Al Smith – Prvý katolík nominovaný veľkou stranou na post prezidenta USA

28. februára 2025   Krátke správy

Spojené štáty americké boli zvlášť v minulosti vnímané ako protestantská veľmoc. Preto bolo nemalým prekvapením, keď sa do finálneho súboja o post hlavy štátu dostal v roku 1928 katolík Al Smith. Bol prvým „pápežencom“, ktorému sa niečo podobné podarilo.

Al Smith, celým menom Alfred Emanuel Smith, sa narodil v roku 1873 do zmiešanej írsko-talianskej katolíckej rodiny (rodinné priezvisko bolo Ferraro). Už v 13 rokoch, po predčasnej otcovej smrti, musel rodine vypomáhať finančne na rybom trhu. Oženil sa vo veku 27 rokov a medzi rokmi 1904 až 1915 pracoval v newyorskom zákonodarnom zbore. O tri roky neskôr sa stal guvernérom tohto štátu za demokratov. Ani to mu však nestačilo a začal sa uchádzať o post najvyšší – prezidenta USA. Vzhľadom na to, že bol katolíkom, išlo o malú senzáciu, pretože Spojené štáty si v tomto období stále zakladali na národnej mytológii známej pod skratkou WASP („white anglo-saxon protestant“ country, teda že sú predovšetkým krajinou „bielych anglosaských protestantov“).

V demokratických primárkach v roku 1924 ešte Smith neuspel, no o 4 roky neskôr už primárky zvládol aj za pomoci vychádzajúcej hviezdy menom Franklin D. Roosevelt a tak sa stal prvým katolíkom nominovaným na post prezidenta USA jednou z dvoch hlavných politických strán.

Avšak antikatolicizmus bol v Amerike v tomto čase veľmi silným sentimentom. Otvorene sa proti Smithovi postavil Ku Klux Klan, ktorý už v roku 1925 zorganizoval proti nemu priamo vo Washingtone fakľový pochod s tým, že „politická moc sa nikdy nesmie dostať do rúk žiadneho rímskeho katolíka“. Prominentný protestantský reverend Bob Jones St. sa vyjadril, že by radšej videl „salón v každom kúte Juhu, než aby nám cudzinci zvolili Al Smitha za prezidenta“.

Väčšinu médií ovládli anti-katolícke nálady. Magazín The Atlantic napríklad publikoval otvorený list protestantského právnika Charlesa Marshalla, ktorý sa dušoval, že „lojálny a svedomitý rímsky katolík“ nikdy nesmie byť prezidentom USA, pretože jeho prvoradá vernosť patrí „mužovi v Ríme“ a nie „americkému ľudu“. Marshall sa pýtal, čo by sa stalo, keby katolícky prezident bral vážne pápežské encykliky z 19. storočia, ktoré jasne hovorili, že katolícka Cirkev stojí nad akoukoľvek svetskou politickou sférou? Nemusel by poprieť ústavu?

Voľby v roku 1928 teda napokon dopadli absolútne drvivým víťazstvom republikána Herberta Hoovera (ako ukazuje aj mapka na Wikipédii). Smith predovšetkým stratil Texas (ten bol demokratický v tom čase) i Oklahomu, nedokázal získať žiaden štát na severozápade USA, ba ani domáci New York, kde bol dlhé roky guvernérom. Získal však Massachusetts – ako prvý demokrat od občianskej vojny. Predovšetkým za neho volili prakticky všetci katolíci a imigranti (t. j. Taliani, Poliaci, Íri, Židia…), pričom v predchádzajúcich voľbách získavali ich hlasy vždy obe veľké strany.

Hooverovi pomohol výraznou mierou hlavne vtedajší ekonomický úspech Ameriky, za ktorým stáli práve republikáni a potom Smithova neústupnosť, keďže „odmietol predstierať, že je kýmkoľvek iným, než kým skutočne bol: katolíkom, ktorému nad stolom visel portrét pápeža“. Sám porazený kandidát sa vyjadril, že Spojené štáty ešte nie sú pripravené na prezidenta, ktorý „by sa mohol v Bielom dome modliť svoj ruženec“.

Smith opäť kandidoval v roku 1932, no v primárkach ho porazil jeho nástupca vo funkcii guvernéra New Yorku, Franklin D. Roosevelt. Medzitým pôsobil ako prezident spoločnosti, ktorá postavila Empire State Building. Výstavba ikonickej stavby, ktorá bola otvorená v roku 1931 ako najvyššia budova sveta, sa začala – podľa Smithových pokynov – na Deň svätého Patrika v roku 1930.

Al Smith zomrel v roku 1944, len niekoľko mesiacov po smrti svojej manželky.

Čo je však zaujímavé, už o rok neskôr sa začala konať „Večera na počesť Ala Smitha“ pod záštitou newyorského arcibiskupa, čo je dnes veľká benefičná udalosť na podporu detských charít v arcidiecéze New York, na ktorej sa vždy v tretí októbrový štvrtok stretáva „smotánka“ americkej spoločnosti. Počas volebného roku je to mimoriadna udalosť, na ktorej sa zvyknú prezentovať obaja kandidáti. Minulý rok sa na nej zúčastnil Donald Trump, kým protikandidátka Kamala Harrisová zaslala iba videopozdrav. D. Trump označil jej neúčasť na benefičnej udalosti za „urážku všetkých katolíkov“.

MG

Zdroj: America – the Jesuit Review, Digital History, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)