Anglikánska cirkev ďalej morálne degeneruje. Za arcibiskupku z Canterbury vymenovali propotratovú pastorku

7. októbra 2025   Krátke správy

Anglikánska cirkev klesá morálne stále nižšie, čo sa najnovšie prejavilo tým, že za arcibiskupku v Canterbury bola vymenovaná propotratová pastorka Sarah Mullallyová (kto bude nasledovať, environmentálne a LGBTQ+ zodpovedne sformovaný proekumenický transgender a luciferián? Nechajme sa prekvapiť).

Nová „arcibiskupka“ nie je v skutočnosti ani kňazom, ani arcibiskupom. Tzv. Anglikánska cirkev totiž nemá v skutočnosti žiadne regulárne kňazstvo. Pápež Lev XIII. v roku 1896 vo svojom apoštolskom liste Apostolicae curae uviedol, že anglikánske ordinácie sú neplatné, pretože hneď v úvode anglickej reformácie bola prerušená apoštolská postupnosť. Z katolíckeho hľadiska má teda Anglikánska cirkev iba pastorov – delegátov spoločenstva rovnakej úrovne, aké majú aj iné protestantské denominácie.

Anglikáni v Anglicku povolili ordináciu žien, teda delegovanie žien do úradu pseudokňazov už v roku 1992; v roku 2014 s tým súhlasili aj pre episkopát. Až do dnešných dní sa však nerozhodli vymenovať ženu do úradu pseudoarcibiskupa z Canterbury – najdôležitejšieho úradu v celej Anglikánskej cirkvi.

Toto sa teraz zmenilo, čo šokovalo mnohých pozorovateľov. V skutočnosti však niet dôvodu na prekvapenie, rozhodnutie je totiž úplne logické na základe riešení, ktoré tam boli zavedené pred desaťročiami. V prípade vymenovania Sarah Mullallyovej by malo byť najšokujúcejšie niečo iné: hlava organizácie, ktorá sa koniec-koncov odvoláva na evanjelium – podporuje legálne zabíjanie nenarodených detí.

„Myslím, že by som svoj prístup k tejto otázke (potraty) mohla opísať skôr ako prístup zástancu možnosti voľby než zástancu života,“ napísala Mullallyová v roku 2012 v jednom zo svojich novinárskych článkov. Neskôr dodala, že vo svojom vlastnom prípade by bola skôr zástankyňou života, ale ostatným ženám by rada dala „možnosť vybrať si“.

Od decembra 2023 sa v Anglikánskej cirkvi ponúkajú liturgické požehnania pre pseudomanželstvá osôb rovnakého pohlavia. Teraz sa pridala aj propotratová „suverenita“ celej tejto čudnej paracirkevnej morálne degenerovanej pseudonáboženskej skupiny.

Katolíci mali v tom, aký postoj zaujať k anglikánom vždy jasno. Už vraždenie katolíckych kňazov i laikov a konfiškácia majetkov na Britských ostrovoch, s ktorou začal Henrich VIII. a pokračovala Alžbeta I. bolo neospravedlniteľné. Okrem toho možno anglikánom vyčítať následné:

Strata apoštolskej autority, ktorá nevznikla z teologických pohnútok, ale osobne a politicky z ľubovôle a morálnych pochybení Henricha VIII., čiže nie z dôvodu hľadania pravdy. Skutočná katolícka viera sa nemôže zakladať na svetskej moci alebo ľudskej ctižiadosti, ale na Kristovom učení.

Strata apoštolskej sukcesie v plnom zmysle Pápež Lev XIII. v roku 1896 uviedol, že anglikáni stratili apoštolskú sukcesiu, pretože zmenili formu a úmysel sviatosti kňazstva. Ich biskupi a kňazi nemajú platnú sviatosť kňazstva a nemajú ani Eucharistiu. To, že sa dobrovoľne vzdialili od Kristovho učenia sa nakoniec pretavilo do morálnej degenerácie anglikanizmu, čoho dôkazom je i propotratová „arcibiskupka“ Sarah Mullallyová.

Dogmatická nejednotnosť Anglikánskej cirkvi Anglikánska cirkev je známa svojou dogmatickou nejednotnosťou. Existujú prúdy od evanjelikálnych protestantov po tzv. Vysokú cirkev (High Church), ktorá pripomína katolicizmus – ale bez spoločného magistéria. Niet jednoty učenia, niet skutočnej katolíckej Cirkvi. Anglikánom evidentne chýba Magistérium, rovnako ako synodálne vanutým liberálom, progresívcom a modernistom. Anglikánska cirkev svoju autoritu stratila, keď ju nahradila synodálnymi hlasovaniami (niečo podobné presadili už aj bergogliáni v katolíckej Cirkvi).

Nejasnosť v učení o sviatostiach V anglikanizme sa sviatosti chápu rôzne podľa zboru alebo teologického hnutia. Niektorí uznávajú len dve sviatosti (krst a Eucharistiu), iní sedem podľa tradičného katolíckeho vzoru (krst, birmovanie, Eucharistia, sv. spoveď, pomazanie chorých, posvätná vysviacka (kňazstvo) a manželstvo – zväzok muža a ženy).

Sviatosti sú objektívne znaky Božej milosti Pre katolíkov sú sviatosti objektívne znaky milosti, ustanovené Kristom – nezávislé od osobného postoja veriaceho. Relativizácia sviatostí viedla v praxi ku strate nadprirodzenej istoty – človek už nevie, kde končí symbol a kde začína tajomstvo.

Podriadenie Cirkvi štátu je takisto neprijateľné Duchovné otázky nemajú podliehať svetskej autorite. Katolíci v anglikánskom prístupe vidia echo starého pokušenia: Dať cisárovi to, čo v skutočnosti patrí Bohu. Anglikánsky model vedie k tomu, že cirkev sa prispôsobuje zákonom a kultúre, nie naopak. Dôsledkom je morálny relativizmus, napríklad pri otázkach manželstva, sexuality či potratov.

Rozklad katolíckej morálky Tajtrlíci v Anglikánskej cirkvi najmä na Západe svätia ženy, požehnávajú osoby žijúce v sodomitských zväzkoch, požehnávajú zväzky rovnakého pohlavia, tolerujú interrupcie, umožňujú rozvedeným znova uzavrieť manželstvo a pod. Ich učenie a názory sú zradou Kristovho zákona čistoty a vernosti. Nemienim anglikánov súdiť, je mi ich úprimne ľúto, ale mali by pochopiť, že Kristova morálka nie je otázkou módy, pomätených názorov, ktoré sa zrodia v hlave panovníka, ani väčšinového hlasovania či synodálneho vanutia. Skutočná katolícka morálka vychádza z Božieho poriadku.

Ekumenizmus über alles Anglikánska cirkev často stavia jednotu a ekumenizmus nad dogmatickú vernosť. Snaží sa byť mostom, je to však zbytočné, pretože jej chýba Pravda. Jednota bez pravdy je len ilúziou. Kristus sa modlil, aby sme boli jedno, ale jednota musí vychádzať z pravdy Kristovho učenia a nie z kompromisov. Blahoslavený John Henry Newman, sám bývalý anglikán to vystihol takto: „Keď som hľadal Cirkev otcov, našiel som ju nie v Canterburskej katedrále, ale v Ríme.“

Anglikanizmus si možno zachoval istú vonkajšiu zaujímavosť liturgie, ale vyprchali z neho sviatosti, autorita a jednota – tri piliere, na ktorých Kristus postavil svoju Cirkev.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, InfoVaticana, LivingChurch, OxfordAnglican, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)