Nemecké voľby: Etnické zloženie súčasného Nemecka a totálna propagandistická mašinéria ako kľúč k trvalému víťazstvu protinárodných strán

Branislav Michalka
25. februára 2025   Politika   Komentár

Na skutočnosť, že mapa regiónov, v ktorých zvíťazila nemecká národno-konzervatívna strana AfD počas nedeľných volieb, sa dokonale kryje s mapou bývalej Nemeckej demokratickej republiky, čiže bývalého „východného Nemecka“, už upozornili mnohí. Nikto si však nechce poškodiť reputáciu tým, žeby explicitne skonštatoval, čo je toho skutočnou príčinou.

Populárne tézy o reliktoch komunistického zmýšľania vo východnom Nemecku môžeme pokojne odložiť do ideového múzea. Rozdiely v tom, ako volia východní a západní Nemci, nemajú pôvod v skutočnosti, že východní počúvali v škole komunistickú rétoriku a západní nie. Vo východoeurópskych krajinách, ktoré boli celé pod kuratelou marxizmu-leninizmu, sú tiež priepastné volebné rozdiely, napríklad na Slovensku medzi Bratislavským krajom a stredným Slovenskom, napriek tomu, že všetci občania spoločne navštevovali komunistické školy, teda nielen tí mimo Bratislavského kraja, a chodili spolu do prvomájových sprievodov.

Faktory, ktoré ovplyvnili víťazstvo AfD vo východnom Nemecku sú dva: ešte stále relatívne veľká etnická homogenita obyvateľstva (čiže, sú tam etnickí Nemci a nie Nemci len podľa dokladov) a oneskorený (až od roku 1990), čiže menej účinný vplyv liberálno-demokratickej propagandy. Rozdiel medzi tvrdením o reliktoch komunistického zmýšľania a tvrdením o dlhodobej absencii liberálno-demokratickej propagandy sa môže zdať na prvý pohľad ako to isté, len povedané inými slovami. V skutočnosti však ide o zásadný rozdiel medzi realitou a fikciou vo vnímaní.

To, žeby mali obyvatelia strednej Európy nejaké „komunistické zmýšľanie“ v striktnom slova zmysle, bola fikcia už v roku 1945, keď sa v tomto priestore etablovali marxistické režimy ako spätný mocenský import bývalého ideového exportu z Európy do Ruska, a v roku 1990 to už bola fikcia dokonalá. Pod škrupinou sekulárneho náboženstva marxizmu, bežným obyvateľstvom nevyznávaného, totiž zostali zakonzervované reziduá starých poriadkov a zmýšľania.

Marxistická škrupina po svojom odpadnutí ukázala svetu niečo, čo už malo byť podľa plánov západných aj východných internacionalistov definitívne pochované: stredná Európa sa tu zjavila ako územie, ktoré bolo oproti západnej Európe, Severnej aj Južnej Amerike, ale aj oproti krajinám bývalého Sovietskeho zväzu, relatívne etnicky homogénne. Navyše: popri relatívne vysokej etnickej homogenite, vykazovalo obyvateľstvo sklony k intuitívne konzervatívnemu (čiže skutočne konzervatívnemu) zmýšľaniu, na rozdiel od propagandou pretláčaného, akademicky konzervatívneho, čiže zle maskovaného liberálneho zmýšľania.

Oneskorený príchod liberálnej propagandy do strednej Európy spôsobil, že v rámci regiónov jednotlivých štátov síce vidíme rozdiely medzi liberálnou metropolou a „zaostalým“ vidiekom, avšak aj ten najväčší liberál a neomarxista na Slovensku alebo v Maďarsku je len slabým odtieňom svojho západného vzoru. Etnicky sú totiž stredoeurópske národy ešte stále relatívne homogénne a teda napriek ideovým rozdielom spája obyvateľstvo množstvo väzieb, ktoré už napríklad medzi nemeckými voličmi absentujú. Tento efekt absencie etnických väzieb, je však vo východnom Nemecku menší ako v západnom.

Etnická homogenita stredoeurópskych národov dodnes spôsobuje nemalú zlosť európskych aj amerických neomarxistov, liberálov a ľavicových aktivistov všetkých odtieňov, ktorí odviedli na Západe slušný kus práce na veľkej etnickej výmene obyvateľstva, ako ju svojho času predikoval Coudenhove-Kalergi. V strednej Európe však pred ich očami neustále vyskakuje ako čert z papierovej krabičky starý svet, ktorý chcú definitívne pochovať.

Tento zásadný rozdiel medzi východnou a západnou Európou rozčuľoval liberálov natoľko, že sme mohli počas posledných 30 rokov bežne naraziť na články v pokrokovej tlači, ktoré publikovali rozhorčení západní liberáli po návšteve Poľska, Česka či Slovenska a v ktorých si sťažovali na svoje depresie z toho, že všade, kam prídu (obchody, vlaky, metro), narážajú len na belochov, ktorí nerozumejú po anglicky. Jedna takto angažovaná súdružka porovnávala vo svojom texte tieto fádne, homogénne mestá s etnickou pestrosťou západných miest a oznámila, že bola nesmierne frustrovaná.

