A kardinál bude proti kardinálovi…

Anna Kulanová
20. júla 2023   Cirkev

Matka Božia varovala ľudstvo, že príde doba, kedy budú jej verní kňazi svojimi spolubratmi znevažovaní…, že nastane doba, keď bude biskup proti biskupovi a kardinál proti kardinálovi. Je to obsahom zjavenia v Akite a rovnako aj tretieho Fatimského tajomstva. A ako to vieme?

Akita či Fatima…

V októbri 1973 sa biskup z Akity vybral navštíviť Jozepha Ratzingera. Ten bol vtedy pápežom Jánom Pavlom II. poverený preskúmať pravdivosť mariánskych zjavení. Biskup ho prišiel informovať o zjavení z japonskej Akity, ktoré vtedy ešte nebolo cirkevne uznané. Jozeph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI., ho po vypočutí uistil, že na zjavenie v japonskej Akite dá pečať pravosti, (teda, že bude cirkevne uznané), pretože toto posolstvo „sa zhoduje s obsahom tretieho Fatimského tajomstva“. To bolo v tom čase ešte stále tajomstvom a na požiadanie Jána Pavla II. bolo Ratzingerom odtajnené až omnoho neskôr.

Slová Panny Márie

Z Akity vieme, že v cirkevnej hierarchii, teda medzi našimi pastiermi má nastať veľká apostáza, veľký odpad od viery. Biskup bude proti biskupovi a kardinál proti kardinálovi. Následne zvedú veľký počet duší. „Diablovo dielo prenikne dokonca do Cirkvi takým spôsobom, že sa kardináli postavia proti kardinálom, biskupi proti biskupom. Kňazi, ktorí ma uctievajú, budú predmetom pohŕdania a iní kňazi im budú klásť prekážky. Chrámy a oltáre budú plienené. Cirkev sa naplní tými, ktorí prijímajú kompromisy a diabol zvedie mnoho kňazov a zasvätených duší, aby opustili službu Pána. Démon bude zvlášť neúprosný voči dušiam zasväteným Bohu. Pomyslenie na stratu toľkých duší je príčinou môjho smútku.“

Milí čitatelia, pravdepodobne ste si všimli aj vy, že už sa to v Cirkvi deje.

Jednou z udalostí, ktoré presvedčili aj mňa, že táto doba už nastala, bol môj nedávny rozhovor s bp. Haľkom. Ako k nemu došlo?

Príležitosť na polemiku

Otec Haľko, pomocný biskup Bratislavskej diecézy, ponúkol v júli na facebooku príležitosť prísť sa s nim o čomkoľvek pozhovárať a polemizovať, tak som ju využila aj ja a prišla som na Primaciálne námestie, kde otec biskup sedel na jednej z lavičiek.

Smutný stav sveta, ale aj Cirkvi. Čo sa to deje?

Najprv som poďakovala otcovi biskupovi Haľkovi za jeho odolávanie tlakom propagácie homosexuálnych zvráteností, za čo na neho bolo útočené a kvôli čomu sme na jeho podporu aj robili petíciu. Trocha som trocha zaoberala myšlienkami nad realitou, v ktorej sa dnes, vrátane Cirkvi, topíme, keď aj mnohí kardináli a biskupi obhajujú aktívnu homosexualitu, požehnávajú tieto zväzky a dokonca spochybňujú i zjavenú pravdu, cirkevné učenie, ktoré vždy platilo. Mená ako Cupich, Hollerich, McElroy, Gregory, Grech, Dolan, Tobin sú celkom určite mnohým známe. Biskup Haľko sa však zaručil, že biskupi na Slovensku nikdy nepožehnajú žiadny homosexuálny zväzok a že Svätý Otec sa už dávnejšie tiež vyjadril proti.

Náš pápež dáva aj podľa biskupa „dvojznačné signály“…

Hlavou mi preletela myšlienka, ktorú som aj nahlas vyslovila, a síce, že situácii nepridáva na jasnosti, že Svätý Otec máva často dobré vyjadrenia, no vzápätí urobí či vyhlási opak. Biskup uznal, že Sv. Otec dáva „dvojznačné signály“ – teda, že jeho slová nie sú vždy v súlade s činmi a prikývol. Priznala som, že niektoré veci neviem pochopiť. Ešte som mala čerstvo pred očami obrázky z pápežovo júnového prijatia dekadentného umelca Serana, jeho radostné „potľapkanie“ umelcovi po rukách, vyjadrenie širokého úsmevu a s ukázaním palca hore, najmä keď sa tento „umelec“ preslávil znesvätím kríža, na ktorom visí Pán tým, že ho vystavil ako artefakt ponorený do priesvitnej nádoby plnej vlastného moču, ale aj ďalšími rúhavými dielami, napríklad zosmiešnením Piety. A pritom aj sám Serano vyjadril svoj údiv nad pápežovým pozvaním, úsmevom a pápežovým ukázaním palca hore. Tieto zábery predsa obleteli celý svet!

