Bývalý študent jezuitského gymnázia: „Jezuiti úplne zničili moju vieru, sú to ateisti a nepriatelia Cirkvi“

Matej Gavlák
12. februára 2025   Cirkev   Komentár

Rád jezuitov (známy aj ako „Spoločnosť Ježišova“) je dlhodobo podozrievaný z toho, že výraznou mierou prispel k ústupu Cirkvi voči svetu a k heréze modernizmu. Teraz bývalý študent jezuitskej strednej školy prináša svedectvo o tom, čo sú vlastne (dnešní) jezuiti zač, čo učia deti na školách, a tiež o tom, ako zdevastovali jeho vieru a túžbu stať sa kňazom.

„Nepriatelia Cirkvi“

Muž s prezývkou Catholic Esquire (niečo ako „Katolícky služobník kráľa“), ktorý svoje pravé meno neuvádza, zverejnil na platforme YouTube svoje osobné svedectvo ohľadom toho, ako jezuiti zničili jeho vieru a povolanie do kňazstva v čase, keď navštevoval ich strednú školu. Až po mnohých rokoch ho ku katolíckej viere napokon opätovne priviedla Panna Mária a „objavenie tradície“, zveruje sa vo videu.

„Jezuiti sú skutočným problémom Cirkvi, sú nepriateľmi Cirkvi,“ povie muž vo videu. Zjavne vie, o čom hovorí: podľa vlastných slov navštevoval jezuitskú strednú školu nielen on, ale aj jeho strýko, jeho vlastný syn, synovci aj netere. „Celkovo až sto členov našej širšej rodiny navštevovalo ich školy,“ zveruje sa youtuber.

Spomína, že v 18. storočí boli jezuiti vlastne veľmi dobrým rádom, ktorý bol nespravodlivo prenasledovaný a napokon zakázaný iba preto, že „bránil vieru a pápežstvo“. Odvtedy sa však mnohé zmenilo: „Dnes už len trávia vieru, trávia pápežstvo.“

Duchovný otec dnešných jezuitov

„Jezuiti neveria v katolicizmus, sú to modernistickí heretici,“ hovorí ďalej ich bývalý študent. Podľa jeho slov je ich skutočným „hrdinom“ muž – a sám jezuita – menom Pierre Teilhard de Chardin († 1955), ktorý bol „v istom bode zrejme posadnutý, propagoval pohľad darwinistickej evolúcie“.

Podľa Catholic Esquire bol Chardin „skutočne diabolský“, učil o akejsi „evolučnej trajektórii“, ktorej cieľom je, aby sa človek stal Bohom samým. „Na konci tejto evolúcie je kozmický Kristus“, hovorí youtuber a pokračuje:

„Je to bizarné, je to šialené, nie je to ani trochu katolícke, je to antikatolícke, ale toto je človek, ktorého jezuiti nasledujú a celkom úprimne obdivujú. Ak ste niekedy navštevovali jezuitskú školu, potom viete, že nerozprávajú o nikom inom, len o Chardinovi.“

Aj na portáli Christianitas.sk sme publikovali niekoľko článkov o tomto významnom jezuitovi. Autor Radomír Tomeček vo svojom článku napríklad zaujímavo uvádza:

„Svätá stolica odmietla dať v roku 1927 imprimatur (povolenie na tlač) na jeho knihu Le Milieu Divin (Božské prostredie). Sväté ofícium zaradilo v roku 1939 jeho knihu L´Energie Humaine (Ľudská energia) na Index zakázaných kníh a cirkevný súhlas na vydanie nedostala ani jeho najvýznamnejšia kniha Le Phénomène Humain (Ľudstvo ako fenomén), obsahujúca výklad jeho evolučnej náuky.

Sväté ofícium v dekréte z 15. novembra 1957 zakázalo držať diela de Chardina v knižniciach, vrátane knižníc rehoľných inštitútov, a zakázalo aj predaj týchto kníh v katolíckych kníhkupectvách. Súčasne bol zakázaný preklad týchto kníh do iných jazykov.

30. júna 1962 vydala Svätá stolica monitum (varovanie), v ktorom biskupi, predstavení rehoľných rádov, rektori seminárov a univerzít, boli vyzvaní, aby chránili zverený ľud pred nebezpečenstvami, vyplývajúcimi z kníh de Chardina. Tieto knihy boli šírené aj po jeho smrti a stali sa veľmi populárne. Svätá stolica potvrdila nemennosť svojho stanoviska, vyjadreného v roku 1962, aj v komuniké zo dňa 20. júla 1981.“

Postupne ho však jeho „duchovné deti“ – jezuiti – dokázali opatrne rehabilitovať a to až do takej miery, že tento „modernista fascinovaný komunizmom“ (ako de Chardina R. Tomeček nazval) mal „ničivý vplyv na II. vatikánsky koncil“. A skrze koncil je jeho bludmi zasiahnutá celá katolícka Cirkev až do dnešných dní.

