Je Judáš skutočne zatratený? Učenie Cirkevných Otcov, Učiteľov a iných svätých o Judášovi (2. časť)

Jakub Tužinský
24. septembra 2024   Cirkev História   Komentár

predchádzajúca časť:
Je Judáš skutočne zatratený? Súčasní teológovia a Sväté písmo (1. časť)

***

Čo priťahuje čoraz viac katolíkov myslieť si, že Judáš by predsa len mohol byť spasený? Nie je to myšlienka pohodlnejšieho života, ktorý nevyžaduje námahu v pokání? Nie je to predstava Boha, ktorý „prižmuruje oči“ nad ťažkými hriechmi? Nie je to lákadlo, že si v konečnom dôsledku budem môcť žiť život podľa svojej vôle a aj tak prísť do Neba. Veď ak aj Judáš, ktorý nečinil pokánie a naopak zo sebaľútosti spáchal samovraždu, sa dostal do Neba, potom ani nikto z nás by sa nemusel meniť, umŕtvovať či pokorovať, veď Boh sa aj tak nad všetkými nakoniec zmiluje.

A ak by mohol byť spasený „syn zatratenia“ Judáš (porov. Jn 17,12), potom by mohol byť spasený aj „syn zatratenia“ Antikrist (porov. 2Sol 2,3) a tak nakoniec aj ktokoľvek iný a Peklo by mohlo byť prázdne. Avšak sám Pán Ježiš hovorí, že málo je tých, čo budú spasení (Lk 13,23–24), nenechajme si preto klamnými nádejami vziať svätú vieru, ale naopak, utvrdzujme sa v nej.

Preto si v tejto časti odcitujeme Cirkevných Otcov, Učiteľov a iných svätých, aby sme nemuseli stáť na vlastnom výklade či názore, ale mohli sa upevniť v pravej viere.

Sv. Alfonz Mária z Liguori (1696–1787), biskup, Učiteľ Cirkvi

„Uplynulo už 1700 rokov, čo je Judáš v pekle a jeho peklo sa ešte len začína.“ Vo svetle večnosti – O pekle

„Preto, ako opäť hovorí svätý Ján Zlatoústy, bol zatratený aj Judáš. Zhrešil spoliehajúc sa na dobrotu Ježiša Krista: „Dôveroval v láskavosť Učiteľa.“ Slovom, Boh trpezlivo znáša hriešnika, ale nie donekonečna. Keby to bolo tak, žeby Boh zniesol všetko a vždy, nik z hriešnikov by nebol zatratený; všeobecný názor je však ten, že väčšia časť ľudí (hovoríme o dospelých) je zatratená: „Široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú“ (Mt 7,13).“ Vo svetle večnosti – Zneužívanie Božieho milosrdenstva

Sv. Lev I. Veľký (400–461), pápež, Cirkevný Otec, Učiteľ Cirkvi

„Zradca Judáš nedosiahol toto milosrdenstvo (pozn. spásy), pretože syn zatratenia (Jn 17,12), po ktorého pravici stál diabol (Ž 109,6), zomrel predtým v zúfalstve; napriek tomu, že Kristus naplnil tajomstvo všeobecného vykúpenia. Dokonca aj snáď by mohol získať toto odpustenie, keby sa neponáhľal k šibenici; pretože Pán zomrel za všetkých zločincov. Ale žiadne z varovaní Spasiteľovho milosrdenstva nenašlo miesto v tomto zlovestnom srdci: v tom istom čase sa podriadilo drobnému podvádzaniu a potom sa zaviazalo k tomuto strašnému parciálnym pohybom. … Bezbožný zradca, ktorý zavrel svoju myseľ na všetky tieto veci (vyjadrenia Pánovho milosrdenstva), obrátil sa do seba, nie s mysľou na pokánie, ale v šialenstve seba-zničenia, aby tento človek, ktorý predal na smrť Autora života do rúk Jeho katov, dokonca aj v momente zomierania hrešil, čím zvýšil svoj vlastný večný trest.“ Kázeň 62, O utrpení Pánovom 9, PL 54

