Hlavné dôkazy božstva Ducha Svätého -

Hlavné dôkazy božstva Ducha Svätého


9. júna 2024
  Cirkev

„Lebo traja sú, čo svedčia: Duch, voda a krv; a títo traja sú zajedno“
(1Jn 5,7–8)

Svätá Trojica na freske od Lucu Rossettiho da Orta, 1738–39 (Kostol sv. Gaudenzia v meste Ivrea)
zdroj: wikimedia commons

Vzdelaný človek vie, že starodávni Gréci z kameňa, z dreva vyrezaným modlám sa klaňali ako Bohu. Medzi týchto pohanských Grékov zašiel sv. Pavol, apoštol, aby ich naučil pravej viere. Vysvetľoval im, že Boh nie je takouto skalou, drevom, lebo On je Duch, ktorý nemá začiatok a nebude mať ani konca; je nekonečne spravodlivý, preto dobré odpláca, zlé však tresce. Predstavený mesta kvôli tejto kázni dal chytiť sv. Pavla a pred súdom obžalovať, že akýmisi bájkami klame ľud. Vtedy sv. Pavol takto prehovoril k sudcom:

„Aténski muži! Z tohto všetkého usudzujem, že ste akoby prihorliví v službe k svojim bohom. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: „Neznámemu bohu“. Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.“ (Sk 17,23)

Týmito slovami by som mohol i ja začať svoju dnešnú kázeň, keďže som zistil, že tým neznámym pre veriacich je Duch Svätý; lebo keby Ho poznali, bolo by na nich vidno sedem Jeho darov. Javila by sa na nich múdrosť, ktorá odvráti srdce od sveta a obráti ho k nebeským veciam. Javili by sa na nich rozum, rada a neohrozenosť, ktoré činia človeka vytrvalým v dobrom. Javili by sa na nich umenie, zbožnosť a Pánova bázeň, ktoré nás pobádajú, aby sme sa k Bohu vždy s najväčšou úctivosťou vinuli.

1. Čujte teda pravdu: „Traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja sú jedno“ (porov. 1Jn 5,7–8). Jeden je Boh v podstate a prirodzenosti, ale v troch osobách: Otec, Syn, Duch svätý. Osobitná osoba je Otec, ale nie osobitný Boh. Osobitná osoba je Syn, ale nie osobitný Boh. Osobitná osoba je Duch Svätý, ale nie osobitný Boh. Jedna osoba je nie mladšia alebo staršia, je nie väčšia alebo menšia, ako druhá, lež všetky tieto tri božské osoby sú od večnosti jeden pravý Boh. Kto chce byť spasený, ten musí veriť nielen v Otca a Jeho Syna, ale i v Ducha Svätého. Toto učenie som nevymyslel ja, lež ho hlásal Ježiš Kristus, ktorý je v Otcovom lone. (porov. Jn 1,18)

Duch Svätý je pravý Boh, lebo v tom istom čase všade je prítomný, ako to kráľovský žalmista krásne ospevuje: „Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.“ (Ž 139,7–10)

Duch Svätý v tom istom čase všade je prítomný, preto pozná minulosť, pozná budúcnosť, hľadí i do ľudského srdca. Ohľadom tohto úžasnú udalosť líči sv. Lukáš v knihe Skutkov apoštolov. Spomedzi prvých kresťanov mnohí rozpredali svoj majetok a takto získané peniaze odovzdali apoštolom, aby z toho nakŕmili chudobných. Istý kresťan menom Ananiáš sa dohodol so svojou manželkou Zafirou, že i oni predajú svoje pole. A vskutku ho aj predali, ale sa im zdalo primnoho celý získaný obnos odovzdať, niečo si ponechali i pre seba a Ananiáš klamal sv. Petrovi apoštolovi, že len toľko utŕžili za svoje pole. Sv. Peter apoštol z vnuknutia Ducha Svätého spoznal klamstvo a ostro ho pokarhal. Na to Ananiáš od strachu padol na zem a zomrel. Zanedlho tam prišla i Zafira, ale nevedela, čo sa stalo; pýta sa jej sv. Peter: Povedz mi, žena, či za túto cenu ste predali svoje pole? Áno, za túto, odpovedala žena. Sv. Peter ju prísne okríkol: Prečo pokúšaš Ducha Svätého, neklamala si človeku, lež Bohu. Pri dverách sú, ktorí pochovali tvojho manžela, vynesú i teba. Na to aj žena padla na zem a skonala. – Kto chce takto zomrieť? Preto ak chceš byť spasený, neopováž sa hrešiť proti Duchu Svätému!

