Keď vyšiel rozkaz cisára Augusta -

Keď vyšiel rozkaz cisára Augusta

prof. Štefan Koperdan
28. decembra 2021
  Cirkev História


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Zdroj: wikimedia commons

Je azda ťažko pochopiť v celej šírke a hĺbke vianočné mystérium. Ľudia ho všakovak chápu. Komusi Vianoce neznačia viac, ako tradičnú príležitosť telesného vzruchu. Pre zmyslové nasýtenie strojí sa domáce i verejné prostredie a jeho ťažiskom sú bohaté hodovné stoly. Takéto Vianoce zanechávajú len zvyčajné hodovné dojmy.

Pojedlo sa, popilo sa, a teraz, hľa, iba čo sú plné ruky práce s poriadkom v dome.
Mysliaci kresťan musí chápať vianočné mystérium v objatí všetkých javov ľudského života, v premietnutí snáh do minulosti a v predĺžení cieľov do budúcnosti. Takto sa lepšie pochopí aj prítomnosť – aj tohtoročné Vianoce.

Pozrime na časy, keď sa Kristus narodil. Sv. Lukáš dátum Kristovho narodenia určuje týmto údajom:

„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete“ (Lk 2,1).

Bol to periodický rozkaz na súpis osôb a majetku, aký Augustus vydal v hodnosti cenzora. No „v tých dňoch“ od tohože cisára Augusta vyšli aj rozkazy iné. Medziiným vyšiel rozkaz, aby bol zatvorený chrám boha Jánusa, boha začiatku a konca. To malo byť na znamenie, že v celom rímskom impériu na všetkých frontoch je pokoj. Už rímski dejepisci s hrôzou konštatujú mimoriadnosť tohto pokoja, lebo v dovtedajších 700-ročných dejinách Ríma stalo sa celkom po druhý raz, že chrám boha Jánusa bol zatvorený.

A v tomto pokoji vydával Augustus nové a nové rozkazy. Snoval široké plány, ako obnoviť rozvrátený vnútorný i vonkajší život celej ríše a nadovšetko spustnutého Ríma. Obkolesil sa odborníkmi, ktorí mu navrhovali obrovské reformy, kultúrne, náboženské, národohospodárske, stavebné i politické. Spisovatelia, básnici, filozofi boli napospol zapojení do plánu, ako obnoviť vieru v moc starorímskeho panteónu s nekonečným množstvom bohov. Slávnostné sprievody valili sa ulicami Ríma, očí divákov sa pásli na neslýchaných parádach: na počesť zabudnutých bohov. A druhý rad intelektuálov vypracoval rozsiahly plán sociálnych reforiem, aby sa stratili davy povaľačov, bedárov v hmotných i duchovných potrebách, čo takmer denne demonštrovali za požiadavku: „Panem et circenses! Chlieb a hry!

Ten istý cisár Augustus vydával teda v časoch Kristovho narodenia na radu mnohých rozkazov veľa a veľa. Viseli vtesané do kamenných a kovových tabúľ na rohoch rímskych ulíc, ba po mestách aj po dedinách celého rímskeho impéria, takže ich každý mohol čítať. A týkali sa tie rozkazy každého sektoru ľudského života: roľníctva, obchodu, daňovníctva, stavebného ruchu, cirkusových hier, športu, manželstva, dedičstva atď. Napokon ten istý cisár Augustus vydal rozkaz, že po smrti stáva sa bohom.

A pomohli dačo všetky tie rozkazy? – pýtame sa.

No nuž, áno! Rím sa blyšťal v sláve, aká nikdy predtým, ani nikdy potom už nebola. Pyšne sa opakovala veta z Augustovho testamentu: „Prijal som Rím kamenný a nechávam vám mramorový!“ Tá sláva, to bolo všetko, ale zlo ostalo zlom aj naďalej.