„Judáš to nerobí zo strachu, ale zo žiadostivosti po peniazoch. Duša, ktorá myslí iba na materiálne dobrá, za neveľkú sumu prijme svoje zatratenie.“ http://www.orygenes.pl/nowy-testament/ewangelia/zdrada-judasza/

„Ale ó, najbezbožnejší z ľudí, „semeno Kanaánu a nie Júdu“ (povedal Daniel jednému z dvoch starších; pozri aj Skutky 9,15.), už nie „nádoba vyvolenia“, ale „syn zatratenia“ a smrti! Myslel si si, že diablove nabádanie ti prinesie lepší výnos, takže zapálený pochodňou chamtivosti si v plameňoch získal tridsať strieborných bez toho, aby si videl bohatstvo, o ktoré prídeš. Lebo aj keď si si nemyslel, že Pánovým sľubom treba veriť, aký bol dôvod na uprednostnenie takej malej sumy peňazí pred tým, čo si už dostal? Bolo ti dovolené rozkazovať zlým duchom, uzdravovať chorých, prijímať česť s ostatnými apoštolmi. A aby si mohol ukojiť svoj smäd po zisku, mal si možnosť kradnúť z mešca, ktorý si mal na starosti. Ale tvoja myseľ, ktorá túžila po zakázaných veciach, bola silnejšie podnecovaná tým, čo bolo menej dovolené. Nebola to výška ceny, ktorá ťa tak potešila, ako obludnosť hriechu. A tak tvoj zlý obchod nie je taký odporný len preto, že si si Pána vážil tak lacno, ale preto, že si predal toho, ktorý bol Vykupiteľom, áno, dokonca aj tvojím, a napriek tomu si nežiadal pre seba súcit. A spravodlivo bol tvoj trest vložený do tvojich vlastných rúk, pretože nikto sa nenašiel krutejšie odhodlaný na tvoje zničenie ako ty sám. Kázeň 67,4.

Sv. Efrém Sýrsky (306–373), diakon, Cirkevný Otec, Učiteľ Cirkvi

„Judáš bol pokladnicou jeho (Satanovho) jedu, a hoci Satanova forma je skrytá, v Judášovi je úplne viditeľná; Hoci Satanova história je dlhá, celá je zosumarizovaná v Iškariotskom.“ Nebeský hymnus, XV, p. 187

„Ó! O koľko dobrých vecí, o akej radosti sme zbavení, keď sme bez lásky? Judáš ňou pohrdol a opustil spoločnosť Apoštolov. Opustiac Pravé Svetlo, jeho vlastného Majstra, nenávidiac svojich bratov, odišiel do tmy. Kvôli tomu Peter, Knieža Apoštolov, hovorí: „Judáš sa spreneveril, aby odišiel na svoje (vlastné) miesto“ (Sk 1,25; SSV). A opäť Ján Boží: „Kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ (1Jn 2,11). Tome 1, Kázeň 5, Matúš 11,29

Sv. Augustín (354–430), biskup, Cirkevný Otec, Učiteľ Cirkvi

„Lebo ak je nezákonné vziať zákon do našich vlastných rúk a zabiť dokonca aj vinníka, ktorého smrti nepodporuje verejný trest, potom určite ten, kto sa zabije, je vrah. … Spravodlivo odsudzujeme Judášov čin a pravda sa sama vyslovuje, tým, že sa zavesil sám, zhoršil sa namiesto toho, aby vyvrátil vinu tej najviac neprávostnej zrady, od zúfalstva Božieho milosrdenstva v jeho zármutku, ktoré spôsobilo smrť (2Kor 7,10), nenechal si žiadne miesto pre liečivé pokánie? … Pre Judáša, keď sa zabil, zabil bezbožníka a prešiel z tohto života, ktorý bol účtovaný nielen smrťou Krista, ale aj svojou vlastnou. Preto hoci sa zabil kvôli svojmu zločinu, jeho zabitie bolo ďalším zločinom.“ Boží štát, I, č.17