2. Poviem vám, bratia a sestry od tohto ešte väčšie veci o Bohu Duchu Svätom. Od začiatku sveta sa narodili a pomreli nespočetné milióny ľudí. Uplynuli tisícročia. Nepočetné náboženstvá vznikli a zanikli. Všetko sa mení, zaniká, iba jedno sa nemení, len jedno nezanikne do skončenia sveta: kresťansko-katolícka Cirkev svätá, lebo ju Duch svätý stráži a opatruje. Len táto jediná skutočnosť nad tisíc dôvodov jasnejšie svedčí o božstve Ducha Svätého.

Ježiš po svojom vzkriesení prikázal apoštolom, aby išli do celého sveta a hlásali Jeho učenie; kto uverí, toho nech pokrstia. Nech idú a učia; nech idú dnes, nech idú zajtra, nech idú až po kraj sveta, pokiaľ siaha zem, kde len ľudia bývajú. A čo majú ohlasovať? Nech hlásajú, že ten na kríž pribitý Ježiš na tretí deň vstal z mŕtvych, lebo On je pravý Boh. Čo majú učiť? Že blahoslavení sú chudobní a núdzni. Blahoslavení, ktorí plačú a trpia. Blahoslavení, ktorých pre spravodlivosť prenasledujú. Nech povedia cisárom a vladárom sveta, že kto je predstavený, nech je takým, ako by bol poddaným. Pre tieto slová ich pravdaže sprvoti vysmiali, potupili, zbičovali, do žalára hodili, na popravisko odvliekli. Apoštoli mučeníckou smrťou zišli z tohto sveta, ale na ich miesto nastúpili ich nástupcovia, ktorí podobnou horlivosťou hlásali Kristovu náuku: aj oni boli umučení, zabití. Avšak márne! Kristovu Cirkev nebolo možno zabiť, lebo ju Boh Duch Svätý strážil a opatroval, On posilňoval srdce kresťanov na zápas, na mučenícku smrť, aby sa ich krv stala semenom kresťanstva. Napokon sa pohanstvo poddalo božskej moci Ducha Svätého: zrúcali svoje modly, postavili oltár pravému Bohu, padli Ježišovi Vykupiteľovi k nohám, obrátili sa.

Keď s úžasom obdivujem túto božskú moc, ktorá rozširovala a udržala kresťansko-katolícku Cirkev: poklona a detinská vďaka vzniká v mojom srdci voči Tebe, Bože Duchu Svätý, lebo Ty si to vykonal.

Táto jediná skutočnosť nad tisíc dôvodov svedčí o božstve Ducha Svätého.

Duch Svätý hukotom, prudkým vetrom a v podobe ohnivých jazykov zostúpil na apoštolov. Čo to znamená?

Jazyk hovorí: tak i Duch Svätý hovorí ústami svojich vysvätených kňazov, aby sme sa vo všetkých svojich činoch podľa učenia Ježiša nazaretského riadili.

Oheň svieti: podobne i Duch Svätý osvecuje mysle ľudí, aby uznali plačlivý stav svojich duší a nastúpili cestu napravenia.

Vetry čistia vzduch od skazonosných zárodkov, tak i Duch Svätý očistí duše ľudí od škvŕn hriechov vo sviatosti pokánia.

V najväčšej miere potrebujeme osvecujúcu, očisťujúcu, posilňujúcu pomoc Ducha Svätého, lebo naše zlorečenia, naše spory, naša nenásytná dychtivosť po pozemských statkoch úplne odvrátili duše od Kristovej Cirkvi. Kresťanskú vieru, ako drahý poklad nám zanechali naši slávni vierozvestci: svätý Cyril a svätý Metod. V nich pôsobil Duch Svätý, aby sa naši predkovia odvrátili od bludu a skazy pohanstva a prijali osvetu a sväté mravy kresťanstva. Opatrujme si toto cyrilo-metodské dedičstvo, aby sme ho nepoškvrnene odovzdali svojim potomkom, budúcim pokoleniam až do skončenia sveta. Amen.

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, IV. zväzok, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

***


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Sv. Benno z Meissenu, biskup a apoštol polabských Srbov

Duch Svätý nás posilňuje a teší

Protirečenia ľavicovo-liberálneho myslenia alebo Hitparáda slniečkárskej hlúposti

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, VI. časť