Kňaz o evanjelizácii v Afrike: Mnoho katolíkov navštevuje šamanov a stáva sa nimi. Kultúra sa mieša s okultizmom, nerozlišujú to ani kresťania, dokonca ani pastori

6. februára 2025   Krátke správy

Idealizácia nárastu katolíkov v Afrike a preceňovanie ich konzervativizmu ide ruka v ruke s úpadkom Cirkvi v Európe a Amerike. Aká je súvislosť týchto dvoch javov? Jednoduchá…

Cirkevní predstavitelia stojac pred nevyvrátiteľným faktom totálneho úpadku kňazských a rehoľných povolaní v Európe a Amerike, pred masovým odpadávaním Európanov a Američanov od katolíckej viery, potrebovali navodiť propagandisticky optimistickú perspektívu do budúcnosti, asi v tom duchu, že „nové Turíce“ predsa len prichádzajú, len v inom regióne. To len konzervatívci a tradicionalisti panikária. Čiže: to, čo v Európe a Amerike ubudlo, to zase v Afrike, prípadne v Ázii pribudne.

Ponechajme teraz Áziu bokom. O jej katolíckom napredovaní sa môžeme dočítať najnovšie napríklad v katastrofálnych štatistikách demografického úpadku katolíkov v Južnej Korei:

https://riposte-catholique.fr/archives/198694#google_vignette

Čínu radšej ani nespomeňme. Tamojšia fúzia medzi Komunistickou stranou a Vatikánom vzbudzuje od začiatku pochybnosti a veľmi podozrivé vyhliadky do budúcnosti. Sústreďme sa na Afriku. V súvislosti s kvalitou katolíckej viery tamojších konvertitov, ako aj o neidealizovanom smerovaní ich cirkevných predstavených, sme už na portáli Christianitas.sk písali:

https://christianitas.sk/biskupi-z-afriky-vydali-spolocne-stanovisko-k-pozehnavaniu-homoparov-pozehnavat-sa-nebude-avsak-z-bizarnych-dovodov/

https://christianitas.sk/africki-biskupi-sice-odmietaju-homo-pary-ale-zato-chcu-sprevadzat-ludi-v-polygamickych-vztahoch-najnovsie-spravy-nepraju-prilis-iluziam/

https://christianitas.sk/africki-biskupi-referuju-na-svetovej-synode-ze-chcu-pastoracne-sprevadzat-polygamne-zvazky/

Situácia v Afrike je však v reáli zrejme ešte horšia. Kvalita viery tých, ktorí sa považujú za katolíckych kresťanov je pravdepodobne na úrovni európskych pohanov v čase sťahovania národov, avšak s jedným podstatným rozdielom: vtedajšia Cirkev presne vedela, s kým má dočinenia, ako ich treba formovať a predovšetkým, že im musí z hláv vyhnať pohanské návyky. V súčasnosti sme však namiesto potláčania pohanských zvykov a praktík svedkami tzv. liturgickej a pastoračnej „inkulturácie“, ktorá nekriticky obhajuje domorodé kultúry a snaží sa z nich spraviť súčasť katolíckej praxe.

O tom, čo v skutočnosti sú tieto „kultúrne“ zvyky, otvorene prehovoril na portáli The Pillar katolícky misionár a kňaz z Poľska, otec Michael Wojciechowski, ktorý slúži na vidieku v Južnej Afrike.

https://www.pillarcatholic.com/p/where-culture-ends-and-the-occult

Páter Wojciechowski pracuje s príslušníkmi národov Zulu a Xhosa, pričom je vystavený neustálej konfrontácii s ich okultnými zvykmi, ktoré sa niektorí optimisti snažia považovať za „kultúrne zvyky“. Počet katolíkov v Južnej Afrike je 6 % obyvateľstva a v danom regióne, kde pôsobí otec Wojciechowski je to 10 – 15 % obyvateľstva. V okolí pôsobia aj protestanti z Holandska, anglikáni, metodisti a luteráni, sú však viac v mestských aglomeráciách a ako uvádza poľský kňaz „vo vidieckejších oblastiach ich až tak veľa neuvidíte“.