„Ochránil som tých, ktorých si mi dal, a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo,“ čiže Kristov zradca predurčený na zatratenie, aby sa splnilo Písmo, ktoré o ňom prorokuje najmä v žalme 109.“ Traktáty na Jánovo evanjelium 107,7

„Judáš nezahynul vtedy, keď prijal od Židov peniaze, aby zradil Pána. Už bol zlodejom a stratený nasledoval Pána nie srdcom, ale telom. Pán nás tým chcel napomenúť, že máme znášať zlých, aby sme nerozdeľovali Kristovo telo. A kto niečo kradne z Cirkvi, podobá sa na zatrateného Judáša. Dobrý, znášaj zlých, aby si dostal odmenu dobrých, nie trest zlých. Riaďme sa Pánovým príkladom, keď žil na zemi. Prečo mal mešec, keď mu slúžili anjeli, ak nie preto, že i jeho Cirkev má mať mešec? Prečo pripustil zlodejov, ak nie preto, že aj jeho Cirkev má znášať zlodejov, pre ktorých trpí? A ten, čo si privykol brať z mešca peniaze, nepochybne predal za peniaze samotného Pána.“ Traktáty na Jánovo evanjelium, Catenaaurea

„Petilianus (člen donatistov, separatistickej sekty, ktorá obhajovala čistotu členstva v Cirkvi) povedal: „Musíme zvážiť, hovorím, a vyhlásiť, do akej miery je odsúdeniahodný traditor – zradca (termín určený tým, ktorí sa vzdali svojej viery a odovzdal kópie Písma a/alebo iných vysoko uznávaných kresťanských spisov počas Diokleciánovho prenasledovania 303–311). Je potrebné považovať ho za mŕtveho, kým ešte žil. Judáš bol apoštol, keď zradil Krista; a ten istý muž bol už mŕtvy, duchovne stratil úrad apoštola a bol potom predurčený zomrieť obesením, ako je napísané: „Zhrešil som,“ hovorí, „tým, že som zradil nevinnú krv“; a odišiel, vyšiel von a obesil sa.“ (Mt 27,4–5). Zradca zahynul pri povraze: povraz nechal pre iných, ako je on, o ktorých Pán Kristus nahlas volal k Otcovi: „Otče, tých, ktorých si mi dal, som zachoval, a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia; aby sa splnilo Písmo“ (Jn 17,12). Lebo Dávid odpradávna vyriekol tento rozsudok nad tým, ktorý mal zradiť Krista neveriacim: „Nech sa jeho úradu ujme iný. Jeho deti nech sú siroty a jeho žena vdova.“ Pozrite sa, aký mocný je duch prorokov, že dokázal vidieť všetky budúce veci, akoby boli prítomné, takže zradca, ktorý sa mal narodiť potom, bol odsúdený pred mnohými storočiami. Nakoniec, aby bola uvedená veta dokončená, svätý Matej prijal biskupstvo tohto strateného apoštola. Nech nikto nie je taký tupý, nikto taký neverný, aby nepopieral toto: Matej si vybojoval víťazstvo, nie krivdu, tým, že odniesol korisť zradcu z víťazstva Pána Krista.“ Listy Petiliánovi donatistovi 2,8–17