„Ježiš predsa žiadne zázraky nerobil“

Vráťme sa však k pánovi s prezývkou Catholic Esquire. Ten spomína, čo ho na strednej škole vlastne jezuiti učili. Popierali všetky Ježišove zázraky opísané v Biblii s tým, že „nič také sa nikdy nestalo“. Za falošný označili tiež kreacionizmus – vieru, že človeka Boh stvoril a nie, že sme sa vyvinuli z potkanov.

„Vašu vieru podrývali všetkými možnými spôsobmi,“ hovorí muž na videu. „Nielenže vás odrádzali veriť Biblii, oni vás povzbudzovali stať sa materialistickými. Ženy povzbudzovali k vedeckým kariéram; nikdy nepropagovali rodinu, nehovorili nič o tom zostať doma a vychovávať svoje deti.“

Rovnako tak nikdy z ich úst nepočul nič o tom „šíriť Božie kráľovstvo“, či „ohlasovať Boha tomuto svetu“. Všetko, čo jezuiti svojim študentom vštepovali do hláv, boli len materialistické veci typu zarábať veľa peňazí, sebarozvoj, humanizmus.

„Ich triky sú veľmi klamlivé,“ pokračuje ďalej. „Nikdy nerozumiete, o čom to vlastne hovoria, lebo neustále menia svoje definície.“ Podľa jeho názoru to robia úplne vedome a naschvál, aby oklamali a zviedli mladé duše nebodaj túžiace po Bohu.

Neustále hovorili len o pomoci núdznym a marginalizovaným, lebo „to je to, čo nám Evanjelium hovorí, že Ježiš robil“. Muž uznáva, že je v tom aj kus pravdy. Avšak upozorňuje, že podľa jezuitských profesorov nemáme núdznym a marginalizovaným pomáhať z lásky k Bohu, ale z lásky k sebe – zo snahy sebazdokonaľovania sa skrze pomoci druhým. Pokračuje:

„Prečo to jezuiti takto učia? Pretože sú to materialisti do špiku kostí, zástancovia evolúcie, v skutočnosti neveria v Boha, veria v seba samých, veria v človeka, veria v to, že človek sa môže stať Bohom. To je však od antikrista, od satana, je to úplne démonické.“

Catholic Esquire hovorí, že takéto svedectvá ako je to jeho sa nesmú rozprávať na verejnosti, pretože „nikto by vám neuveril“ a takého človeka by označili za nepriateľa Cirkvi.

Aký je to „cool jezuita“?

Muž ďalej hovorí, že modernistické učenie, ktoré jezuiti pretláčajú, je čistý klam a že „funguje“:

„Oklamali ma do bodu, kedy som takmer stratil svoju vieru. Z jezuitského gymnázia som vyšiel bez akejkoľvek viery, považoval som sa prinajlepšom za agnostika, ale zrejme som bol ateista. Neveril som, že Boh existuje, myslel som si, že tento svet je všetko, čo existuje. Žijete si svoj život najlepšie ako viete, zarábate toľko koľko dokážete, možno pomôžete nejakému chudákovi, lebo sa potom budete cítiť sami lepšie – a potom zomriete. A čo sa stane potom? Nič. Vaša duša je preč, zmizla. Toto som si myslel.“

Youtuber priznáva, že sa napokon obrátil vďaka Panne Márii – ale až „mnoho rokov po tom, čo som vyšiel zo svojho gymnázia“. Chvíľu dokonca uvažoval, že by sa sám stal kňazom, „to všetko ale napokon bolo zničené kvôli týmto ľuďom“. „Ešte aj môjho syna učili, že nič také ako dedičný hriech neexistuje,“ hnevá sa muž vo videu a „určite neučia o ničom takom ako je Peklo či Očistec“. Nahnevane pokračuje:

„Uvádzajú do omylu, klamú a ničia vieru tisícov a tisícov študentov, ktorí navštevujú ich školy a ktorých rodičia míňajú na vzdelávanie svojich ratolestí desiatky tisíc dolárov!“

„Majte sa pred jezuitmi na pozore!“ pokračuje nemenej zostra. „Modlime sa za ich zákaz, oni sú pliagou Cirkvi, oni sú nepriateľmi Cirkvi. Je našou povinnosťou milovať našich nepriateľov a oni sú našimi nepriateľmi – takže by sme sa za nich mali modliť.“ Vyzýva tiež na modlitbu za pápeža – tiež jezuitu – ako aj za jezuitov aktívnych na sociálnych sieťach, ktorí len „predstierajú“, že sú akademikmi a vôbec katolíkmi, no v skutočnosti len „útočia na dobrých katolíkov a dobrých tradicionalistov“.

