Slovenskí slniečkári majú novú „hymnu“ – Dezolandia. Spieva sa v nej o vlasteneckej a svätej demencii. Bič pokrokovej satiry nás šľahá, sťa v socialistickom Roháči…

24. februára 2025   Aktuality

Pokrokový umelec a osvetár Edo Klena obohatil v poslednom čase kultúru Tejtokrajiny o niekoľko mimoriadne hodnotných, kreatívnych, dialogických a inkluzívnych diel. O jeho mimoriadnom tvorivom nasadení v boji za krajší, dúhovejší, lepší, ako aj klimaticky vyváženejší svet pod vedením všetkých pokrokových síl Tejtokrajiny, v nerozbornej jednote s Európskou úniou a vesmírnymi silami pokroku, referuje Denník N v rozhovore s týmto umelcom, ktorý nesie do srdca sa zarezávajúci názov: Chcel som byť pyšný na našu krajinu, ale nemôžem, hovorí pesničkár Edo Klena.

https://dennikn.sk/4479098/chcel-som-byt-pysny-na-nasu-krajinu-ale-nemozem-hovori-pesnickar-edo-klena/

Vskutku, boli časy, keď mohli aj vzdelanci, kultúrna a duchovná elita národa hľadieť skrze slnkom zaliate zore šťastnej budúcnosti, s pýchou a hrdosťou na Tútokrajinu. To boli tie krásne dni, keď prezidentský palác ukrýval na svojich zamatovo revolučných poduškách duchovný a morálny klenot, diamant vysokej kvality. Tie šťastné dni, keď sa tentokrajinový premiér otužoval na Vianoce v pramenistej vode a jeho rovnako oduševnený predchodca inšpiroval v Paríži miestnu elitu svojím účesom a frizérskym umením svojej dcéry.

Boli to časy, keď sme duchovne zjednotení stáli v rade na test a vakcínu, hľadeli si zasnene do očí spoza rúšok lásky a zodpovednosti a bojovali v Slovenskom národnom testovacom a vakcinačnom povstaní pod vedením nesmierne konzervatívneho ministra sociálnych vecí, odetého do vojenských gatí. Časy, keď „láska a pravda“ víťazili nad „lžou a nenávisťou“, ako povedal najlepší prezident Tejtokrajiny všetkých čias, svetový dramatik, filantrop, herec, filozof, štátnik a interpret, Václav Havel.

Lež, tie časy sú preč a nad Toutokrajinou zavládla tma. Zlí dezoláti sa rozliezli zo svojich nôr a ich kryptofašistická čižma šliape po všetkom krásnom. Dúhová vlajka leží potupená a pošliapaná v blate nenávisti, krása transgenderizmu sa v strachu skryla do ulity lásky, už nevidíme tak často a veselo, ako predtým, poletovať pohlavné orgány vo verejnom priestore, ich šťastný spev zmĺkol.

Náš bard, ako vidíme na fotografii v článku Denníka N, ale aj na snímke obrazovky, s bolesťou priviera oči a jeho srdce túži a musí vyspievať všetok bôľ Tejtokrajiny v nových, čarokrásnych, a zároveň hojivo bolestivých piesňach, pretože zoči voči tme a dezolátnemu zmaru už len pieseň, tá večná pieseň, posila utláčaných a diskriminovaných všetkých čias a epôch, môže prehlušiť zavýjanie tmy a netolerancie.

Preto sme sa rozhodli priniesť našim čitateľom text tejto krásnej piesne s názvom Dezolandia, ktorá nariekavo a v briskných inotajoch spieva o tom, ako sa z tolerantnej Tejtokrajiny stala konšpirátorská, doskozemná, vlastenecko-dementná Dezolandia. Pre tých, ktorým by na zasýtenie duše nestačil pokrm verbálny, máme aj hudobný a vizuálny sprievod:

Dezolandia

Prišiel som až na kraj sveta, spadol som a teraz lietam
Nie som sám lietame všetci, zatvrdilí plochozemci

Na tej druhej strane dosky, klokany a protinožci
U nás je tma a tam svetlo, u nás zima a tam leto

