A čo ak sa kresťanstvo bude dať zachrániť už len na… bojisku?

Matej Gavlák
15. mája 2024   Spoločnosť   Komentár

Poznajte svoje dejiny, hovorí sa. A ak ich skutočne poznáme, potom vieme, že kresťanská viera bola niekoľkokrát v dejinách zachránená už len na bojiskách. Mnohé nasvedčuje tomu, že v nasledujúcej dekáde budeme možno stáť pred rovnakou výzvou i my…

Mulvijský most, Poitiers, Lepanto

Hovorí sa, že veľkí ľudia dejín boli tí, ktorí správne pochopili prúd, ktorým doba viala a podľa toho sa zariadili. Zoberme si len svätcov. V časoch sv. Františka a sv. Dominika existovala potreba po vdýchnutí života a ľudskosti do príliš vlažnej a zinštitucionalizovanej viery. Doba sv. Ignáca z Loyoly si vyžadovala drsnejší a ráznejší prístup, aby sa zastavila víťazná vlna protestantizmu a aby sa katolícka viera rozšírila aj v divokých a nebezpečných častiach sveta ako boli Ázia, Afrika, či Južná Amerika.

Ale v našich vlastných dejinách sa nachádzajú aj obdobia tak zúfalé, že katolícka viera a západná civilizácia mohli byť zachránené už len so zbraňou v ruke. Spomeňme si na Karola Martela, ktorý v roku 732 zastavil postupujúce islamské hordy pri Poitiers – ktoré sa, mimochodom, nachádza v polovici dnešného Francúzska. Ešte i neznaboh Edward Gibbon poznamenal, že keby Karol Martel nezastavil postup islamu pri Poitiers, Francúzsko, Británia a zvyšok Európy by padol do rúk tohto krvavého a falošného náboženstva.

A sú tu ďalšie príklady z milénia a pol dlhého súboja medzi islamom a kresťanstvom: bitka pri Lepante, bitka o Maltu, obkľúčenie Viedne. Každá z týchto udalostí bola momentom, kedy existovala reálna hrozba zničenia kresťanstva a pádu našej civilizácie do jarma púštnej pseudoviery.

V dvetisícročnej histórii kresťanstva to však nebol len islam, čo nás smrteľne ohrozovalo. Iná hrozba, ktorá sa dala zastaviť jedine na bojisku, boli pohanskí severskí Vikingovia, ktorí v 8. storočí začali napádať kresťanskú Franskú ríšu, či kresťanské Anglicko. Kresťanstvo v Anglicku sa zachránilo len vďaka obete ľudí ako boli sv. Heahmund, či Alfred Veľký, jediný kráľ z Britských ostrovov, ktorý nesie takýto prívlastok.

Aká je pravda o našej viere? Prečo sa vlastne Európa stala kresťanskou? Kresťanstvo bolo v Európe zachránené počas osudového ťaženia cisára Konštantína Veľkého proti uzurpátorovi – proticisárovi a tyranovi Ríma, Maxentiovi. Počas tohto ťaženia, ktoré sa pre Konštantína vôbec nevyvíjalo dobre, sa stal cisár kresťanom po znamení, ktoré uvidel na oblohe a následnom sne, ktorý mal. Bitka pri Mulvijskom moste medzi Konštantínom a Maxentiom je dnes považovaná za osudovú udalosť po ktorej skončilo 300-ročné prenasledovanie kresťanov v Rímskej ríši a kresťanstvo sa, naopak, postupne stalo jej dominantnými náboženstvom.

Stratené územia

Žiaľ, v dejinách máme aj prípady, kedy kresťanstvo prehralo i na bojisku – a vždy to znamenalo likvidáciu pravého náboženstva. Najväčším nepriateľom bol opäť islam – za prvých 300 rokov ovládol celý kresťanský Blízky východ, kresťanskú severnú Afriku, 2/3 kresťanskej Byzantskej ríše. Aký bol ďalší osud týchto území netreba príliš rozoberať – až do dnešného dňa (!) sú to väčšinovo islamské časti sveta.

Podobnou udalosťou bol aj boj japonských kresťanov proti utláčateľským budhistickým a šintoistickým pánom. Kresťanstvo začalo byť v krajine vychádzajúceho slnka natoľko utlačované, že jedinou možnosťou jeho záchrany sa stal ozbrojený odpor, ktorý vypukol v roku 1637. Japonská vládna elita však vojsko vznešeného Širóa Amakusaa rozdrvila a následných 300 rokov bolo kresťanstvo v krajine trestané trestom smrti. Ešte i dnes žije v Japonsku tragické 1 percento kresťanov.

Podobným prípadom je i povstanie katolíckych vlastencov a monarchistov vo Vendée počas Francúzskej revolúcie. I preto, že nedosiahli výraznejší úspech, sa vo Francúzsku k moci dostal Napoleon Bonaparte, ktorý „plody revolúcie“ rozšíril do zvyšku Európy. Od tej doby je Francúzsko ako štát s istými prestávkami trvalým nepriateľom katolíckej viery, čo dnes dokazuje i presadzovaním „práva na potraty“ najskôr do vlastnej ústavy a teraz aj do charty EÚ.

Hoci tieto pokusy o záchranu katolíckej viery a poriadku skončili neúspechom, predsa treba uznať, že bolo lepšie čestne prehrať v boji –, ktorý však nikdy nie je vopred stratený a osudy vojen sú vrtkavé, ako história neraz ukázala – ako sa vzdať možnosti dosiahnutia večného života bez odporu. Či azda sám Kristus spasil svet bezbolestne?