Sv. Ján Zlatoústy, biskup (350–407), Cirkevný Otec, Učiteľ Cirkvi

„Potom jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ (Mt 26,14–15). Zdá sa, že tieto slová sú jasné a nepoukazujú na nič viac. Ak však starostlivo skúmate každé slovo, nájdete hlboký význam a veľa podnetov na rozjímanie. Po prvé, čas. Evanjelista ho neuvádza bez príčiny. On nehovorí iba: „Jeden z dvanástich šiel,“ ale dodáva, že vtedy jeden z Dvanástich… šiel. Potom. Povedz mi kedy? A prečo naznačuje čas? Čo ma chce naučiť? Nehovorí „potom“ bez dôvodu: hovoriac vedený Duchom, nehovorí nič náhodne alebo bez konca. Čo teda znamená to „potom“? Pred tým časom, pred tou hodinou, neviestka prišla s alabastrovou nádobou mastí a vyliala olej na hlavu Pána. Preukázala skvelú službu. Ukázala veľkú vieru, veľkú poslušnosť a veľkú zbožnosť. Zanechala svoj predošlý spôsob života a stala sa lepšou a múdrejšou. A keď sa smilnica kajala, keď bola pritiahnutá k Majstrovi, potom učeník zradil svojho Učiteľa. Evanjelista to povedal preto, aby ste neobviňovali Učiteľa zo slabosti, keď uvidíte, že učeník ho zrádza. Lebo moc Učiteľa bola taká, že priťahoval dokonca prostitútky k správnej poslušnosti. Prečo potom, hovoríte, bol Ten, Ktorý vyhral nad neviestkami, neschopný zvíťaziť nad Jeho učeníkom? Mal silu zvíťaziť nad svojím učeníkom, ale nechcel, aby robil dobro z donútenia, alebo aby ho násilne priťahoval k sebe. Potom (Judáš) išiel. V tomto išiel nie je žiadna záležitosť na kontempláciu: pretože nebol vyzvaný veľkňazmi, nebol nútený a ani prinútený. Skôr sám a z vlastnej vôle zrodil svoj zámer a priniesol svoju zradu bez poradcu v jeho zlomyseľnosti.“

O Judášovej zrade

Sv. Tomáš Akvinský (1226–1274), biskup, Učiteľ Cirkvi

„Spasenie Judáša… by bolo v rozpore s Božím charakterom (ustanovením) a predvídavosťou, ktorou pripravil preňho večný trest; preto nie je to poriadok spravodlivosti (ako taký), ktorý znemožňuje Judášovu spásu, ale poriadok večnej predvídavosti a charakteru (ustanovenia).“ In IV Sent., Oddiel 46, kapitola 1, článok 2, písm. 3

„Keďže použitie milosti súvisí s finálnym efektom predurčenia, tak jeho zneužitie súvisí s účinkom odsúdenia. Teraz, v prípade Judáša, zneužívanie milosti bolo dôvodom jeho zavrhnutia, preto bol zavrhnutý, lebo zomrel bez milosti. Navyše skutočnosť, že nemal milosť, keď zomrel, nebola spôsobená Božou neochotou ju dať, ale jeho neochotou ju prijať – ako poukazujú sv. Anzelm a sv. Dionýz. V dôsledku toho dobré využitie milosti zo strany Petra alebo niekoho iného je dôvodom, prečo je vyvolený alebo predurčený.“

„Božia predvídavosť tohto zneužitia milosti nebola dôvodom, prečo bol Judáš odsúdený, ak neberieme do úvahy len dôsledky tohto zneužívania – aj keď je pravda, že Boh neodopiera milosť nikomu, kto je ochotný ho prijať.“ De veritate, q. 6, art. 2, obj. 11

Sv. Katarína Sienská (1347–1380), panna, Učiteľka Cirkvi

„Toto je hriech (zúfalstvo), ktorý nikdy nie je odpustený, či teraz alebo kedykoľvek inokedy: odmietnutie a opovrhnutie mojím milosrdenstvom. Preto ma uráža viac ako všetky ostatné hriechy, ktoré spáchali. Takže zúfalstvo Judáša sa mi viac protivilo a bolo väčším urazením môjho Syna, než bola jeho zrada. Osoby, ktoré považujú svoj hriech za väčší ako moje milosrdenstvo, sú za svoj falošný súd trestané a večne mučené démonmi.“ Dialógy, n. 37, Paulist ed., S. 79

Sv. Ján Mária Krstiteľ Vianney (1786–1859), kňaz, patrón kňazov a spovedníkov

„Keby som bol v stave vytiahnuť z plameňov pekla zradcu Judáša a ukázať vám, ako tam on ukrutne stená a trpí za to, že nehodne prijal Telo a Krv Pánovu, tak by ste sa možno aspoň trochu vydesili!“ „Choď, úbožiak! Zachovaj sa ako Judáš, ktorý predal Božieho Majstra a upadol do zúfalstva!“ Kázne farára z Arsu – O nehodnom svätom prijímaní

