej, ktorá doslovne uviedla: „Smrť bola náhla a nečakaná. Atlas, sedemročný policajný pes, ktorého psovodom bol môj manžel sa jedného rána nezobudil a odišiel do zvieracieho neba. Ešte deň predtým bol môj manžel s Atlasom, ktorý vyhľadáva drogy na akcii a nikomu z nás ani len nenapadlo, že Atlas tu už o pár hodín nebude medzi nami. Spolu s manželom a manželovými kolegami z práce sme sa rozhodli dôstojne sa rozlúčiť so psom, s ktorým sme prežili tak veľa krásneho…“

Tolerantný Ernst Weimann už niekoľko rokov pracuje ako hrobár domácich zvierat. Dôstojne pochováva domácich miláčikov na rôznych súkromných pozemkoch, pričom uvádza, že pohreby zvierat nie sú vôbec lacné. Ľudia chcú, aby bolo o zvieracieho člena rodiny postarané skutočne so všetkou dôstojnosťou a financií na to vynaložených im vôbec nie je ľúto. Honosné rakvičky z drahého dreva, kremácia, hrobové miesto, náhrobné kamene stoja vysoký finančný obnos. Ľudia, ktorým uhynul zvierací člen rodiny, sa s ním chcú naozaj dôstojne rozlúčiť. Preto aj Ernst Weimann ocenil, keď sa v Pfefingen-Albstadte v Bádensku-Württembersku dal do prevádzky pre pochovávanie zvieracích členov rodiny bývalý kostol sv. Pavla, ktorý patril evanjelickej metodistickej komunite. Protestantská sekta už nemala veľa členov, veriaci so svojimi zvieracími členmi rodiny sú preto v komunite vrelo vítaní.

Bývalý kostol sv. Pavla sa tak už decembri 2023 stane miestom prvej dôstojnej smútočnej rozlúčky pozostalých s uhynutými zvieracími členmi rodiny v Nemecku. Už dnes je vypracovaná podoba smútočného obradu a ktovie, možno sa v blízkej budúcnosti dočkáme aj krstu a sobášov domácich miláčikov, pretože degenerácia v spoločnosti sa priam nekontrolovateľne šíri. V nemecky hovoriacich krajinách žije približne 36 miliónov zvieracích miláčikov, v porovnaní s rokom 2007 sa ich počet zvýšil o takmer 12 miliónov. Medzi Nemkami sú nesmierne obľúbené mačky (každá Nemka s mačkou má nespochybniteľné právo cítiť sa ako egyptská Kleopatra), a takmer 13 miliónov Nemcov má psa. Ročne uhynú a následne sa odoberú do zvieracieho nebíčka približne 2 milióny zvieracích rodinných príslušníkov.

Na margo zvieracieho nebíčka –, keď môže v povedomí rôznych kresťanských tolerantných liberálov a modernistov existovať muzikantské nebíčko, herecké nebíčko, futbalové nebíčko – môže, úplne logicky, existovať aj zvieracie nebíčko. Do zvieracieho nebíčka sa určite dostala kosatka Willy, austrálska kengura Skippy, americký delfínik Flipper, Daktariho šimpanzia samička Džudy a pod. Určite sa tam však nedostala sovietska komunistická psia kozmonautka Lajka, ktorá bola vysoko pravdepodobne ateistka a do zvieracieho nebíčka sa nemohol dostať ani vlčiak Šarik, ktorý je spoločne so 4 tankistami symbolom sovietskeho a ruského zvráteného teroru. Navyše, Lajka a ani Šarik dodnes neodsúdili politiku ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Bohaté skúsenosti so zvieratkami má aj Rainer Hagencord, katolícky kňaz, teológ a zoológ, ktorý vedie Inštitút teologickej zoológie v Münsteri. Úzko spolupracuje aj s vyššie spomínaným Ernstom Weinmannom, pochádzajúcim z protestantského prostredia, takže ich vzťah je zároveň dojemným príkladom neustále sa rozširujúceho ekumenického povedomia v nemeckej populácii. Kňaz Rainer Hagencord uvádza: „Dnes sú zvieratá pre mnohých ľudí členmi rodiny, zohrávajú v živote ľudí dôležitú úlohu a tak by sa nemali len tak jednoducho po smrti zlikvidovať. Treba sa s nimi rozlúčiť s pietou. Zvierací hrobári a správcovia cintorínov sa starajú o kytice, básne, hudbu pri smútočnom obrade, ľudia sami prichádzajú s napísanými rozlúčkovými prejavmi. Ľudia húfne navštevujú zvieracie cintoríny, kde sú ich miláčikovia pochovaní – či už v kostrových hroboch, alebo urnách.“

„Kresťanské cirkvi sa v súčasnosti vyhýbajú vykonávaniu náboženských pohrebov zvierat, hoci neexistujú proti takýmto obradom žiadne doktrinálne vyhlásenia. Keď v roku 2011 protestantský pastor Jens Feld presadzoval kresťanské pohreby v zvierat, proti boli aj katolícki a aj protestantskí biskupi. Veriaci sa však k náboženským obradom pri pochovávaní zvierat stavajú pozitívne,“ hovorí aj ďalší zvierací teológ Michael Rosemberg, profesor morálnej teológie na Súkromnej katolíckej univerzite v Linzi.

