Kardinál Marx rieši závažné teologické a pastoračné problémy – Putina, Kirilla a AfD -

Kardinál Marx rieši závažné teologické a pastoračné problémy – Putina, Kirilla a AfD


20. februára 2024
  Krátke správy

Mníchovský arcibiskup a zároveň kardinál Reinhard Marx môže slúžiť v mnohých ohľadoch ostatným pokrokovým pastierom ako vzor. Nielenže slúžil LGBT omšu s dúhovou zástavou, ako jeden z prvých, sprevádza s otvorenosťou a láskou všetky minority, víta migrantov, ale bol aj členom Rady kardinálov (R9), ktorá radí pápežovi Františkovi.

Mníchovský arcibiskup a zároveň kardinál Reinhard Marx
zdroj: wikimedia commons

Od tejto služby je momentálne oslobodený, a tak sa môže plne venovať pastoračnej práci a teologickému bádaniu vo svojej rodnej krajine, v Nemecku. Nad ňou sa sťahujú, ako kedysi písal redaktor Čubička v Národnej politike (a ako o tom referoval v danej dobe Josef Švejk, ordonanc 11. pochodové roty) – „nějaké mraky“.

Preto kardinál Marx v prejave na práve prebiehajúcom valnom zhromaždení Nemeckej biskupskej konferencie, burácal a bojoval. Konkrétne za demokraciu a slobodu. Správu o tom priniesol portál Katholisch.de.

Zdá sa, že úlohou Cirkvi je po novom bojovať predovšetkým za politické ideály. Preto mníchovský arcibiskup a zároveň kardinál, vyzval Cirkev na obranu slobody:

Sloboda je pravdepodobne ohrozená, ale potom musíme ako Cirkev stáť na strane slobody.“

Tieto slová vyznievajú trochu kuriózne v prípade kardinála, ako aj jeho ďalších kolegov z valného zhromaždenia, ktorí s nadšením a aktívne podporovali autoritatívne zasahovanie do základných občianskych slobôd obyvateľstva počas veľkého pandemického cvičenia. Vtedy sloboda ohrozená nebola?

Rovnako kuriózna je aj údajná príčina ohrozenia slobody: je ňou strana AfD, ktorú chcú, ako sa môžeme domnievať, zrejme vo svojej drzosti niektorí nemeckí občania slobodne voliť. Táto strana sa previnila voči údajnej slobode predovšetkým tým, že šíri slobodne politické názory, ktoré by sa podľa kardinála Marxa asi nemali slobodne šíriť. Čiže zjavne existujú dve slobody – dobrá a zlá.

Cirkev by však mala stáť očividne na strane tej dobrej – demokratickej, a kardinál k tomu dodáva:

Nie na strane autoritárskych režimov, nie na strane tých, ktorí snívajú o minulosti, snívajú sny AfD alebo snívajú Putinove sny alebo snívajú Kirillove sny.

V rámci tejto psychoanalytickej skratky dokázal brilantne v jednej vete zhrnúť prvú polovicu aktuálnych katolíckych a nemeckých teologicko-pastoračných problémov – Putina, moskovského patriarchu Kirilla, tradičných katolíkov (viď – sny o minulosti) a AfD, pričom je nám dovolené dúfať, že druhú polovicu súčasnej teológie a pastorácie – LGBT, rodovú rovnosť, zrušenie celibátu a medzináboženský dialóg zhrnie v podobnej skratke nabudúce.

Kardinál tiež dodal, s jednoznačnosťou, ktorá navodzuje atmosféru dogmatického výkladu, že – demokracia a náboženstvo sa navzájom potrebujú! Ako potom mohla Cirkev vôbec existovať tých 1789 rokov do Francúzskej revolúcie, resp. až do 20. storočia, pretože ani revolúcia slobody, rovnosti a bratstva nepriniesla hlasovacie právo ženám. Demokracia teda potrebuje náboženstvo (kardinál nešpecifikuje aké):

Napríklad základná myšlienka, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti. To nie je empirické poznanie, to nemôžeme dokázať. Či dementný človek a profesor sediaci vedľa seba majú rovnakú dôstojnosť. Musím veriť, že to je článok viery. Preto – demokracia potrebuje náboženstvo.“

Ale aj náboženstvo potrebuje demokraciu:

Nie tak, ako štátne organizácie. Ale ako spolurozhodovanie, spolutvorba, spoluzodpovednosť, začlenenie všetkých, všetkých chariziem, všetkých možností – bez toho nám budúcnosť unikne.

Preboha, len to nie. Len nech nám tá pokroková „budúcnosť“ neutečie. Z toho som mal, ako už povedal v danej dobe Josef Švejk, ordonanc 11. pochodovej roty, „vždycky najväčší strach“.

Kardinál Marx ďalej uviedol, že veriaci by mali byť povzbudení, nech sami pomáhajú formovať veci i vieru. Každý by mal použiť svoju duchovnú i náboženskú myseľ a srdce, a začleniť sa do čo najpestrejšieho obrazu. Ako je však možné, že keď sa o niečo podobné pokúšajú katolíci oddaní tradícii, tak im je naznačené, že do daného pestrého „obrazu“ akosi nepasujú?

Tých však ani kardinál očividne nehľadá. Trápi ho neprítomnosť iných, vzdialenejších, ale zdá sa, že zároveň bližších bratov a sestier:

Chýbajú nám bratia a sestry z iných cirkví. Nebudeme kompletní, kým nebudeme opäť spolu.

Valné zhromaždenie nemeckých biskupov pokračuje…

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Švajčiarsky biskup Bonnemain čelí kritike za to, že sa zúčastnil pohrebu biskupa Huondera, organizovaného Kňazským bratstvom svätého Pia X.

Narodenie a raný život Panny Márie

Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Trinásta časť)

Komisia biskupov EÚ (COMECE) pokračuje vo svojej propagandistickej jazde: Vydala novú brožúrku o pozitívach EÚ a jej rozširovaní