Alebo ako povedal kanadský katolícky apologéta Kennedy Hall: „Ak ste katolík a žijete v čase Francúzskej revolúcie, najlepšie miesto, kam môžete ísť, sú zákopy vo Vendée.“

Islamo-gauschism

Kresťanská viera teda skutočne môže zaniknúť. Iste, nezmizne úplne z povrchu Zeme, ale stratiť ju môžu celé národy, celé kontinenty – a to prakticky naveky. Zdá sa, že Európa dnes stojí presne pred takouto hrozbou. Anglický džentlmen a „youtuber“ v jednej osobe menom Jeff Taylor na svojom youtubovom kanáli zverejnil video, v ktorom doslova uvádza:

„Ak to takto pôjde ďalej, čoskoro zažijeme rozpad Británie, ale nie po národných hraniciach – veruže nie. Rozpadne sa po náboženských zlomoch ignorujúcich tradičné hranice.“

Podľa Taylora sa vládny establišment na jednej strane dlhodobo pokúša vytláčať kresťanov z verejného života, no na druhej strane ustupuje islamistom, ktorí časť tohto priestoru vypĺňajú (spolu s progresívcami). Takto sú dnes podľa neho niektoré časti Británie ovládané sektárstvom, ku ktorému viedla práve „snaha odstaviť kresťanstvo“.

Situácia v krajine podľa Taylora už dospela do bodu, kedy ju žiaden politik nebude schopný zvrátiť a namiesto toho bude potrebná „sila tichej väčšiny“, aby sa niektoré časti krajiny nestali oblasťami, kde platí právo šaría. Viac ako 60 % obyvateľov Londýna sú dnes moslimovia, ktorí si už po rekordný tretíkrát po sebe zvolili za starostu moslima Sadiqa Khana. Je len otázkou času, kedy islamská väčšina v meste prestane uznávať nárok kresťanov na ich verejné pôsobenie. Nielen to, sama britská polícia zatýka ľudí len za to, že sa modlia (niektorí dokonca len v myšlienkach!) pred potratovými klinikami.

Vo Francúzsku sa otvorene hovorí o takzvanom islamo-gauschisme, teda o spoločnom ťažení moslimov a progresívcov proti zvyšku krajiny.

Na Slovensku, samozrejme, zatiaľ (!) takéto problémy nemáme, ale prípadná vláda pod taktovkou progresívcov by aj u nás mohla vytvoriť podhubie na otvorenú nenávisť „tolerantných lepšoľudí“ zvlášť proti konzervatívnym kresťanom. Pamätné sú zábery z Varšavy, kde po prísnom obmedzení potratov začali tamojší progresívci napádať a podpaľovať kostoly. Mnohé z chrámov napokon zachránila až masa občanov, ktorí sa v húfoch postavili pred vchody do kostolov, aby ich bránili vlastnými telami.

Čo ak…?

Tichou tikajúcou bombou je však predovšetkým situácia v samotnom epicentre kresťanstva – v Ríme. Pomaly začínajú presakovať na povrch správy o tom, že mesto Rím je už dnes z väčšej časti nielen spohanštené, ale dokonca do značnej miery protikresťanské. Podľa portálu Religion News sa mal sám pápež František vyjadriť, že „Rím je dnes pohanským mestom“. Andrea Camillini, hlavný katechéta mesta Rím, podľa článku súhlasí:

„Rím je pohanský a je tiež sídlom pápeža: je to mesto paradoxov.“

https://religionnews.com/2024/02/21/ex-catholics-in-rome-reconnect-with-roots-spirituality-in-paganism/

Ako dlho však bude Rím takýmto „mestom paradoxov“? Autor a konzervatívec Douglas Murray sa nedávno (vo vzťahu k islamu) vyjadril, že dnes už je prakticky preukázané, že dve znepriatelené náboženské skupiny vedľa seba nedokážu koexistovať po dlhší čas.

Otázky, na ktoré si všetci katolíci musia pomaly začať dávať odpovede znejú teda nasledovne:

„Čo ak spohanštená časť Ríma zaútočí na „nenávidených farárkov“? Čo ak sa nahrnú do Vatikánu a začnú ho plieniť?“

„Čo ak na viacerých miestach v Európe vypukne všeobecné prenasledovanie kresťanov?“ (Deň D islamo-gauschizmu)

„Čo ak sa hordy vydajú podpaľovať naše kostoly – napríklad v Bratislave?“

Čo ako kresťania budeme robiť? Budeme len sedieť a posúvať kolieskom na počítačovej myške správy? Necháme si zničiť naše kostoly? Necháme si vyhubiť našu vieru? A čo ak sa za niekoľko rokov tí Rusi naozaj dostanú až kdesi do polovice Európy a začnú nám vnucovať schizmatickú ortodoxnú vieru?

Mladí muži – kresťania katolíci – by sa mali začať pripravovať na to, že o niekoľko rokov môže nastať situácia, kedy bude záchrana katolíckej viery závisieť od nich – a od ich schopnosti vedieť sa brániť aj so zbraňou v ruke. Tak ako to svojho času museli robiť aj kresťania pred nimi.

Pretože „ak ste katolík a žijete v čase Francúzskej revolúcie, najlepšie miesto, kam môžete ísť, sú zákopy vo Vendée“.

PDF (formát pre tlač)