Dekan v nemeckom Remscheide sa sťažuje na katolíkov z východnej Európy: Strhávajú nám a poškodzujú dúhové vlajky na kostoloch!

12. apríla 2024   Krátke správy

Byť pokrokovým kňazom a viesť pokrokové spoločenstvo po kľukatých záhyboch synodálnej cesty môže byť niekedy náročné. Na vlastnej koži to pocítil aj dekan v nemeckom meste Remscheid, ktorý stojí v prvej línii boja proti tmárskym prejavom nielen zo strany extrémnej pravice, ale aj niektorých členov jeho vlastnej komunity.

V tej sa nachádzajú aj katolíci pochádzajúci z východnej Európy, ktorí zrejme ešte nedozreli na úroveň dokumentu Fiducia supplicans a neustále spôsobujú dekanovi Thomasovi Kasterovi problémy a duchovnú bolesť.

Pri jednotlivých farnostiach v meste majú totiž pekný zvyk, ktorý je obzvlášť aktuálny, ako všetci zaiste vieme, kvôli blížiacim sa voľbám do Európskeho parlamentu, kedy by sa všetky proeurópske, liberálno demokratické a slušné sily mali zomknúť proti netolerancii a zlu – vyvesujú pred kostoly a na kostoly dúhové LGBT zástavy.

Nemeckí katolíci sú už dostatočne vyspelí a byť LGBT sprevádzajúci, tešiť sa zo sodomie v Cirkvi a vítať všetky odtiene dúhovej je pre nich neskonalým potešením. V miestnej komunite sa však nachádzajú aj čierne (resp. biele) ovce z východnej Európy a prinášajú do komunity, ako tvrdí dekan reportérovi z WDR „napätie“.

Kvôli ich netolerancii a obmedzenosti sú dúhové vlajky opakovane poškodzované, ničené a dokonca odstraňované. Dekan Kaster informuje, že členovia komunity z východnej Európy ich považujú za „politický prejav“. On sám sa im to snažil viackrát vysvetliť, ako uviedol redaktorovi z WDR, že to tak nie je.

A my mu musíme dať za pravdu, pretože dúhová vlajka vskutku nie je primárne politickým prejavom, ale predovšetkým znamením sodomie. Obávame sa však, že neprajníci z východnej Európy to dobre vedia a práve preto zmienenú vlajku vždy strhnú. Dôstojného pána dekana, ktorý ich chce priviesť na cestu synodálnej lásky, len ťahajú s tým „politickým prejavom“ za nos, čo im zrejme nerobí veľké ťažkosti, vzhľadom na to, že dekan je Nemec a zrejme sa jeho predstavy o inteligencii a vzdelaní východných Európanov nevymykajú z rámca bežných nemeckých nastavení, takže ich asi považuje za veľké a divoké deti z východoeurópskych pralesov a stepí.

Avšak dekan Kaster sa nevzdáva. Vždy keď vlajka zmizne, alebo z nej lietajú franforce, vezme na ramená svoj dúhový kríž a zavesí ju späť, s dodatkom, že „Cirkev je predsa pestrá, otvorená a globálna a všetci sú si v nej rovní.“

Pri opätovnej inštalácii dúhovej vlajky mu pomáha kaplán Michel Idriss Djama Mbida, ktorý pochádza z Kamerunu. Je to zvláštne, pretože práve v Kamerune sa biskupi, kňazi a veriaci ostro vymedzili voči LGBT a požehnávaniu homo-párov. Najnovšie o tom v Kamerune hovoril aj kardinál Sarah:

https://christianitas.sk/najnovsi-tvrdy-prejav-kardinala-saraha-kritizuje-zapadnych-prelatov-za-kolaboraciu-so-svetom-varuje-pred-synodou-a-jej-relativizmom-chvali-odpor-k-homo-zehnaniu/

Otec Michel je však zrejme trochu iný, nemeckejší. A práve jeho sa týka ďalší kríž dekana Kastera. Ten totiž tvrdí, že rôzne živly medzi katolíkmi z východnej Európy odmietajú otca Michela preto, lebo je černoch. Najnovšie sa tak malo stať pri pohrebe jedného z prisťahovalcov, keď rodina odmietala asistenciu otca Michela a podľa dekana sa dožadovala „bieleho kňaza“.

Otázne je, či náhodou nebol odmietnutý otec Michel len preto, že je otcom Michelom a či sa rasistický dôvod nevytiahol dodatočne ako vysvetlenie, obvinenie a pohrozenie voči notorickým tupiteľom dúhových vlajok. Kto už sa však môže vyznať v kráčaní po zložitých a spletitých synodálnych chodníkoch v osvietenej Germánii?

BM

Zdroj: WDR, Katholisch.de, ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)