Lebo ten mocný Augustus nemohol zabrániť ani tomu, aby ktosi z jeho potomstva umrel prirodzenou smrťou. Vražednou rukou umreli dvaja jeho synovia a vražda za vraždou sa opakovala v celej augustovskej dynastii. A sama augustovská dynastia vyvraždila viac svojich protivníkov ako nenávidené Kartágo za 150 rokov vojen. Ten mocný Augustus nezabránil, aby sa v Ríme, na Rodose, v Malej Ázii nekupčilo s ľuďmi-otrokmi ako s hovädzím dobytkom. Nie! Tak nemohol spraviť cisár, ktorý s potechou sa díva, ako v jeho prepychových rybníkoch kŕmia exotické rybky rozštvrteným ľudským telom. Ktorý odsúdenému odoprel ostatnú prosbu, aby ho smeli príbuzní pochovať, lebo na to sú vraj supy.

Ten cisár Augustus dožil sa čias, že ho velebili mnohí. Velebil ho osobitný zbor jeho kňazov. Velebili ho ženy, ktoré si podľa svedectva súčasných kritikov prestali rátať svoj vek podľa počtu rokov a rátali si ho podľa počtu rozvodov. Ale preklínali Augusta tí, ktorí ho v cirkuse pozdravovali: „Ave, Caesar, morituri te salutant!

V tých časoch sa teda Kristus narodil, keď také rozkazy vyšli od cisára Augusta. A kde sa narodil, ďalej evanjelista píše: v betlehemskej maštali. Pri tejto kapitole Kristovho života slávny taliansky komentátor Papini podčiarkuje tragickú skutočnosť, že Boh sa narodil medzi hoviadkami – na smetisku. V tom vidí symbol celého vtedajšieho sveta. Lebo nech by sa bol Kristus narodil čo aj v mramorovom paláci Augustovom, nebol by sa vlastne inde narodil ako na smetisku, medzi hoviadkami.

Tak vraví Papini a tak mu prisviedčajú všetci kritickí augustovskí a poaugustovskí historici. Lebo tej noci sa v nejednom mramorovom paláci odohrávali scény ako v Trimalchionovom dome, opísané v starovekom Petroniovom románe. A také boli všetky noci a všetky dni čias Augustových v celom impériu. Nič nezmenili cisárove rozkazy v mravnom úpadku sveta.

Zdroj: flickr.com

To preto, lebo ani Augustus, ani žiaden iný vladár, ba ani Sokrates, ani Platón, ani Aristoteles, ba žiaden mudrc a reformátor staroveku nevydal takýto rozkaz:

Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 43–45).

Na tento rozkaz čakalo ľudstvo veky a veky. Na tento zákon, na tento program. A prišiel s ním Kristus – sám Boh. V tom je najhlbší zmysel Kristovho narodenia, aj jeho účinkovania. Zákon lásky prišiel nám oznámiť, bo taký zákon ľudský um nemohol vymyslieť. Vštepiť ho prišiel do ľudských sŕdc, nie vpísať do zákonníkov – do kamenných tabúľ.

Chce niekto ťahať paralelu čias Augustových s našimi? Nedbáme, keď sa poučí aj na tragike tých premnohých zákonov, ktoré vydal azda najmúdrejší vladár rímsky. No také poučenie dáva nám tragika všetkých ľudských zákonov od začiatku sveta dodnes, v ktorých na prvom mieste nebol zákon lásky. Iba on prinesie ľudstvu spásu, iba ním sa zatvoria jánusovské chrámy a bude na svete pokoj a mier. Iba láskou sa môžu podariť všetky reformy, ktorými chceme zlepšiť svoj hmotný a duchovný stav. Ale láskou, ako ju prikázal Kristus!

Vianočné mystérium väzí v pokoji, utvorenom láskou k Bohu a láskou k človeku. „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle!“ (Lk 2,14). S týmto programom prišiel k nám Kristus a s týmto aj odišiel: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ktorý svet dať nemôže“ (Jn 14,27).

Ten Kristov pokoj treba mať v srdci, preň urobiť všetky prípravy, ináč sú augustovské zákony daromné. Ináč sa Kristovo narodenie obnovuje zasa len v maštali, medzi hoviadkami – na smetisku.

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Svätý ruženec 11–12/1947, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke christianitas.sk bol čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT