Naša Cirkev je katolícka

26. októbra 2025   Cirkev

„Vzdávam vďaky svojmu Bohu skrze Ježiša Krista za vás všetkých, pretože sa vaša viera zvestuje po celom svete.“
(Rim 1,8)

Boh stvoril Nebo a Zem. V Nebi osobne panuje, na zemi človeka postavil za pána všetkému stvoreniu. V Raji mu pripravil príbytok. Na tomto rozkošnom mieste Adam a Eva blažene žili, kým sa nepoddali diablovi a odtrhli sa od Boha. Našich hriešnych prarodičov Pán vyhnal z miesta blaženosti, lež ako kajúcich hriešnikov ich potešil, prisľúbil im, že z ich potomkov sa narodí Vykupiteľ, ktorý zničí diablovu moc, svojou krvou načisto zmyje ich dušu, svojou smrťou zotrie ich hriechy. Lež z pokuty len o štyritisíc rokov splnil Boh tento svoj sľub, aby na seba ponechaný človek uznal, že bez Boha nemôže byť šťastlivým. Po uplynutí štyroch tisíc rokov prišiel na zem Boh Vykupiteľ, Ježiš Kristus, do jednej rodiny zhromaždil ľudí a túto veľkú rodinu ľudí pomenoval Cirkvou. Kto by toto popieral, musel by popierať narodenie Ježiša, narodenie Ježiša však verí celý svet, verí, pretože o tom svedčia evanjeliá a tie isté evanjeliá dokazujú i založenie Cirkvi. Preto sa modlíme každodenne: „Verím v svätú cirkev všeobecnú.“

Prečo menujem Cirkev Kristovu všeobecnou, tzn. po grécky povedané: katolíckou? To vám chcem dnes niekoľkými slovami vysvetliť. Počúvajte.

1. Cirkev naša je katolícka, všeobecná, pretože ňou vždycky bola. Od času krvavej obety Ježiša na Golgote uplynulo už tisíc deväťsto rokov; behom týchto tisíc deväťsto rokov nech mi hocikto pomenuje taký čas, v ktorom by naša Cirkev jestvovala, pominula alebo sa zmenila. Iďme späť od terajšieho pápeža N. až po sv. Petra: od prebiehajúceho roka až po dobu apoštolov: či nájdeme v jestvovaní Cirkvi pretrhnutie?

Nikdy! Keď sa rozhliadneme po svete, skoro toľko cirkví nájdeme, ktoré sa nazývajú kresťanskými, koľko je krajín. Je ruská, anglická, luteránska, kalvínska, unitárska cirkev. Každá z týchto mnohých cirkví iného a iného vyznáva za svojho pôvodcu a zakladateľa. Jedine v katolíckej Cirkvi nevedia povedať, že ktorý pápež alebo biskup či mních ju založil. Nedokážu to povedať, pretože zakladateľom našej Cirkvi je sám Ježiš Kristus. Hneď na začiatku ju chceli udusiť zaťatí židia, stovky rokov ju prenasledovali zadubení pohania; ešte i v samom jej lone sa našli zradcovia, ktorí šírili kacírstva: vôbec všetci si za cieľ vytýčili zničiť našu svätú Cirkev. Lež čo sa stalo? Nepriatelia našej Cirkvi zahynuli, pominuli sa, svätá Cirkev však podnes slávne stojí a trvať bude až do konca sveta, pretože Ježiš je s ňou.

Preto nazývame našu Cirkev katolíckou, všeobecnou, čo toľko znamená, že vždycky bola.

2. Naša Cirkev je katolícka, všeobecná, tzn. ju všade možno nájsť. Niet na šírom svete takej krajiny, ostrova, mesta, niet takého národa, kde by sa nenachádzali údy našej Cirkvi, podľa rozkazu Pána Ježiša sa ohlasuje evanjelium všetkému ľudskému stvoreniu sveta.

Náš Pán Kristus začal v tridsiatom roku svojho veku učiť, ohlasoval pravú vieru, prednášal prikázania Božie, založil sedem sviatostí, vyvolil si dvanásť mužov, ktorých menoval apoštolmi, že keď jeho už nebude na zemi, oni nech učia národy pravej viere, nech ohlasujú zákon Boží, vyslúžia ľuďom sviatosti. Pri svojom Nanebovstúpení ešte raz im prísne naložil túto povinnosť, až napokon toto boli Jeho posledné slová: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16,15).

Tieto úpenlivé slová Ježiša Krista natoľko pohli srdcia apoštolov, že oni oduševnení povstávali z kľačania, zotreli si z očí slzy žiaľneho lúčenia, k svätej prísahe pozdvihli svoje ruky a učinili sľub, že ak to bude potrebné, i za cenu svojho života sú pripravení ohlasovať evanjelium. Rozišli sa po celom svete: Peter v Ríme, Jakub v Španielsku, Matúš v Etiópii, Tomáš v Indii, Bartolomej v Arménii a ostatní apoštoli inde a inde kázali, v krátkom čase i na krajných hraniciach vtedy známeho sveta ohlasovali evanjelium.

Ešte i dnes plnia nástupcovia apoštolov rozkaz Krista Pána: v piesčitých pustatinách vyhľadajú murínov, v strašných húštinách pralesov bývajúcich Indiánov; v nebezpečenstve života idú do Číny, k tým žltým ľudom, ktorí sa diablovi klaňajú. Dobre vedia títo misionári, že nezvyklé podnebie alebo ľudožrúti ich zahubia, lež láska ku Kristovi, spasenie nesmrteľných duší ich činia neohrozenými. Potom a krvou rozširujú Cirkev Kristovu. Už na viac ako 250 miliónov narástol počet katolíkov. Bez prestania, bez odpočinku jednostaj sa šíri Cirkev katolícka, vždy viac sa blíži predpoveď Pána Ježiša: „A bude jeden ovčinec a jeden pastier“. Hľa, preto nazývame našu Cirkev katolíckou čiže všeobecnou, pretože všade má veriacich.

Spoluúčinkujte i vy, drahí kresťania, aby sa naša Cirkev katolícka verne svojmu názvu šírila a vzmáhala sa v národe každej krajiny. Modlite sa za obrátenie pohanov a kacírov. Zvlášť vaše dobré mravy nech sú lákavým príkladom, ktorý má privábiť do Cirkvi Ježišovej všetky národy zeme. Odmenu svojej horlivosti obdržíte v kráľovstve nebeskom. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, I. zväzok – O viere, ktorú napísal Jozef Baráczius, dekan-farár v Szendrö, dnešné Maďarsko, do slovenčiny preložil slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1921; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

PDF (formát pre tlač)