Podľa Catholic Esquire je jeho „coming-out“ (niečo ako „verejné priznanie“) formou obrany voči jezuitom, ktorí „útočia na tradičnú katolícku vieru každý jeden deň“ a rozhodne sa toho nemienia vzdať – zvlášť tí starší „cool jezuiti“. „Viete, akí sú to cool jezuiti? To sú tí, čo počúvajú rockovú hudbu a majú radi pieseň „Imagine“.

„Imagine“ je slávna skladba Johna Lennona, označovaná aj za „hymnu (hedonistickej) boomer generácie“ (narodení po II. svetovej vojne), v ktorej Lennon spieva o tom, aby sme si predstavili, aký krásny by bol svet bez náboženstva, „bez neba i pekla“.

Nový otec predstavený

Aj Anthony Stein, ktorý má na platforme YouTube kanál s názvom „Return to Tradition“ (Návrat ku tradícii) je toho názoru, že za väčšinu kríz drviacich pokoncilovú Cirkev je zodpovedný práve rád jezuitov, keďže „zastávajú silné mocenské pozície“. Podľa Steinovho názoru nejde o nejaké zlyhávania jednotlivcov, ale o akúsi premyslenú implementovanú stratégiu, ktorá má zmeniť Cirkev zvnútra. Jezuitov vníma ako centrum moci – a tiež historické proticentrum pápežstva – odkiaľ preniká jed do zvyšku Kristovej inštitúcie. „Vôbec ma neprekvapuje, že Cirkev je v takomto stave s jezuitským pápežom na čele,“ hovorí vo svojom videu Stein.

O jezuitoch napísal celú knihu s názvom The Jesuits známy katolícky kňaz a exorcista (podľa ktorého života bol údajne nakrútený legendárny film The Exorcist) Malachy Martin († 1999). Autor je toho názoru, že až do 60. rokov 20. storočia boli jezuiti rádom oddaným katolicizmu, Cirkvi i pápežovi. Potom sa však niečo stalo. Martin píše:

„V roku 1965 ukončil II. vatikánsky koncil svoje posledné zasadnutie a Pedro Arrupe bol zvolený za 28. otca predstaveného jezuitov. Pod Arrupeho vedením a pod silným očakávaním zmeny vyvolaným koncilom samotným sa spoločnosť stotožnila s novým náhľadom, ktorý potichu prekvital už viac ako storočie – proti-pápežským, sociopolitickým vo svojej podstate. Šlo o zúrivý a úplný obrat v misii a dôvode existencie spoločnosti, a nešlo o žiadnu náhodu. Bol to úmyselný čin, pre ktorý otec Arrupe, ako otec predstavený, zaistil podnecujúce vedenie plné entuziazmu.“

Exorcista (neskôr z Vatikánu vyštvaný) ďalej uvádza, že takáto obria zmena v inštitúcii nie je vôbec jednoduchým činom a ako kamufláž bola teda použitá skvelá reputácia Spoločnosti Ježišovej, ktorú si vydobyla za stáročia svojej existencie. Za touto kamuflážou sa nové vedenie jezuitov pustilo do „budovania novej a veľmi odlišnej spoločnosti“. Predchádzajúce úspechy boli tak žiarivé, že prežiarili všetky zmeny, ktoré sa náhle začali diať.

Arrupemu a spol. tiež veľmi pomohlo, že pre katolíkov – predstavených i laikov – bola predstava, žeby sa práve jezuiti pokúšali o liberálne pretvorenie Cirkvi, doslova nemysliteľná. „Nikomu by ani nenapadlo, že jezuiti budú viesť vojnu proti pápežovi samotnému, nieto ešte trom po sebe nasledujúcim – tým, že ich znevažovali, klamali, odopierali im poslušnosť čakajúc na smrť každého jedného z nich a dúfajúc, že nový pápež im ponechá voľné ruky,“ píše Malachy Martin v knihe The Jesuits.

Podľa autora sa vnútorná vojna medzi pápežstvom a jezuitmi zintenzívnila zvlášť počas pontifikátu Jána Pavla II., keďže Karol Wojtyła bol zarytý anti-marxista, kým jezuiti z učenia marxizmu čerpali plnými dúškami. Martin uvádza, že vatikánsky „deep state“ (povedané dnešným slovníkom) dával Jánovi Pavlovi II. pod nohy jednu prekážku za druhou – a na čele týchto snáh bol práve mocný aparát jezuitskej organizácie.

„Niet pochýb,“ píše sa okrem iného v knihe, „že všetko, za čím pápežstvo stojí, sa pre jezuitov stalo neprijateľným“, ale tiež, že sa aj postoje jezuitov „stali neprijateľné pre pápeža“ – reč je, samozrejme, o poľskom pápežovi. Inak povedané: podľa Martina vznikli v druhej polovici 20. storočia vo Vatikáne dve mocenské centrá znepriatelené na život a na smrť. A len jedno z týchto centier mohlo zvíťaziť.

Kto má navrch, je dnes už pritom celkom zjavné.

PDF (formát pre tlač)