„Odsúdený kresťan teda trpí v pekle neporovnateľne viac ako pohan. Keby som mohol teraz zavolať Judáša a prikázal mu prehovoriť, hovoril by takto: „Áno, trpím!“ Nemohol by povedať nič viac, lebo ľudský jazyk nie je v stave podať to, ako Božia spravodlivosť trestá hriešnika po smrti.“ Kázne farára z Arsu – O pekle kresťanov

„Judáš tiež ľutoval, vrátil peniaze… a obesil sa (porov. Mt 27,3). Hovorím vám, ak nezanecháte hriech, zomriete v ňom, dokonca o tom nebudete vedieť a pôjdete do zatratenia.“ Kázne farára z Arsu – O odkladaní pokánia

„Vy, ktorí sa dopúšťate svätokrádeže – predávate Krista ako vierolomný Judáš!“ Kázne farára z Arsu – O zlej spovedi

„Odpustil sv. Petrovi, lebo videl v jeho srdci skutočnú ľútosť, naproti tomu Judáša opustil, lebo jeho ľútosť bola falošná.“ Kázne farára z Arsu – O rozhrešení

Sv. Veronika Guliani (1660–1727), opátka, mystička

Panna Mária Veronike opísala sedem miest – tých najbolestnejších – aké v Pekle sú, a komu sú určené: „Prvé miesto, kde je pripútaný sám Lucifer a s ním Judáš, ktorý mu slúži ako sedadlo, a tam sú tí, ktorí sú nasledovníkmi Judáša. Druhé miesto je to, kde sú všetci hierarchovia a preláti svätej Cirkvi, pretože boli pozdvihnutí k dôstojnosti, ale oni zmenili pocty a vieru, šliapu po Krvi Ježiša Krista, môjho Syna, nesmiernymi hriechmi. (…) Na treťom mieste, ktoré si videla, sú rehoľníci a rehoľníčky. Na štvrtom mieste sú všetci spovedníci, ktorí oklamali duše, svojich penitentov, na piatom mieste sú duše sudcov a správcov spravodlivosti. Na šiestom mieste sú všetci predstavení a predstavené rehoľníkov. Na siedmom mieste sú všetci tí, ktorí chceli žiť podľa vlastnej vôle a dopúšťali sa hriechov, zvlášť telesných.“ Denník sv. Veroniky Giuliani IV, 744

Bl. Katarína Emmerichová (1774–1824)

„Judáš očakával iný scenár jeho zrady. Chcel získať peňažnú odmenu a zapáčiť sa farizejom, vydajúc im Ježiša, ale nenapadlo mu, že Ježiš môže byť odsúdený a ukrižovaný, to nebolo v jeho plánoch. Zhnusil sa mu ten náročný, kočovný spôsob života, plný problémov a prenasledovania. Judáš mal vždy predstavu pozemského Ježišovho kráľovstva a nádej, že v ňom získa skvelé a výhodné miesto; keďže o tom nebolo ani chýru ani slychu, rozhodol sa sám si získať majetok. Videl tiež, ako sa množili problémy, prenasledovania zovšadiaľ, tak si povedal, že bude lepšie nadviazať dobré kontakty so silnými a významnými nepriateľmi Ježiša.“ Żywot i bolesna męka Pana Naszego Jezusa Chrystusa i Najświętszej Marki Jego Marii według widzeń świątobliwej Anny Katarzyny Emmerich, In: pasja.wg.emmerich.fm.interia.pl

Záver

Svedectvá sú jasné. Je veľkou milosťou, že pri otázke zatratenia Judáša sa nemusíme opierať o svoje názory, ale môžeme sa oprieť o svedectvo Cirkvi. Ak teda Cirkev v niečo verila 20. storočí, akoby sme si mohli dovoliť to dnes meniť? Teraz ostáva už na nás, či chceme byť verní náuke Písma a Tradície, alebo chceme radšej veriť súkromným názorom kňazov, biskupov či dokonca pápeža, ktoré sú s nimi v rozpore. Vyberme si tú prvú možnosť a učme sa brániť svätú Cirkev a jej svätú náuku.

PDF (formát pre tlač)