Síce sme sa zhodli, že sa nám páčia pápežove vyjadrenia…, napríklad aj proti potratom, ale hneď potom kývame hlavami nad jeho verejným vyjadrením obdivu političke Eme Boninovej, ktorá sa preslávila celoživotným bojom za potraty, alebo nad jeho menovaním M. Mazzuccatovej – tiež veľkej bojovníčky za potraty – do pápežskej akadémie za život, alebo priam nevysvetliteľné je pápežovo napomenutie biskupa Cordileona, ktorý už 10 rokov bezúspešne káže Nancy Pelosiovej, (donedávna predsedkyňa americkej Snemovne), aby prestala verejne obhajovať potraty namiesto napomenutia Pelosiovej.

Pri spomenutí rehoľníčky M. A. Cremonyovej z Argentíny reagoval biskup s povzdychom. (Ide o tú mníšku, ktorá slávne otvorila bytový komplex pre transsexuálky, aby tam mohli žiť aj s so svojimi partnermi. Za tento počin ju pápež pochválil slovami: „Boh neštudoval teológiu“ a že ju „bohato odmení“.) Biskup Haľko na to všetko reagoval kývaním hlavou a zhrnul to tak, že odporúča riadiť sa Katechizmom, lebo v tom je istota. Pár dní na to kardinál Fernandéz, pápežom Františkom novovymenovaná hlava Dikastéria pre náuku viery verejne vyhlásil, že katechizmus bude treba zmeniť… (A tiež, že požehnávanie homosexuálnych párov môže byť prípustné, ak to nevyvolá zmätok…)

Ako je to s tými paténami

Čo ma prekvapilo, keď som sa opýtala, prečo sa už pri sv. omši nepoužívajú patény – a zažila som to opakovane v mnohých kostoloch (takmer vždy je to tak aj v najväčšej bratislavskej farnosti – v Ružinove) –, že mi odporúčal, aby som kňazov išla vždy po omši napomenúť, aby paténu – slúžiacu na zachytávanie čiastočiek pri podávaní Eucharistie – pri rozdávaní svätého prijímania používali. Nuž, prijala som to ako dobre mienenú radu, aj keď mi nie je úplne jasné, prečo sa na túto úlohu usmerňovania nepodujme radšej biskup, mňa ako laičku kňaz počúvať nebude.

Keď sme s vdp. Doc. ThDr. ICLic. Štefanom Mordelom, PhD. natáčali rozhovor pre www.FatimaTV.sk s názvom „Kam zmizli patény“, čerpala som v úvode z viacerých rozprávaní kňazov, ktorí mi poskytli hrozné svedectvá, ako sa očividne neúctivo zaobchádza s Najsvätejšou sviatosťou oltárnou, keď ju ľudia prijímajú na ruku. Svedectvá o tom, ako nachádzali pošliapané hostie v uličke medzi lavicami a aj v laviciach, o tom, ako dochádza ku krádežiam Sviatosti oltárnej, keď veriaci neprijímajú pri kňazovi, ale odnášajú si hostiu so sebou (a kňaz nemôže za nimi bežať!), ako sa šliape po čiastočkách, ktoré dokázateľne padajú a ktoré sa nezachránia pri purifikácii, pričom v každej jednej je prítomný celý Náš Pán, ako aj o tom, ako sa postupne viditeľne vytráca úcta k Nemu. Títo kňazi nechceli pritom hovoriť na kameru, pretože už sú svojimi biskupmi prenasledovaní dosť. Ak odmietajú prax podávania na ruku z obavy o zneuctenie, sú nadriadenými predvolávaní a karhaní. Poznám niekoľkých takých kňazov a iných, ktorých to trápi už od začiatku, ale zo strachu poslúchajú nariadenie, ktoré nemá opodstatnenie. Tak som ich skúsenosti v úvode spomenutej relácie povedala pred kamerou ja.

Pri príležitosti tohto rozhovoru s biskupom som priznala, že nechápem, prečo sa naďalej pokračuje v prijímaní na ruku. Zazdalo sa mi, že ho trochu rozhorčilo, prečo sa tomu venujem, no keď som povedala, že v rámci synody sú laici na celom svete vyzývaní hovoriť kňazom svoje postrehy, zjavne ho to upokojilo.