Klamú! Nás však nepomýlia
Chaos, bordel, anarchia
Spája nás tajomné puto
Dezoland, raz bude skutkom

Dezolandiááá

2 a 2 sú štyri? Omyl, chcú, aby si na nich robil
V správach bludy, tomu never sever je juh a juh sever

Je nás viac a stále viacej na pálenke na domácej
Iný názor teraz letí po nás tma sancti dementi

Chaos, bordel, anarchia
Vlastenecká demencia
Spája nás to silné puto
Dezoland raz bude skutkom

Dezolandiááá

Slovenský som, sociálny, kolaborant populárny
A až zistia jak som zhnitý, ukryjem sa v russkej riti.

Všimnime si, ako vtipne a zároveň umelecky citlivo autor spracoval celospoločensky bolestivú tému konšpiračných teórií. V prvej slohe sa vysporiadal s aktuálnou šepkandou reakcionárskych rozvracačov a popieračov, ktorí sa snažia, ale márne, hatiť budovateľské nadšenie našich európskych občanov. Napriek jasným dôkazom o guľatosti Zeme, ktorá sa prejavuje okrem iného aj točivým efektom a tým, že na severný pól sa kráča hore kopcom a z neho potom už dole kopcom, sa niektorí Moskvou platení agenti, snažia rozvrátiť zdravé názory európskych občanov a tým podryť samotné základy revolučnej teórie coudenhoveizmu-kalergizmu.

Neľútostný bič umelcovej nekompromisnej satiry, však šľahá a tepe nedostatky aj v našich pokrokových radoch. Nevyhýba sa ani problematike alkoholu a alkoholizmu na pracovisku, v rodinách a domácemu nelegálnemu páleniu destilátov. A pod vtipným zakončením verša – „sancti dementi“ ľahko rozpoznáme trvalú boľačku spoločenského života v Tejtokrajine – náboženské tmárstvo, ľudáctvo a farizejsko-farársku pretvárku, pred ktorou varoval Tútokrajinu aj veľký európsky a proeurópsky mysliteľ Mons. Tomáš Halík.

Neľútostný satirický bič však švihá ďalej a zatína sa do temnej stránky dezolátnych duší: už celé desaťročia sa naši súdruhovia boria s buržoáznym nacionalizmom v Tejtokrajine, avšak tento pýr, v piesni vtipne a adresne označený ako „vlastenecká demencia“ nie a nie vyklčovať. Je preto na zodpovednosti každého z nás, nás všetkých, v rodinách, v LGBT komunitách, vo fabrikách, firmách, bankách, ale aj na poliach a v lesoch, aby sme každý svojím dielom prispeli k vyčisteniu našej krajiny od tejto pliagy. Bojovali a vybojovali sme neľútostný boj s covidom, vybojujme ho teraz aj s buržoáznym nacionalizmom!

No a nakoniec je tu odveká trauma Tejtokrajiny – kolaborantstvo. Najradšej by sme zvolali do našich miest, polí a lesov, až po končiare európskych Tatier: Tisovci a ficovci, spamätajte sa! Ešte horia ohne nášho vakcinačného povstania, neprejdete! No, passaran!

Lež umelec, vďaka mu, to urobil za nás. Vtipne spojil odvekú tupú totalitnú mentalitu nášho a ruského mužika i jeho rektálneho otvoru s protifašistickou satirou a poslal neohrozene všetkých tých závistníkov, škodcov, intrigánov, rozvracačov, potmehúdov, farárskych lapikulkárov, kolaborantských špehúňov, prorokov skazy, nenávistníkov, nepriateľov kultúry, skrátka – dezolátov tam, kam patria!

Za nás, ako aj za celú Tútokrajinu im všetkým posielame jasný odkaz: Practe sa! Náš ľud, naši robotníci, naši roľníci, naša pracujúca inteligencia, naša manažérska inteligencia, naša bankárska inteligencia, politici, umelci, bytosti všetkých pohlaví nechcú nič iné, len v pokoji pracovať a žiť pod krídlami našej matky, Európskej únie.

Dezoláti, practe sa!

BM

Zdroj: Denník N, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)