Katolícka Cirkev učí, že hoci zvieratá majú svoju dôstojnosť a ich smrť spôsobuje ľuďom smútok, nie sú to ľudské osoby. Katechizmus katolíckej Cirkvi o zvieratách hovorí:

371 Muž a žena sú stvorení spolu (1605) a Boh chce, aby boli jeden pre druhého. Božie slovo nám to dáva pochopiť na rôznych miestach posvätného textu. „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná,“ (Gn 2,18). Ani jedno zviera nemôže byť takýmto „spoločníkom“ človeka. Žena, ktorú Boh „utvára“ z rebra vyňatého z muža a ktorú k nemu privádza, vyvoláva v mužovi výkrik údivu, zvolanie lásky a spoločenstva: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa!“ (Gn 2,23). Muž objavuje ženu ako druhé „ja“ s rovnakou ľudskou prirodzenosťou.

2145 Siedme prikázanie vyžaduje rešpektovanie (226, 358) neporušiteľnosti stvorenstva. Zvieratá, ako aj rastliny a neživé bytosti sú určené na spoločné dobro minulého, terajšieho i budúceho ľudstva. Využívanie nerastných, rastlinných a živočíšnych zdrojov sveta nemožno oddeľovať od rešpektovania morálnych požiadaviek. Vláda nad neživými a nad inými živými bytosťami, ktorú dal Stvoriteľ človekovi, nie je absolútna; (373) je vymedzená starostlivosťou o kvalitu života blížneho, vrátane budúcich generácií; vyžaduje posvätnú úctu k neporušiteľnosti stvorenstva. (378)

2416 Zvieratá sú Božie tvory. Boh ich zahŕňa svojou prozreteľnou starostlivosťou. Už svojím jestvovaním ho velebia a oslavujú. Aj ľudia majú byť k nim láskaví. (344) Je vhodné si pripomenúť, s akou ohľaduplnosťou zaobchádzali so zvieratami svätí, ako svätý František z Assisi alebo svätý Filip Neri.

2417 Boh zveril zvieratá do správy tomu, ktorého stvoril na svoj obraz. Je teda oprávnené používať zvieratá na pokrm a zhotovovanie šatstva. Možno ich udomácniť, aby pomáhali človekovi pri jeho prácach a v jeho voľnom čase. Lekárske a vedecké pokusy na zvieratách sú morálne prijateľné, ak zostávajú v rozumných medziach a prispievajú k liečeniu ľudí alebo k záchrane ľudských životov. (2234)

2418 Protirečí ľudskej dôstojnosti zvieratá zbytočne trápiť a márniť ich životy. Rovnako je nedôstojné utrácať na ne sumy peňazí, ktoré by mali prednostne zmierňovať ľudskú biedu. (2234) Zvieratá možno mať rád, ale nemá sa na ne zameriavať láska, ktorá patrí len ľuďom.

2456 Nadvládu, ktorú Stvoriteľ dal človekovi nad nerastnými, rastlinnými a živočíšnymi zdrojmi sveta, nemožno oddeľovať od rešpektovania morálnych záväzkov, vrátane záväzkov voči budúcim generáciám.

2457 Zvieratá sú zverené do správy človeka, ktorý má byť k nim láskavý. Môžu slúžiť na oprávnené uspokojovanie potrieb človeka.

Hoci zvieratá majú dôstojnosť a ich smrť spôsobuje smútok v ľuďoch, neznamená to, že je potrebné konať pastoráciu zvierat alebo cirkevné obrady. Pohreb sa zameriava na ľudskú bytosť ako osobu a zvieratá nie sú osoby, „pretože nemôžu konať a rozhodovať sa samostatne a slobodne, konajú pudovo“.

„Za posledných 20 rokov však došlo k zmene vedomia spoločnosti,“ hovorí zvierací teológ Hagencord. „Je len logické, že by sa teraz mal otvoriť kostol s dôstojnými obradmi určenými pre pochovávanie zvierat. Proces smútenia a rozlúčky si vyžaduje aktuálne rituály. Ľudia sa totiž chcú s úctou rozlúčiť so svojimi zvieracími rodinnými príslušníkmi.“

Podľa cynikov je zrejmé, že tak ako sa medzi prívržencami todos Cirkvi presadzuje sodomistická či transgenderová agenda, uvažuje sa o ženách – „kňahyňách“, pravdepodobne skoro dozreje čas, kedy sa budú vykonávať v todos Cirkvi aj pohrebné obrady pre zvieratá. Samozrejme, len s láskou a v dobrom.

A keď je symbolom Kristovej lásky v kresťanskej ikonografii napríklad pelikán, ktorý si vytrháva mäso zo svojej hrude, aby nasýtil svoje mláďatá, môže sa stať vhodným symbolom modernistickej todos Cirkvi oslík. Určite však nie ten oslík, ktorý na Kvetnú nedeľu priviedol Krista do Jeruzalema. Môže to však pokojne byť iný nasprostastý oslík, podobný tomu, akého majú v embléme americkí demokrati.

BK

Zdroj: Kathnet, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – youtube.com, wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)