Potom prichádza v rozhovore smutné konštatovanie:

„To znamená, že stále existuje veľa tradičných presvedčení a praktík, dokonca aj medzi kresťanmi. Mnoho katolíkov napríklad stále navštevuje miestnych šamanov. Problém je v tom, že kultúra sa často mieša s okultizmom, a to je obrovský problém. Veľmi málo ľudí medzi nimi jasne rozlišuje. Dokonca aj medzi kresťanmi – dokonca aj medzi pastormi – je ťažké povedať, kde končí kultúra a začína okultizmus. Toto je často spojené s vzývaním duchov, o ktorých veria, že sú ich predkami. Rozlišovanie duchov je veľmi potrebné.“

Reportér portálu The Pillar konštatuje, že v pátrovom hlase „zaznamenal istý skepticizmus“ a pýta sa ho, či náhodou nejde len o zvyky, alebo je tam naozaj duchovné nebezpečenstvo. Odpoveď kňaza je však jasná:

„No, určite existujú duchovia – ľudia vám povedia veci, ktoré by prirodzenými prostriedkami nemohli vedieť. Skutočná otázka je, akí duchovia s nimi komunikujú? Je to Duch Svätý? Anjeli? Svätí? Duše? Alebo démoni? Ak to majú byť ich predkovia, tak ktorí? Sú z Pekla, Očistca alebo Neba? Existuje veľa otázok, ale nepočujem veľa ľudí, ktorí by sa ich pýtali. Ľudia to jednoducho akceptujú, pretože nechcú nikoho uraziť alebo byť politicky nekorektní. To znamená, že na základe ovocia a účinkov, ktoré títo duchovia majú na ľudí – často ich oddeľujú od viery, najmä počas dlhých iniciačných období, a strachu, ktorý prinášajú – myslím, že v niektorých prípadoch hovoríme o démonoch.“

Zrekapitulujme si to: katolíci sa oddávajú démonickým pohanským praktikám, avšak niekto (Kto asi? Z vlastnej hlavy to nemajú.) im naočkoval politickú korektnosť, ktorá o tom káže mlčať a na nič sa nepýtať. To je ovocíčko…

Juhoafrická cirkev sa pritom tento jav, podľa informácie pátra Wojciechowského, odhodlala ešte len preskúmať. Ako je však možné, že to, čo teraz idú „skúmať“, poznali kresťanskí misionári úplne presne po celé stáročia a v spisoch sv. Augustína alebo sv. Tomáša Akvinského je presne povedané, kto stojí za týmito praktikami:

„Juhoafrická biskupská konferencia vytvorila komisiu na štúdium tohto fenoménu a ja som bol pozvaný, aby som sa k nej pridal. Je to dôležitá práca. V skutočnosti teraz robím výskum, rozprávam sa s miestnymi šamanmi alebo sangómami (Okultný lekár-šaman, ženský aj mužský, v Afrike; pozn. red.) a analyzujem iniciačné rituály, ktorými prechádzajú, ako aj presvedčenia, ktoré za nimi stoja. Po 15 rokoch tu už mám nejaké skúsenosti. Som tiež exorcista pre diecézu, takže niekedy hovoríme priamo s duchmi a vidíme účinky duchovných útokov na ľudí. Väčšina ľudí verí, že títo duchovia sú ich predkami, takže by sme mali prejsť procesom rozlišovania. Ale zvyčajne to ľudia nerobia. Len povedia „Toto je naša kultúra“ a pokračujú v konzultáciách so svojimi šamanmi, vzývajú duchov a nasledujú ich pokyny.“

– Hm, a ktože ich to podporuje v tej ich „kultúre“ a snaží sa o „inkulturáciu“? A dlhodobý výsledok? Na otázku redaktora, či o tieto rituály majú záujem aj mladí ľudia, zrejme v nádeji, že dozrieva nová generácia ako stvorená na mládežnícke festivaly, ktorá už o rituály nemá záujem, kňaz odpovedá:

„Ach áno! Práve teraz je tu obrovská vlna mladších ľudí, ktorí sa vracajú k týmto tradičným praktikám. Mnoho mladých ľudí sa stáva sangómamami a šamanmi. Bolo im povedané, že majú „volanie“, a ak naň neodpovedia, ochorejú alebo dokonca zomrú. Toto „volanie“ zvyčajne prichádza s chorobou a víziami duchov – o ktorých veria, že sú ich predkami –, ktorí ich privolávajú, aby sa stali sangómamami. Často sa im do toho nechce, no majú pocit, že nemajú na výber. Prechádzajú teda iniciačným procesom. Je to veľmi bežné – nie je to niečo zriedkavé alebo skryté.“

Celý rozhovor stojí za prečítanie. Odhaľuje odvrátenú tvár Afriky, ako nádeje, ktorá nás má zachrániť pred úpadkom v Cirkvi.

BM

Zdroj: The Pillar, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons, Mycélium101

PDF (formát pre tlač)