Čo sme vďaka vašej podpore, priatelia, zažili na Štedrý deň v nocľahárni Vincenta de Paul

30. decembra 2022   Aktuality

Členovia Nadácie Slovakia Christiana sa v tomto roku rozhodli stráviť štedrovečerný deň v súlade s evanjeliovými slovami: Blaženejšie je dávať, ako prijímať (Sk 20,35), zdvihli sme preto telefón a spýtali sme sa v bratislavskej nocľahárni sv. Vincenta de Paul, ako im môžeme pomôcť, čo im ešte chýba pri príprave dôstojnej štedrej večere. V telefóne sa ozvalo: „Máme zabezpečenú kapustnicu a rybu, no nemáme dosť oplátok a tiež nám chýbajú nejaké vianočné koláčiky.“

Hneď sme vedeli, čo treba urobiť. Obehli sme niekoľko obchodov a hoci takmer všade už boli vypredané, predsa v súlade s príslovím „Kto hľadá, ten nájde“, sme objavili v jednej mestskej časti posledné zásoby vianočných oblátok. S radosťou sme ich spolu s vianočným pečivom zaniesli do nocľahárne pre bezdomovcov a tam boli milo prekvapení, že podobne ako my, aj viacero iných dobrovoľníkov myslelo na tých, ktorí – či už vlastnou alebo cudzou vinou – nemajú na Štedrý večer láskavé spoločenstvo vlastnej rodiny a závisia na dobrej vôli blížnych.

Pridali sme ruku k dielu a pomohli sme tiež s upratovaním. Počas štedrej večere sme pozorovali nálady. Nocľaháreň počítala s menšou návštevnosťou a tak sa stalo, že sa niekoľkým klientom neušla ryba. Hneď nastalo hromženie a hlasná nevôľa. Tieto prejavy sa však zmenili na vďačnosť počas slávenia sv. omše. Ako? Kňaz oboznámil tých, ktorí sa zúčastnili liturgie, že dnes je čas upriamiť svoju myseľ na to, čo máme, nie na to, čo by sme chceli a spomenúť si na tých, ktorí majú ešte menej, trpia možno zimou a hladom – nasmeroval mysle prítomných na vďačnosť za to, že sa nám dostalo polievky a koláčikov.

Počas prosieb dal priestor prítomným nahlas vysloviť svoje prosby a vďaky. Bolo to naozaj dojemné. Zrazu začali ďakovať a modliť sa za druhých.
„Pane Ježišu, prosíme Ťa za tých, ktorí dnes trpia zimou, aby im bolo teplo, aby nikomu nebola zima,“ ozvalo sa z úst ženy v strednom veku.
„Pane Ježišu, vážime si prácu dobrovoľníkov, ďakujeme za nich,“ povedal starší muž.
„Pane Ježišu prosím Ťa za moje deti,“ povedal muž v prvom rade.

Po svätej omši sme sa rozprávali s tými, ktorí v miestnosti zostali. V očiach viacerých sa zračila pokora a prijatie odmietnutia iných. Títo ľudia sú často chorí a nevládzu zmeniť svoju situáciu. V mysli mi utkvel rozhovor s bývalým vojenským pilotom, inteligentným človekom, ktorý však pri nehode prišiel o čiastočnú ostrosť zraku a kvôli tomuto svojmu zraneniu, pri ktorom takmer oslepol a pre problémy s chôdzou, navyše aj po rozvode, už nedokáže zmeniť svoju situáciu.

„Čo je najťažšie na živote tuláka?“ – zaznelo z mojich úst. Pán mi vysvetľoval: „Žijete zo dňa na deň. Musíte si všetko, čo máte, stále nosiť na chrbte, nemáte to kam zložiť a hľadáte, kde sa zohriať.“

Milí priatelia, ďakujeme vám, že práve s vašou podporou sme mohli prispieť a zabezpečiť potrebné veci pre našich chudobných. Ich ústami vám vyslovujeme vďačnosť a Boh žehnaj vaše kroky. ĎAKUJEME.

Redakcia Christianitas.sk a Nadácia Slovakia Christiana
Ilustračný obrazový materiál, zdroj – Christianitas.sk, NSCh / T2.sk

PDF (formát pre tlač)