Kľačať, či stáť?

Napadlo by vám niekedy, že tým, že si pred Ježišom pri prijímaní Sviatosti oltárnej kľakáte, vrháte zlé svetlo na ostatných veriacich, ktorí stoja? Asi som veľmi naivná, pretože mne toto nikdy nenapadlo. Dozvedela som sa to až v rozhovore s otcom biskupom Haľkom. Takmer sa mi zakrútila hlava.

„Prečo kľačíte?“ opýtal sa ma otec biskup.
„Je mi prirodzené kľačať pred Kristom,“ odpovedala som úprimne.
„A ak si niekto nemôže kľaknúť?“opýtal sa znova.
„Ak si aj nemôže kľaknúť, môže sa pokloniť v srdci,“ odpovedala som.

Vždy predsa môžete nájsť spôsob ako prejaviť úctu. Pre dokreslenie: kľačať som pri prijímaní Najsvätejšej sviatosti začala po tom, ako som uvidela príklad dieťaťa, ktoré si pred Sviatosťou oltárnou kľaklo. Videla som v tom nádherný príklad a odvtedy tak robím vždy. Dokonca pri inej príležitosti to po mne opakovali ďalšie deti. Na návšteve v Poľsku ma prekvapilo, že to robia takmer všetci, dokonca počas pandémie to takto bolo tiež, výnimočné je tam skôr prijímať na ruku. V Kazachstane biskupi prijímanie na ruku ani nedovolili. Tak som si teda na pozvanie biskupa chcela ozrejmiť pár vecí, ktorým stále nerozumiem.

Prečo sa stále prijíma na ruku?

„Prečo sa stále prijíma na ruku? Veď nedochádza k purifikácii,“ – pýtala som sa. Otec biskup mi najskôr presvedčivo tvrdil, že Eucharistia sa nedrobí, načo som oponovala, že som si to vyskúšala a drobí sa. Môj argument okamžite prijal ako relevantný, takže sa zdalo, že túto vedomosť mal i on sám. Vzápätí reagoval utvrdením, že ľavá ruka slúži u tých ľudí, čo prijímajú na ruku, ako paténa. „Ale veď nedochádza k purifikácii ako s paténami,“ mimovoľne zo mňa vyhŕklo. Absurdnosť tohto tvrdenia, že ruka je paténa (hoci je jasné, že sa nikdy nepurifikuje a ani neolizuje) som sa rozhodla zvýrazniť ešte väčšou absurdnosťou, ktorá, ako som dúfala, spôsobí, že otec biskup sa viac zamyslí: „Čo keby ste postavili vedľa kňaza vedro, aby si tam veriaci mohli purifikovať ruky sami?“ Dúfala som totiž, že na tento vskutku „naivný“ nápad bude biskup reagovať myšlienkou – to už bude jednoduchšie podávať priamo do úst. No na moje prekvapenie reagoval uznaním, aký je to dobrý nápad!!! Preto som musela s pravdou von a opýtala som sa priamo: „A nebolo by jednoduchšie, keby podával kňaz do úst?“ A hneď nasledovalo zamietnutie.

Kameň úrazu…

„Nuž, otče, je tu ešte jedno hľadisko – že sa viditeľne rozmáha nedôstojné zaobchádzanie s Eucharistiou, Naším Pánom, zjavne aj navonok, mnohými spôsobmi… Videla som, aj to, ako starším ľuďom niekedy hostia z ruky spadla, dokonca opakovane, miesto sa nepurifikovalo, chodilo sa po ňom ďalej a nechcem tu opisovať všetky ešte horšie incidenty, ktorých sme asi všetci už zažili dosť, to nie je ojedinelé.“

A tu ma upokojoval proti strachu z očividného hromadného strácania úcty k Eucharistii, že oni – klérus – budú mať pre veriacich špeciálne katechézy o úcte k Eucharistii, ktoré sa zavedú. Čiže, radšej ako vybrať triesku z rany, budeme ju neustále ošetrovať a dezinfikovať?

Na um mi prišla kniha biskupa A. Schneidera – „To je Pán“, útla knižka, celá o úcte k Eucharistii a zmienila som sa o nej. Biskup Haľko sa ma opýtal: „Kto je to biskup Schneider?“ Hoci mi okamžite došlo, že ide najpravdepodobnejšie o rečnícku otázku, nevidela som škodu v odpovedi: „Je to pomocný biskup, tak ako Vy.“ Tento biskup hovorí, že celosvetové zavedenie prijímania na ruku je priama rana do srdca Cirkvi… Kvôli zneucteniam, kvôli znesväcovaniam (veď čiastočky neodškriepiteľne padajú na zem bez purifikácie), kvôli zlému zaobchádzaniu (veď si Eucharistiu hádžu takmer ako cukríky) a krádežiam, ktoré sa tak oveľa ľahšie a častejšie stávajú.