Schéma etnicko-ideovej reality spôsobila to, že strana AfD vyhrala vo východnom Nemecku, ale na druhej strane spôsobuje aj to, že nikdy nemôže vyhrať na celoštátnej úrovni a poraziť dobre namazanú mašinériu liberálno-demokratickej propagandy.

Prvým a zásadným predpokladom, ktorý znemožňuje v rámci celého Nemecka nejaké masívnejšie víťazstvo národno-konzervatívnej strany je skutočnosť, že ešte aj podľa oficiálnych štatistík tvoria etnickí Nemci v Nemecku už len 71,3 % obyvateľov z celkového počtu 83 456 045 (2023) obyvateľov. Čiže je ich reálne menej ako 60 miliónov.

https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Germany

Lenže aj tieto oficiálne údaje majú zrejme jeden háčik: ako Nemec je v nich počítaný každý, kto má nemecké občianstvo a za Nemca sa považuje, čiže do tlačiva sčítania ľudu napíše, že je Nemec. To však neznamená, že nutne musí byť aj etnickým Nemcom.

Následky sú zrejmé a logické: Nemec, ktorý je napríklad tureckého pôvodu alebo priamo Turek a považujúci sa za občianskeho Nemca, je síce lojálny k štátu, ako svoju živiteľovi a ochrancovi, je dokonca ochotný sa považovať za Nemca v občianskom zmysle slova, avšak rozhodne nemusí byť lojálny k nemeckému národu, ako špecifickému etniku. Vo svojom myslení neustále zohľadňuje aj prospech svojich vzdialených príbuzných, či etnických rodákov, pre ktorých by bolo víťazstvo národno-konzervatívnych síl potenciálnym nebezpečenstvom a ktorí sa k svojej etnicite, na rozdiel od neho, otvorene hlásia.

Pokiaľ budeme milosrdní, strelíme naslepo a odrátame od oficiálnych 71,3 % takých 10 % ako týchto občianskych, čiže dokladových alebo neetnických Nemcov, ktorých gastarbeiterská genéza sa začala už v 50. rokoch 20. storočia, zostane nám len 61,3 % obyvateľov – etnických Nemcov.

Keď k tomu pripočítame skutočne všadeprítomnú propagandu, tiahnúcu sa od škôlky, cez zamestnanie, Cirkev, a teda až po hrob, propagandy, ktorá vychovala celé generácie Nemcov v permanentnom pocite viny za niečo, na čom nemohli mať podiel ani v tej najbujnejšej fantázii, keďže v čase vlády národného socializmu o ich budúcej existencii vedel skutočne len Boh Všemohúci, tak dostaneme druhú trvalú základňu pre celoštátny neúspech národno-konzervatívnych snáh.

Značný počet Nemcov v západnej časti krajiny má totiž pocit, že pokiaľ čo i len pomyslia na niečo také ako etnický nemecký národ, dopúšťajú sa svätokrádeže. V prípade nemeckých katolíkov, ktorých miestna cirkev mustruje dokonale v štýle ľavicových mimovládok, to platí doslova. Tento tlak spôsobuje, že zo 61, 3 % etnických Nemcov, sa napriek stavu zúfalstva a národného ohrozenia odváži voliť AfD približne 20 % voličov. 80% nemeckých voličov má teda úplne iné ideové priority a dobrá tretina z nich aj iné etnické priority.

Niet teda vlastne s kým uskutočniť národno-konzervatívne idey, ani etnicky, ani mentálne. Etnickí Nemci sa v Nemecku zrejme blížia k počtu 50 miliónov a sú plní strachu z toho byť Nemcami. Majú navyše slabú natalitu a vrchol frašky: samotná volebná líderka AfD je lesba, žijúca s migrantkou a adoptovaným dieťaťom! Čo vlastne reprezentuje? Liberálno-demokratické a etnicky pestré Nemecko!

Jedinou šancou pre etnických Nemcov, ako by mohli uskutočniť reštauračné, národno-konzervatívne idey, je odtrhnutie východného Nemecka od západného. To je však niečo, za danej mocenskej konštelácie, krajne nereálne. Okupačné armády víťazov sú stále v Nemecku, osemdesiat rokov po vojne, Nemci ako národ vymierajú a zvyšný etnický mišmaš je dokonale uzrozumený s nastaveným smerovaním.

Strana AfD môže vo voľbách získať aj 30 %, pokiaľ budú imigrantskí obohacovači vraždiť s takým nasadením ako doteraz a pokiaľ to médiá nebudú retušovať, ako to bolo dovtedy, kým Trump s Muskom neuznali za vhodné trochu v Nemecku popustiť médiám uzdu. Preto nastala odrazu taká každodenná kumulácia Jóbových zvestí, ktoré v skutočnosti zahlcujú nemecké mestá už minimálne 10, ale pravdepodobnejšie aj 20 rokov.

AfD môže získať aj 35 %. Stále jej to nebude nič platné. Každý ďalší rok hrá do kariet tým silám, ktoré si neželajú Nemecko ako národný štát. A pokiaľ pôjde vývoj v Európe s natalitou, imigráciou a propagandou tak ako doteraz, potom bude osud Nemecka osudom aj všetkých ostatných európskych národov.

PDF (formát pre tlač)