Liberálny katolícky denník La Croix: Pápežove obmedzenia tradičnej omše, vedú k rastúcemu záujmu o ňu medzi mladými ľuďmi

15. júla 2024   Krátke správy

Ako už pred nedávnom skonštatoval aj kardinál Raymond Leo Burke, účinok motu proprio Traditionis custodes, ktoré obmedzuje slúženie tradičnej omše sa dostavil, avšak opačný, než očakávali jeho autori. Namiesto pokrokového uvedomenia si „faktu“, že tradičná omša „rozdeľuje“ a je útočiskom rôznych pochybných živlov, ktoré pápež tituluje termínmi ako „rigidní“, alebo dokonca „samovražední“ či „hlúpi“, sa mladí ľudia v Cirkvi začínajú o tradičnú svätú omšu zaujímať ešte viac.

Nie je to dojem, alebo túžobné želanie zaslepených fanúšikov starej liturgie. S týmto zistením prišiel francúzsky katolícky a veľmi progresívny denník (jediný katolícky vo Francúzsku) – La Croix. To, že sa v denníku objavili hneď dva články, jeden od Christopha Dickèsa a druhý od Jeana Bernarda, na tému nezastaviteľnosti tradičnej omše, komentoval známy vatikanista Edward Pentin nasledovne:

„Je pozoruhodné, že články Dickèsa a Bernarda boli publikované v La Croix, jedinom katolíckom denníku vydávanom vo Francúzsku a známom svojimi liberálnymi postojmi a blízkosťou k postojom pápeža Františka.“

Z toho môžeme usudzovať, že reakcia mládeže na motu proprio Traditionis custodes je v očiach pokrokových katolíkov taká neočakávaná, pričom zrejme hranica, za ktorou sa už neoplatí kauzu ututlať bola prekročená, že je nutné sa k tejto reakcii vyjadriť.

Katolícky historik Christoph Dickès si v La Croix spomína na video, ktoré skupina mladých Francúzov zverejnila krátko po tom, ako bolo v roku 2021 publikované Traditionis Custodes. Dávajú v ňom najavo, že ich láska k tradičnej omši nemá žiadne ideologické pozadie. Nejde o zlých, staromódnych veriacich či dokonca separatistov, ale skôr o veriacich, ktorí milujú starú omšu pre jej transcendenciu, zameranie sa na Boha a orientáciu ad orientem. Na pápeža Františka sa vtedy obrátili s vetou: „Sme vaše ovečky“ a prosili jeho aj vatikánske vedenie, aby starú omšu neobmedzovali.

Rím prosby tohto druhu zamietol, pokračuje Dickès. Čo viac, kardinál Arthur Roche, prefekt Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, dal pápežovi podpísať text, ktorý znížil právomoc miestnych biskupov nad starou omšou takmer na nulu.

Lenže toto ostentatívne ignorovanie určitého hlasu z dola, je v rozpore s donekonečna zdôrazňovaným „duchom decentralizácie“, po ktorom volá v Cirkvi pápež František. Najnovšie novinárka Diana Montagnaová dokonca priniesla správu, že pôvodný prieskum v diecézach, ktorý mal viesť k obmedzeniam v roku 2021 a na ktorý sa Vatikán odvolával, pričom jeho výsledky neboli nikdy zverejnené, sa paradoxne staval k slúženiu starej omše priaznivo. Montagnaová píše o prekvapení biskupov, vzhľadom na nečakané obmedzenia.

Dickès následne predstavuje prieskum, ktorý uskutočnil La Croix v máji 2023 medzi 4 000 z 32 000 mladých francúzskych katolíkov, ktorí sa zúčastnia na Svetových dňoch mládeže v Lisabone v auguste 2023. 38 percent uviedlo, že oceňujú starú omšu, ďalších 40 percent uviedlo, že proti nej nič nemajú, aj keď im starý obrad nevyhovuje. Pripomeňme tiež, že tradicionalistická svätodušná púť z Paríža do Chartres, prilákala tento rok rekordný počet mladých pútnikov.

Biskupi sú podľa Dickèsa v dileme. Ako by sa mali vysporiadať s realitou rastúcej „tvorivej menšiny“ a ako napríklad zvládnuť kňazské povolania bez toho, aby kandidátom spôsobovali problémy svedomia, keďže Rím musí schváliť každú vysviacku v starom obrade? Volá preto po nájdení rovnováhy. Každý má mať svoje miesto v dome svojho otca, myslí si Dickès. To môžeme vnímať aj ako potvrdenie bezmocnosti progresívcov tvárou v tvár faktu nárastu veriacich, ktorí sú oddaní tradičnej liturgii.

V druhom článku Jean Bernard, prispievajúci aj do tradičného katolíckeho mesačníka La Nef, poznamenáva, že dochádza ku konsolidácii spoločenstiev sláviacich starý obrad. Tá sa však odohráva mimo diecéznych štruktúr a bola umocnená, možno aj úmyslene, dokumentom Traditionis custodes. Základným konceptom motu proprio bolo podľa neho „izolovať“ nasledovníkov starej omše mimo diecéznych štruktúr, aby sa starému obradu dostalo čo najmenšej publicity.

Odvrátenou stranou tejto mince, ako si ľahko domyslíme, ktorá oddeľuje údajné zrno od pliev je však skutočnosť množstva „neposlušných“ a strata kontroly nad tými katolíkmi, ktorí sú v podstate najaktívnejší a ochotní prinášať najviac obeti či už finančných alebo rodinných. Ďalším viditeľným dôsledkom pápežských obmedzení bolo, že sa začali ešte viac vyprázdňovať diecézne semináre, zatiaľ čo semináre komunít, ktoré slávia starý obrad, sú čoraz populárnejšie.

Tento vývoj si samozrejme vyžaduje zmenu kurzu, píše Bernard a zrejme tak odzrkadľuje paniku medzi biskupmi. Cirkev musí podľa neho, znovu začleniť starú omšu do diecéznych štruktúr. Biskupi by sa tiež mali domáhať vo Vatikáne svojich práv ohľadom liturgických záležitostí, v súlade so „zdravou decentralizáciou“. Liturgické spory medzi katolíkmi sa začali pred viac ako 50 rokmi a teraz by sa mali skončiť, píše Bernard.

Zabúda však dodať, že to neboli nejaké masové spontánne spory medzi dvoma skupinami katolíkov, ktoré v skutočnosti v roku 1969 neexistovali, čo spustilo túto krízu, ale fakt realizovania túžob veľmi úzkej kliky liturgických modernistov na účet stáročných tradícií katolíckych más, ktoré po žiadnych liturgických zmenách netúžili a po reforme omše zostali zaskočené. Kým nebude po A povedané aj toto B a uvedený pravý vinník súčasného stavu nebude jasne pomenovaný, nepodarí sa nikdy krízu vyriešiť.

BM

Zdroj: Kath. net, La Croix, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)