Je zrejmé, že pre človeka so zlým úmyslom je oveľa ťažšie, ba až odrádzajúce si pred Pánom kľaknúť a prijať na jazyk než zobrať hostiu postojačky. Biskup Schneider hovorí, že prijímanie na ruku musíme zastaviť.

A boli sme doma. U biskupa Haľka nastalo rozhorčenie i slová kritiky voči spolubratovi biskupovi, a to kvôli jeho postoju obhajoby úcty k Eucharistii, ktorý biskup Schneider verejne vo svete aj na Slovensku prezentoval. Ja sama som bola na jeho prednáške. Robil to so všetkou vážnosťou a pokorou. A či nie je dobré, že to prezentoval? Či nemá byť z našej strany urobené všetko, čo môžeme pre uchovanie úcty voči najväčšiemu pokladu, ktorý máme? Biskup proti biskupovi…

Nebudem ďalej pokračovať, len dodám, že v tomto sa biskupi naozaj veľmi líšia. Nečudujme sa však, boli sme predsa varovaní, že toto rozdelenie nastane. Prečo toľko rozdelenia? Odpoviem protiotázkou: Prečo toľko pokušenia? Prečo nie sme ochotní vždy si vybrať a kráčať úzkou cestou? Aj za cenu opakovanej nepopularity, nepochopenia, odvrhnutia, nepohodlia?

A dovoľte mi dodať ešte toto: na stránke www.nakolenach.sk sa nachádza táto modlitba:

Nebeský Otče, v spojení s Duchom Svätým Ťa z celého srdca prosíme, aby sme sviatostné Telo a Krv Tvojho Syna prijímali v celej Cirkvi na kolenách a do úst. Ďakujeme Ti už vopred za túto milosť. Odprosujeme Ťa za všetky zneutenia voči Sviatosti oltárnej v tejto dobe. Amen.

Biskup Schneider na ňu dal svoje odporúčanie: „Nech Pán milostivo vypočuje všetkých, ktorí mu predkladajú túto modlitbu s cieľom zvýšiť eucharistickú slávu Krista a nech ich Pán hojne požehná.“
+ Athanasius Schneider, pomocný biskup Arcidiecézy Svätej Márie v Astane

Odpoveď na otázku: Kto je to biskup Schneider?

A na záver ešte odpoveď na otázku – Kto je to biskup Schneider. Je to verný syn svätej Cirkvi, oddaný Pravde, ktorý verí, že na chyby by sme mali láskavo poukazovať, aby sa odstránili. Preto v závažnej veci pokorne, ale odvážne verejne Svätého Otca napomenul a on na jeho napomenutie svoje chybné vyjadrenie opravil. Je to teda biskup, ktorý za pravdu riskuje a opakovane sa pýta, aj keď od Sv. Otca nie vždy dostáva odpoveď, nekrčí iba ramenami.

Ďalšiu odpoveď na otázku, kto je biskup A. Schneider nám dáva o. Štefan Mordel: „Je to novodobý Atanáz.“ A skutočne, biskup A. Schneider nielen menom, ale aj činmi pripomína biskupa a Učiteľa Cirkvi – svätého Atanáza, ktorý sa v dobe rozšíreného bludu arianizmu pre svoju vernosť Kristovi a stálemu učeniu Cirkvi nepodvolil ani len pápežovi Libériovi, a to aj napriek tomu, že za to bol trestaný a bol v menšine.

Jeho Excelencia biskup A. Schneider prijal pozvanie Nadácie Slovakia Christiana a príde na Slovensko na návštevu. Stretnutie s Jeho Excelenciou sa uskutoční v dňoch 21. – 22. augusta, konkrétne miesta vám včas oznámime na našich stránkach. Srdečne vás všetkých pozývame!

***

Video – Čo hovoria na prijímanie na ruku biskupi v susednom Poľsku:

A na záver do vašej pozornosti dávame tiež náš starší článok – video s vyjadrením Jeho Excelencie A. Schneidera k správnemu prijímaniu Eucharistie: https://christianitas.sk/biskup-schneider-sa-prihovara-slovakom-ctite-si-eucharistiu/.

Titulný ilustračný obrázok, zdroj – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)